Bulharsko sa ponáhľa do eurozóny. Bude sa uchádzať o vstup do ERM II

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a bulharský premiér Boyko Borisov v Sofii. FOTO: Twitter/EU2018BG

Vďaka priaznivým ekonomickým ukazovateľom sa chce Sofia uchádzať o vstup do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Bulharsko by v eurozóne radi videli aj predstavitelia Európskej únie.

Bulharsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2007, ale naďalej zostáva krajinou s najnižším podielom HDP na obyvateľa. Otvára sa mu však možnosť pre vstup do tzv. Európskeho mechanizmu výmenných kurzv. Aspoň dvojročné zotrvanie v ERM II je jedným z konvergenčných kritérií pre to, aby Európska centrálna banka (ECB) mohla členskej krajine udeliť zelenú pre prijatie európskej meny.

„Vedieme intenzívne rozhovory s Európskou centrálnou bankou aj s členskými štátmi. Chceli by sme od nich dostať uistenie, že sa na našu prihlášku pozrú pozitívne,“ povedal bulharský minister financií Vladislav Goranov novinárom na slávnostnom otváracom ceremóniáli prvého bulharského šesťmesačného predsedníctva v Rade EÚ.

„Prihlášku do ECB podáme pravdepodobne v prvých šiestich mesiacoch tohto roku. Intenzívne rokovania prebiehajú na úrovni vlády, Bulharskej národnej banky aj ECB. Náš postup bude závisieť na stanovisku ECB. Chcem však povedať, že Bulharsko nepredstavuje žiadne riziko. Sme stabilnejší ako viacero členských štátov EÚ,“ dodal Goranov. Podľa agentúry Reuters však rozhodnutie o prijatí Bulharska do ERM II nepadne dokým Nemecko nebude mať novú vládu.

V posledných dvoch rokoch skončil bulharský rozpočet v pluse a hospodársky rast v roku 2016 dosiahol rýchlosť 3,9 percenta, pričom v roku 2017 by mal byť na rovnakej úrovni. Verejný dlh, naopak neustále klesá, rovnako ako nezamestnanosť, ktorá je na úrovni šiestich percent. Bulhárské platidlo Lev je jedna z ôsmich európskych mien, ktoré sú fixne zviazané s kurzom eura.

„Sme malá otvorená ekonomika, pre eurozónu nepredstavujeme žiadne riziko. Vstup do eurozóny dáva Bulharsku šancu zvýšiť svoj hospodársky rast a znižiť riziká, vyhlásil Goranov a dodal, že aj pre eurozónu, ktorá má v súčasnosti 19 členov, by prijatie zvyšných členských štátov bolo prínosom.

„Eurozónu by to mohlo iba posilniť. Ľudia z okraja sa vedia lepšie prispôsobiť. Znamenalo by to viac solidarity a menej imigrácie“ dodal Goranov.

Chorvátsko chce prijať euro do ôsmich rokov

Chorvátsky premiér Andrej Plenković ubezpečuje, že prijatie eura nie je otázkou politického rozhodnutia, ale splnenia konvergenčných kritérií. Chorvátov trápi hlavne verejný dlh.

K slovám bulharského ministra sa pridal aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk. Obidvaja by Bulharsko radi videli v eurozóne aj v schengenskom priestore.

„Vaše miesto je v Európe. Vaše miesto je v schengenskom priestore. Vaše miesto je v eurozóne. Na tomto budem pracovať, “ prisľúbil Juncker na ceremoniáli v Sofii. Zopakoval tak slová z jeho septembrového prejavu o stave Únie, v ktorom apeloval, aby sa európske platidalo zaviedlo vo všetkých krajinách, ktoré sa k tomu zaviazali.

Boj za eurofondy

Veľkú snahu Bulharska o prijatie jednotnej meny potvrdila aj Vessela Chernevová z bulharskej pobočky think-tanku Európska rada pre medzinárodné vzťahy. Niektoré členské štáty bez eura ako České republika, Poľsko a Maďarsko si, naopak, chcú ponechať kontrolu nad vlastnou menovou politikou a naďalej udržiavajú rezervovaný postoj k prijatou eura.

„Vďaka naviazaniu na euro od roku 1997 sme sa prispôsobili všetkým negatívnym sprievodnym javom eura a ľudia sú za jeho prijatie silnejšie ako kdekoľvek inde,“ povedala Chernevová novinárom.

„Rozhodnutie o podaní prihlášky bolo otvorene položené na stôl. Učinili sme ho preto, aby Bulharsko malo svoj hlas v jadre euópskej integrácie. Bulharsko bude skutočným uchádzačom bez ohľadu na to, ako rýchlo bude pokračovať reforma eurozóny,“ dodala.

Bulharský premiér v súvislosti s rozbiehajúcou sa diskusiou o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 vyhásil, že sa pokúsi udržať Kohéznu politiku – jednu z najväčších finančných položiek rozpočtu EÚ – bez zmeny.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

Z niektorých členských štátov zaznieva volanie po škrtoch v kapitolácj kohéznej a poľnohospodárskej politiky po tom, čo Veľká Británia v marci 2019 opustí európsky blok a zanechá v spoločnej európskej kase dieru 13 miliárd eur ročne.

„Nechceme drastické škrty v kohéznej politike. Budem robiť všetko preto, aby som tomu zabránil,“ povedal Borisov. „V opačnom prípade by sme sa cítili byť neprávom potrestaní. Chceme čo najskôr dohnať zvyšok Európskej únie. S pomocou tohto nástroja sa môžeme k tomu výrazne priblížiť.

Bulharského premiéra preto určite potešili slová eurokomisára Gunthera Oettingera na tohtotýždňovej konferencii o budúcnosti eurorozpočtu, kde odmietol výrazné okresávanie v politike súdržnosti a prihováral sa za to, aby práve krajiny ako Bulharsko mali zaistený prístup k eurofondom.