Budúci dlhodobý rozpočet Únie: Aké riziká pre Slovensko vidí slovenská vláda?

Predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini a šéf rezortu zahraničia Miroslav Lajčák [FOTO TASR - Marko Erd]

Slovenský rezort diplomacie očakáva, že zmena pravidiel pre prerozdeľovanie peňazí z fondov EÚ bude pre Slovensko disproporčne vysoká. V rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci sa to bude snažiť zvrátiť.

Európska komisia v máji predstavila dlhoočakávaný návrh nového viacročného finančného rámca po roku 2020.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ho zanalyzovalo a do medzirezortného pripomienkového konania predložilo materiál, v ktorom špecifikuje predbežné stanovisko Slovenska k návrhu európskej exekutívy.

„Slovenská republika sa bude v rámci nadchádzajúcich rokovaní usilovať najmä o to, aby pokles príjmov pre Slovensko nebol skokový a neproporčne vysoký,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Selektívne ambiciózny návrh

„Na základe prvotných analýz možno návrh Európskej komisie hodnotiť ako selektívne ambiciózny v európskom meradle (v niektorých oblastiach významne, v niektorých výrazne menej) a z pohľadu SR ako relatívne nepriaznivý,“ hodnotí celkovo rezort diplomacie návrh európskej exekutívy.

Za ambiciózne materiál považuje navrhované zvýšenie objemu rozpočtu a „pomerne výrazné zmeny“ v jeho štruktúre.

Napriek odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ chce Komisia navýšiť dlhodobý európsky rozpočet o tri percentá na 1279, 4 miliardy eur, čo predstavuje 1,11 percenta HND európskej dvadsaťsedmičky.

Rozpočet Únie dnes a zajtra: Aké zmeny v európskych financiách prináša návrh Komisie?

Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.

Ešte pred zverejnením návrhu Komisie sa Slovensko prihováralo za navýšenie spoločného rozpočtu nad súčasné jedno percento HND. V záujme toho je ochotné zvýšiť aj svoj národný príspevok do spoločnej pokladnice.

Čo sa týka štruktúry navrhovaného finančného rámca, ministerstvo naráža na avizované nové prioritné oblasti v rozpočte, s čím súvisí aj ich financovanie. Kým 80 percent všetkých výdajov európskeho rozpočtu dnes smeruje do dvoch tradičných európskych politík – kohéznej a poľnohospodárskej poilitiky -, v budúcom sedemročnom období by malo byť vyše 30 percent výdajov vyčlenených práve pre nové prioritné oblastí ako migrácia a ochrana hraníc, bezpečnosť či na vedu a inovácie.

S tým súvisia aj dve najväčšie riziká pre Slovensko, ktoré v návrhu Komisie identifikovala slovenská vláda.

Rizikové prvky v návrhu

Slovenskej debate o budúcom dlhodobom rozpočte tradične dominuje obava o to, koľko peňazí sa v rozpočtovom období Slovensku ujde z kohéznej a spoločnej poľhospodárskej politiky.

Hoci presné detaily zatiaľ nie sú známe, Komisia už avizovala sedempercentné škrty v rozpočte pre spolitiku súdržnosti a päťpercentné škrty v poľnohospodárskej politike.

„Slovensko v rámci budúceho Viacročného finančného rámca zostane čistým príjemcom,“ ubezpečuje dokument. Všeobecne sa očakáva, že „národná obálka“ pre Slovensko v nasledujúcom sedemročnom období bude nižšia, otázne je o koľko.

Ako sa píše v dokumente, množstvo eurofondov pre Slovensko okrem celoplošných škrotv ovplyvnia ešte ďalšie dva faktory.

Maroš Šefčovič: Zaostrené na „národné“ rozpočtové obálky

Je nutné, aby celkový pokles peňazí na kohéziu niesli členské krajiny proporčne, férovo, píše MAROŠ ŠEFČOVIČ.  

Tým druhým je zníženie objemu peňazí z kohéznych fondov prístupných pre Slovensko kvôli „postupnému dobiehaniu ekonomickej úrovne priemeru EÚ“.

Treťou príčinou zníženia sú zmeny alokačných kritérií, ktoré „nebudú pre Slovensko tak priaznivé, ako doterajšie“.

Už dlhšie sa hovorí o tom, že peniaze z fondov EÚ budú po novom alokované na základe mixu kritérií, ako dlhodobá nezamestnanosť, migrácia či kvalita životného prostredia. Viac peňazí z politiky súdržnosti by tak mohli čerpať regióny, ktoré boli silnejšie zasiahnuté finančnou alebo migračnou krízou.

Detaily ohľadom budúcnosti kohéznej politiky predstaví eurokomisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretu 29. mája.

Slovenská vláda však už vopred predpokladá, že zmeny v metodike alokácie finančných prostriedkov pre jednotlivé členské bude mať na Slovensko „pravdepodobne neproporčne vysoký“ vplyv.

Spolufinancovanie a právny štát

V súvislosti so zmenami v systéme priamych platieb pre poľnohospodárov rezort  píše že, „nepriaznivým faktorom bude zníženie alokácie pre rozvoj vidieka a riziko určenia stropov pre priame platby veľkým farmárom“.

Táto obava vyplýva zo zdedenej štruktúry slovenského poľnohospodárstva z obdobia pred rokom 1989, ktorej dominujú práve veľké poľnohospodárske podniky.

Dokument rezortu zahraničia sa venuje aj najviac diskutovanému návrhu európskej exekutívy – podmieňovanie čerpania európskych financií dodržiavaním zásad právneho štátu. K tejto iniciatíve ministerstvo vypracovalo aj samostatnú pozíciu, o ktorej portál euractiv písal tu.

Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia. 

Všeobecný materiál považuje nariadenie o ochrane finančných záujmov EÚ v prípade deficitov právneho štátu za „akceptovateľné“. Musí však rešpektovať rámec daný právom EÚ.

„Je potrebné dohliadnuť na nastavenie kritérií tak, aby hodnotenie členských štátov bolo objektívne, nepolitické a férové, a aby malo rovnaký dopad na všetky členské štáty a na všetky politiky/fondy EÚ,“ argumentuje ministerstvo zahraničia.

Slovensko bude pozorne sledovať aj ako sa po roku 2020 zníži miera spolufinancovania v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zníženie by podľa dokumentu malo byť na úrovni 10 až 25 percentuálnych bodov.

Zjednodušenie príjmovej položky Slovensko víta

Európska komisia na začiatku mája ďalej navrhla zreformovať systém takzvaných vlastných zdrojov príjmov európskeho rozpočtu. Dokument z dielne ministerstva zahraničia návrh považuje za „čiastočne ambiciózny“.

Ako „prínosné pre Slovensko“ rezort hodnotí návrh na zjednodušenie vlastného zdroja založeného na DPH, či zníženie poplatkov z výberu cla. Slovensko by podľa dokumentov malo profitovať aj z navrhovaného zrušenia rabatov. Komisia chce využiť odchod Británie k odstráneniu výnimiek a zliav, ktoré si v minulosti vyrokovali aj ďalšie krajiny – Holandsko, Švédsko, či Dánsko.

„Istým sklamaním je,“ píše sa však v dokumente, „že po zrušení rabatu pre Spojené kráľovstvo nenavrhla Komisia kompletné zrušenie korekcií pre iné členské štáty, ale iba ich postupné odstraňovanie do roku 2025“.

Nové zdroje by mohli Slovensko poškodiť

Medzi tradičné zdroje príjmov európskeho rozpočtu dnes patria clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z výroby cukru a izoglukózy

Nové priority EÚ po roku 2020 chce Brusel financovať predovšetkým z „čerstvých peňazí“. Príjmovú položku eurorozpočtu chce preto obohatiť o tri nové vlastné zdroje: výnosy zo systému obchodovania s emisiami, z trojpercentnej sadzby uplatňovanej na nový spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb, či z národných príspevkov odvodených od produkcie nerecyklovaného odpadu z plastových obalov.

Počas rokovaní o súčasnom finančnom rámci, pred rokom 2014, bolo Slovensko proti zavádzaniu „európskych daní“.

Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

Ako uviedol slovenský rezort zahraničia krátko po zverejnení návrhu európskej exekutívy, „Slovensko je otvorené diskusii o možnosti zavedenia nových vlastných zdrojov“.

V podobnom duchu sa vtedy vyjadril aj rezort financií. Privítal vytvorenie priestoru pre dodatočné zdroje, pričom „oceňuje aj prepojenie navrhovaných environmentálnych daní na konkrétny cieľ, teda ochranu životného prostredia“. Financmajstri si ale ešte chcú počkať na preskúmanie finančných dopadov na slovenský rozpočet.

Predbežné stanovisko k viacročnému finančnému rámcu vypracované rezortom diplomacie však v tomto ohľade neprináša nič nové. Pripomína len, že zmeny týkajúce sa najmä nových vlastných zdrojov, by mohli „zhoršiť finančnú pozíciu Slovenska.“