Česká vláda schválila fiškálny pakt. K euru sa ale podľa Babiša nepribližuje

Strakova akademie - sídlo českej vlády. [Twitter]

Európske pravidlá pre rozpočtovú disciplínu bude musieť odobriť ešte Poslanecká snemovňa. Vláda jej pakt predloží tak, aby k schváleniu ratifikácie stačila prostá väčšina.

Vláda Andreja Babiša, ktorá stále vládne v demisii včera schválila pristúpenie Česka k fiškálnej zmluve (Zmluva o stabilite koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii). Rovnaké rozhodnutie spravila už aj predošlá vláda premiéra Bohuslava Sobotku, prijatie zmluvy však zamrzlo v Poslaneckej snemovni. Senát, naopak, fiškálny pakt posvätil už v auguste 2014.

Do eurozóny Česko zatiaľ nevstupuje

„Neprihlásili sme sa k hlavám tri a štyri,“ povedal Andrej Babiš s odôvodnením, že jeho vláda nechce prijať euro. Babišom spomenuté hlavy obsahujú práve kľúčové články o koordinácii hospodárskych politík a fiškálnej disciplíne.

Sprísnenie rozpočtových pravidiel je pritom hlavným účelom paktu. Pokiaľ verejný dlh signatárskej krajiny nie je „výrazne pod hranicou 60 percent HDP“, tak podľa paktu nesmie deficit štrukturálneho rozpočtu presiahnuť hranicu pol percenta HDP.

Prípadné prijatie fiškálnej zmluvy by preto malo predovšetkým symbolickú hodnotu. Okrem toho by ale Česku umožnilo plnohodnotne sa zúčastňovať summitov eurozóny. Toho posledného sa síce Andrej Babiš zúčastnil, ale len v roli pozorovateľa.

„Nechceme vstupovať do eurozóny, nevidíme na to dôvod, je to teraz nevýhodné,“ vyhlásil vo štvrtok Babiš a zopakoval, že Česko nechce ručiť za dlhy gréckych a európskych bánk.

Pravidlám na ktorých sa krajiny dohodli v roku 2012, sa zvykne hovoriť aj dlhová brzda. Účastnícke krajiny mali podľa paktu začleniť pravidlá do svojho právneho poriadku. Slovensko ich prijalo vo forme ústavného zákona v roku 2012.

Eurokomisia tlačí na začlenenie Fiškálneho kompaktu do zmlúv EÚ

Ak by sa medzivládny pakt, ktorý vyžaduje od krajín zodpovedné rozpočtové hospodárenie stal súčasťou európskych zmlúv, posilnil by sa dohľad Európskeho parlamentu.

Fiškálna zmluva je medzivládnou dohodou, ktorá platí pre členské krajiny eurozóny. Pridať sa však môžu aj ostatné krajiny EÚ.

Európska komisia už niekoľkokrát členských štátom pripomenula klauzulu, ktorá ich zaviazala „najneskôr do piatich rokov“ začleniť zmluvu do právneho rámca EÚ. Táto lehota v roku 2012 vypršala, európska exekutíva sa preto o to pokúsi v tomto roku.

Očakávaná kritika občianskych demokratov

Občianskym demokratom (ODS), ktorí sú dlhodobo odporacmi pristúpenia k fiškálnej zmluve, sa nepozdáva hlavne spôsob, ktorý Babišova vláda zvolila pre jej prijatie.  K takému dôležitému kroku by podľa jej predsedu Petra Fialu nemala pristupovať vláda bez dôvery dolnej komory českého parlamentu.

„Vládou pozmenený spôsob ratifikácie – teda prostou a nie ústavnou väčšinou – považujem za absolútne neprijateľný“, napísal Fiala na svojom twitterovom účte. Hnutie ANO nemá s necelými tridsiatimi percentami hlasov, ktoré vo voľbách dostalo, právo jednostranne meniť rozhodovanie o kľúčových záležitostiach týkajúcich sa všetkých občanov našej krajiny“ dodal.

Bývalý premiér a predseda ODS Petr Nečas a britský predseda vlády David Cameron boli v roku 2012 jedinými dvomi hlavami štátu, ktoré fiškálny pakt nepodpísali.

Občianski demokrati sú za dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Majú však obavu, že schválenie fiškálneho paktu priblíži krajinu k vstupu do eurozóny.

Osud paktu závisí aj od prezidenta

V prípade, že dolná komora dá zmluve zelenú, bude jej osud ležať v rukách prezidenta Miloša Zemana.

Fiškálny kompakt sa dostal aj do predvolebnej diskusie prezidentských kandidátov. Mirek Topolánek a Marek Hilšer vtedy vyhlásili, že by v roli prezidentov zmluvu nepodpísali. Prezidentské voľby však vyhral Miloš Zeman, ktorý má ambivalentný vzťah k akejkoľvek európskej integrácii.

Český politológ o Zemanovi: Z eurofederalistu sa stal najvýstavnejší euroskeptik

Tým, že českí politici dávajú domácim témam európsku nálepku, presúvajú zodpovednosť za nepopulárne veci na Európsku úniu, uviedol v rozhovore pre EURACTIV Slovensko český politológ LUBOMÍR KOPEČEK.

Po svojom prvom zvolení za hlavu štátu fiškálnej zmluve hovoril, že to „má zmysel, až keď Českou príjme euro, pretože sa týka hlavne krajín ktoré sú v eurozóne“. Po schválení fiškálneho paktu českým senátom však usitil, že ho určite nebude vetovať.

„Len zdvorilo upozorňujem niektorých politikov, aby boli láskaví a pred podpísaním fiškálneho paktu si ho dôkladne prečítali,“ vyhlásil Zeman v roku 2014.