Čas sa kráti: Reformné plány pre eurozónu sa opäť odkladajú

Belgický a slovenský minister financií Johan Van Overtveldt Slovak Finance Minister Peter Kažimír na stretnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti. [EPA-EFE/OLIVIER HOSLET]

Eurozóne podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra „uteká možnosť na zásadné  zmeny medzi prstami.“ Reformné plány brzdia pretrvávajúce nezhody ohľadom jednotlivých návrhov a nestabilná politická situácia v niektorých členských krajinách.

„Budovanie Európy nie je nikdy jednoduché“, vyhlásil v pondelok po zasadnutí Euroskupiny francúzsky minister financií Bruno Le Maire.

Francúzsky politik tak reagoval na prebiehajúce rozhovory ohľadom hlbšej integrácie eurozóny, ktoré už dávnejšie uviazli na mŕtvom bode. Posun nenastal ani týždeň pred summitom Európskej rady, ktorý mal naštartovať refromný proces.

Tohtotýždňové stretnutia európskych ministrov financií na Rade EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), či v rámci užšieho formátu krajín eurozóny (Euroskupina) mali byť záťažovým testom pre dva hlavné návrhy, ktoré sú momentálne na stole: spoločná európska ochrana vkladov klientov európskych bánk a vytvorenie Európskeho menového fondu.

Spoločná ochrana sporiteľov

Pod dobudovaním bankovej únie sa rozumie vytvorenie spoločného systému európskej ochrany vkladov (EDIS), ktorý Komisia navrhla už v roku 2015.

Viaceré členské krajiny eurozóny však nie sú ochotné pristúpiť k väčšiemu zdieľaniu rizík v bankovom sektore. Obávajú sa, že ich sporitelia budú ručiť za vklady sporiteľov v iných krajinách ako Grécko, či Taliansko. Dohode o väčšom zdieľaní rizík by preto podľa nich mal predchádzať lepší dohľad nad európskymi bankami, ktorý riziká v bankovom sektore zníži.

Podľa agentúry Reuters do tejto skupiny štátov patrí Nemecko, Dánsko, Holandsko, Fínsko, Estónsko. Lotyšsko, Litva, Írsko a Švédsko.

Predseda Európskej centrálnej banky Mario Draghi však v pondelok presviedčal ministrov, že garancie, ktoré Únia už dnes ponúka, sú dostatočné.

Komisia chce čo najskôr dobudovať bankovú úniu. Brzdí ju Nemecko

Európska komisia zmiernila svoj návrh na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov. Nemecko je aj tak proti. Obáva sa mutualizácie bankového rizika.

„K významným a dostatočným zníženiam rizík, ktoré umožňujú otvoriť diskusiu o spustení prvej fázy EDIS, už došlo,“ vyhlásil Draghi.

Podľa októbrového návrhu Komisie, ktorý zohľadnil obavy niektorých krajín, by spoločné peniaze kryli len určitú obmedzenú časť národných vkladov. V druhej fáze by úspory v maximálnej hodnote 100 tisíc eur boli garantované v plnej výške.

Šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu Klaus Regling vyzýva členské krajiny, aby sa na spoločnom systéme ochrany vkladov dohodli čo najskôr.

„Keby sme mali spoločný a dôveryhodný systém ochrany už v predošlých rokoch, trvalý aj dočasný euroval mohli byť menšie,“ dodal. Značná časť peňazí z európskych záchranných programov sa použila na záchranu veľkých zlyhávajúcich európskych bánk.

Európsky menový fond je reálny

Ohľadom druhej horúcej témy včerajšieho programu Euroskupiny, premeny Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) na Európsky menový fond, sú krajiny eurozóny jednotnejšie.

„To by sme snáď stihnúť mohli,“ myslí si slovenský financmajster Peter Kažimír.

Podľa predsedu Euroskupiny Mária Centena došlo v tejto záležitosti k „značnému pokroku“, pričom existuje široká zhoda na posilnení právomocí ESM.

V tomto prípade však iniciatívu nemusia brzdiť spory členských krajín medzi sebou. Predstavy štátov eurozóny o menovom fonde sú odlišné od toho, čo navrhuje Európska komisia.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

Hlavnými akcionármi ESM sú dnes členské štáty, ktoré do neho vložili peniaze a majú plnú kontrolu nad jeho rozhodovaním. Európska komisia však navrhuje, aby sa nový EMF so širšími právomocami zodpovedal Európskemu parlamentu.

Štáty eurozóny však s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú chcieť zdieľať kontrolu nad činnosťou fondu s inými inštitúciami EÚ a pokúsia sa zachovať súčasný model riadenia.

Čas uteká

Reforma eurozóny bude jedným z hlavných bodov programu najbližšieho summitu Európskej rady, ktorý sa bude konať 23 a 24. marca. Očakávalo sa, že nemecká kancelárka Angela Merkelová spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom predstavia európskym lídrom spoločnú víziu eurozóny.

Berlín bol však dlhé obdobie ponorený do rokovaní o novej vláde. Diskusia o budúcnosti eurozóny tak nebola na programe dňa. Francúzsko-nemecký plán „sa preto odkladá“, citoval zdroj z prostredia EÚ pre nemecký týždenník Spiegel.

Staronová nemecká kancelárka v pondelok už ohlásila krátku návštevu Paríža, na ktorej chce s francúzskym prezidentom diskutovať o spoločných reformných plánoch.

„Nie som z toho nadšený, tá možnosť urobiť zásadné zmeny nám uteká medzi prstami,“ komentoval v pondelok situáciu slovenský financmajster Peter Kažimír.

Sám Kažimír podporuje obidva reformné návrhy, o ktorých sa v súčasnosti hovorí najviac. Minulý rok sa v Bruseli prihováral aj za vytvorenie tzv. fiškálnej kapacity pre eurozónu. Nástroj, pod ktorým sa v bruselskom žargóne rozumie rozpočet pre blok krajín s jednotnou menou, je súčasťou reformnej agendy francúzskeho prezidenta.

Trochu nejasne sa spomína aj v nemeckej koaličnej dohode, ktorú na začiatku týždňa podpísali kresťanskí (CDÚ/CSÚ) a sociálni (SPD) demokrati.

Kým Emmanuel Macron požaduje samostatný rozpočet v hodnote niekoľkých percent HDP eurozóny, nemecká vláda zrejme bude ochotná podporiť len oveľa menej ambicióznejší plán.

Šéf Euroskupiny priznal, že ani táto kontroverzná téma zatiaľ nie je „prečo zo stola“.

„Je to otázka časového plánu a vhodného načasovania. Sme však odhodlaní prísť s návrhmi aj na tomto fronte,“ dodal portugalský minister financií.

Vrásky na čele európskych politikov však vyvoláva aj situácia v Taliansku. Po úspechu populistických strán v nedávnych parlamentných voľbách, nikto neočakáva, že sa Rím postaví do prednej línie krajín požadujúcich hlbšiu integráciu menovej únie, skôr naopak.

Krajina má navyše druhý najvyšší verejný dlh v celej EÚ (viac ako 130 percent HDP) a talianske banky stále držia najväčší podiel nesplácaných úverov v eurozóne.

Na pondelkovom stretnutí Euroskupiny ministri financií eurozóny posunuli termín pre zhodu na reformných plánoch na koniec júna.

Nová pomoc pre Grécko

V pozitívnejšom duchu sa v pondelok niesla diskusia ohľadom gréckeho záchranného programu.

Ministri financií eurozóny sa v pondelok dohodli na uvoľnení ďalšej finančnej pomoci pre Grécko. V druhej polovici marca by Atény mali dostať z trvalého eurovalu ďalšiu tranžu vo výške 5,7 miliardy eur.

Atény chcú záchranný program opustiť počas nasledujúceho leta.  Definitívne však až potom, ako splnia 88 legislatívnych opatrení v rámci reforiem, ku ktorým sa zaviazali v rámci tretieho záchranného balíčku v hodnote 86 miliárd eur.

Grécko splnilo domáce úlohy. Od eurozóny dostane ďalšiu pôžičku

Euroskupina dala v pondelok zelenú pre novú grécku pôžičku v hodnote 6,7 miliardy eur. Odobrila tiež začiatok technickej prípravy pre odpustenie časti gréckeho dlhu po tom, čo Grécko definitívne opustí európsky záchranný program.

Grécky pokrok podľa predsedu Euroskupiny Mária Centena „preukazuje veľké odhodlanie pre dokončenie programu a pokračovanie v reformách“. Dodal, že je to zároveň nevyhnutný predpoklad pre prípadné odpustenie časti dlhodobého gréckeho dlhu.

Ministri eurozóny hľadajú spôsoby, akými by sa grécky dlh dal odpísať. Podľa Centena by sa znižovanie gréckych pohľadávok mohlo napojiť na tempo gréckeho hospodárskeho rastu. Ak sa rast spomalí, veľkosť odpusteného dlhu sa zvýši.