Českí poslanci schválil kvóty na české potraviny, v Únii ale zrejme narazia

Český premiér Andrej Babiš (ANO). [Olivier Hoslet, Pool via AP]

Česko ukazuje, čo sa stane, keď sa štát rozhodne zvyšovať potravinovú sebestačnosť príkazom. Podľa nového zákona má byť aspoň 55 percent potravín vo veľkých supermarketoch z Česka. Osem členských krajín EÚ varovalo poslancov pred kvótami, pretože ide o diskrimináciu zahraničných výrobkov. Ak novela vstúpi do platnosti, Česko takmer určite bude čeliť žalobe na Súdnom dvore EÚ.

„Buďme trochu nacionalisti“, vyzval český minister poľnohospodárstva Miroslav Toman z ČSSD (sociálna demokracia) poslancov dolnej komory českého parlamentu, ktorí v stredu (20. januára) rozhodovali o tom, či veľkým obchodným reťazcom nariadia predávať viac českých potravín.

Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti sa v Česku podobne ako na Slovensku stalo veľmi populárnou témou.

Kvóty a zákaz dvojitej kvality potravín

Zaistiť, aby na pultoch obchodov prevládali domáce potraviny pred zahraničnými, sa dá v zásade dvomi spôsobmi. Tým prvým je, že štát sústredí svoju snahu na zvyšovanie produktivity agropotravinrástva: uľahčí vstup nových farmárov do odvetvia, zníži byrokraciu, odstráni korupciu, alebo čo najlepšie nastaví dotačnú podporu pre farmárov a potravinárov. Druhou – a výrazne jednoduchšou – možnosťou je, že obchodom skrátka nariadi, koľko potravín s domácim pôvodom majú predávať.

Českí zákonodarcovia si vybrali druhú cestu. Po mesiacoch diskusií poslanecká snemovňa v stredu  schválila novelu zákona o potravinách, podľa ktorej majú veľké obchody od budúceho rok povinnosť ponúkať 55 percent produktov s českým pôvodom. Následne má ich podiel na pultoch rásť o tri percentuálne body ročne, až kým sa nezastaví na 73 percentách v roku 2028.

Návrh na určenie kvót do zákona presadilo opozičné, krajne pravicové hnutie Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD). Pre jeho schválenie bola ale kľúčová podpora koaličných poslancov z hnutia ANO a sociálnej demokracie (ČSSD), no za boli aj komunisti (KSČM), ktorí vládu neformálne podporujú.

Kvóty sa dotknú maloobchodných predajní nad 400 metrov štvorcových a špecializovaných predajní. Vzťahovať by sa mali na zhruba 130 potravín, ktoré sa v Česku bežne vyrábajú. Patria medzi ne napríklad strukoviny, hovädzie a bravčové mäso, pekárenské výrobky, či ovocie.

Súčasťou novely je tiež zákaz predaja potravín dvojakej kvality. Obchodníkom, ktorí budú predávať zameniteľné výrobky, no s podstatne rozličnými vlastnosťami, bude hroziť pokuta v hodnote zhruba dvoch miliónov eur. Ďalšou prijatou zmenou je, že verejní obstarávatelia, ako napríklad školy alebo nemocnice, budú môcť by pri nákupoch uprednostňovať domáce potraviny.

Po poslancoch musia novelu zákona ešte odobriť aj zákonodarcovia z hornej komory, čiže senátu.

Dáva zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska zmysel? (ANKETA)

Strategický záujem štátu alebo prekonaný koncept, ktorý narušuje konkurenčné prostredie? Názory expertov a expertiek na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti na národnej úrovni sa líšia.

Nižšia konkurencia, vyššie ceny

Nový zákon mal množstvo kritikov už pred samotných hlasovaní v parlamente. Tí tvrdia, že hlavnými porazenými novej regulácie budú českí spotrebitelia. Nižšia konkurencia totiž podľa nich bude mať za výsledok zdražovanie a menšiu ponuku potravín s nižšou kvalitou.

„Keďže niektoré potraviny nie sme schopní v dostatočnom množstve vyprodukovať, tak náš odhad je, že pri bežnom sortimente, ako je ovocie a zelenina, či mäso, môže cena vzrásť až o 15 až 20 percent,“ hovorí jeden z najsilnejších oponentov potravinových kvót Tomáš Prouza, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu.

Zákon naopak podporil najväčší poľnohospodársky zväz Agrárna komora. Jej prezident Jan Doležal začiatkom roka listom vyzval poslancov dolnej komory, aby prijatie kvót podporili, pretože zvýši potravinovú sebestačnosť.

Obhajcovia kvót tvrdia, že reťazce dlhodobo tlačia ceny českých producentov dole tým, že nakupujú nekvalitnú nadprodukciu z krajín, kde je poľnohospodárstvo masívnejšie dotované a kde nie sú zároveň také prísne kontroly pri výrobe potravín.

Menšie agropotravinárske združenia majú ale na novú legislatívu opačný názor. Proti zákonu sa ozvali napríklad vinári, podľa ktorých ide o nešťastný spôsob zvyšovania potravinovej sebestačnosti. „Ani pri najlepšej vôli nie je možné vyrobiť žiadané množstvo vín výhradne z domácej produkcie hrozna,“ uviedol pre ČTK prezident Vinárskej únie Ondřej Beránek.

České združenie značkových výrobcov tiež poukazuje na protichodné ciele prijatej novely. Podľa jej riaditeľa Jana Levorsu je nelogické, aby Česko na jednej strane bojovalo proti takzvanej dvojitej kvalite potravín a zároveň za potravinovú sebestačnosť. „Buď chceme mať všade rovnaké potraviny, potom ale nemôžeme ohraničovať trh, alebo chceme ohraničovať trh, tým pádom ale nemôžeme mať rovnaké potraviny,“ vysvetľuje.

Podiel slovenských potravín na regáloch obchodov sa nezvýšil ani počas korony

Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní sa medziročne zvýšil iba nepatrne. Slovenské obchody aj napriek obmedzeniam na hraniciach počas koronakrízy uprednostňovali dovoz pred domácou výrobou. Najväčší pokles zaznamenali dokonca u cestovín a olejov, ktoré počas núdzového stavu na pultoch chýbali. 

Babiš: Zbytočné politické gesto

Českí komentátori v reakcii na nový zákon pripomínajú aj skutočnosť, že súčasný premiér a predseda najväčšej koaličnej strany, Andrej Babiš (ANO) je najvýznamnejším hráčom v českom agropotravinárskom priemysle. Jeho holding Agrofert, ktorý Babiš po vstupe do politiky vložil do zvereneckých fondov, no podľa eurokomisie ich naďalej ovláda, je v Česku najväčším koncernom v poľnohospodárstve a potravinárstve. Agrofert je zároveň jedným z najväčších prijímateľov európskych dotácií v krajine.

Sám Babiš ale vlastných poslancov za potravinové kvóty skritizoval. Hovorí, že zákon nevymyslel a ani nepodporil. „Považujem to za zbytočné politické gesto, ktoré je v rozpore s fungovaním trhu Európskej únie,“ okomentoval zákon pre Český rozhlas. Dodal tiež, že tento krok nepodporí tamojších farmárov a Česku prinesie sankcie zo strany EÚ.

To je ďalší dôvod, prečo má novela Česku veľa kritikov. Určenie povinného podielu českých potravín podľa nich narazí na právo Európskej únie, pretože poruší kľúčový princíp voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu EÚ.

Ako informujú české Hospodárske noviny, osem členských krajín ešte pred schválením zákona do Česka zaslalo spoločný list, v ktorom varujú, že ide o jasnú diskrimináciu zahraničných výrobkov. Veľvyslanci Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska, Rakúska, Belgicka, Poľska a Španielska sa v dopise tiež čudujú, že takýto zákon pripravila krajina, ktorá od vstupu do Únie tvrdo bojuje za odstránenie prekážok z jednotného trhu EÚ.

Podľa riaditeľa Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky Víta Dostála je toto v EÚ veľmi nezvyčajný krok. „Nikdy som nepočul, že by štáty takto spoločne vyjadrili vážne obavy z nejakého zákona, to poznám skôr z mimoeurópskych krajín,“ uviedol pre Hospodárske noviny.

Po prijatí kvót by ale pozornosť mali zbystriť aj slovenskí farmári a potravinári. Agrosektor na Slovensku dlhodobo bojuje s prehlbujúcim sa obchodným saldom. Až 24 percent všetkých vyvezených potravín pritom smeruje na český trh. Ak sa priestor pre zahraničné produkty na českých pultoch zníži, pre slovenských výrobcov bude ešte ťažšie presadiť sa oproti európskej konkurencii.

Skúsenosť má už aj Slovensko

To, že Európska komisia proti novému zákonu zasiahne, je jasné, už z jej prvej reakcie na hlasovanie parlamentu. Akékoľvek lokálne obmedzenia voľného pohybu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu je podľa nej „kontraproduktívne“, pretože ohrozuje potravinovú bezpečnosť Únie.

Českou legislatívou sa bude ale zaoberať, až keď bude definitívne vstúpi do platnosti.

Podobné prípady z minulosti ale ukazujú, na čo sa Česko už teraz môže pripraviť. Kvóty pravdepodobne skončia žalobou Komisie na Súdnom dvore EÚ a v krajnom prípade aj veľkými sankciami.

Väčšinový podiel domácich potravín na pultoch obchodov už v roku 2016 schválil rumunský parlament. Pre hrozbu procesu na súdnom dvore ale Rumunsko nakoniec kvótu zrušilo.

Po žalobe Komisie ale v roku 2019 na Súdnom dvore EÚ skončilo Maďarsko, pretože maloobchodníkom nariadilo pri agropotravinárskych výrobkoch uplatňovať rovnaké ziskové rozpätie.

O tom, že zvyšovať potravinovú sebestačnosť príkazom nie je v Únii jednoduchá záležitosť, sa už presvedčilo aj Slovensko. V roku 2019 parlament schválil zákon z dielne bývalej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ktorý obchodníkom prikazoval, aby polovica potravín v ich letákoch bola slovenská.

Ako zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska? (ANKETA)

Slovensko je v súčasnosti schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov. Napriek dlhoročnej deklarovanej snahe politikov zvyšovať sebestačnosť v potravinách, je Slovensko čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia.

Vtedajší prezident Andrej Kiska zákon do parlamentu vrátil, no poslanci nakoniec jeho veto prelomili.

Obchodné reťazce síce začali letáky upravovať podľa nových pravidiel, no súčasne sa obrátili na Európsku komisiu, pretože legislatíva podľa nich bola v rozpore s ústavou a s právom EÚ. Exekutíva EÚ im dala za pravdu  a vyzvala Slovensko, aby ustanovenie zo zákona vypustilo.

O podobný krok sa pokúsil aj Matečnej predchodca Ľubomír Jahnátek (SMER-SD). Jeho zákon zaviedol obchodníkom povinnosť zverejňovať a nahlasovať percentuálny podiel predaja slovenských výrobkov na celkovom predaji. Aj vtedy Komisia Slovensko upozornila na porušenie princípu voľného pohybu tovaru.

Českí analytici tvrdia, že ak nová potravinová legislatíva vstúpi do platnosti, žaloba zo strany Komisie, alebo niektorého členského štátu bude len otázkou času.

„Keby sme boli tvrdohlaví a zákon uviedli v platnosť, neviem si predstaviť, že by sme to ustáli, prišiel by veľký politický tlak. Mohlo by to vyústiť do odobratia určitých hlasovacích práv tak, ako to hrozí v prípade Maďarska alebo Poľska,“ hovorí Petr Kaniok z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.