Zákaz vyhadzovania potravín: Česko ukazuje Slovensku cestu

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

České obchody majú od minulého roku zákazané vyhadzovať nepredané potraviny. Potravinovým bankám sa vďaka tomu strojnásobil objem darovaného jedla. V minulom roku zachránili jedlo v hodnote 282 miliónov korún.

Česká republika sa minulý rok zaradila medzi členské krajiny, ktoré nariadili obchodným reťazcom darovať nepredané potraviny vhodné pre ďalšiu ľudskú konzumáciu. Charitatívne organizácie vďaka tomu poskytli jedlo tisícom sociálne odkázaných ľudí po celej krajine. Opatrenie súčasne preukázateľne pomáha znižovať tvorbu potravinového odpadu.

Podobný zámer minulý rok v Envirostratégii 2030 predstavil aj slovenský rezort životného prostredia. Česká skúsenosť ukazuje, na čo všetko musia zákonodarcovia pri tvorbe novej legislatívy myslieť.

Zákon musel odobriť Ústavný súd

Zákon, ktorým české Ministerstvo poľnohospodárstva obchodom určilo povinnosť darovať potraviny na charitu, vstúpil do platnosti na začiatku roku 2018. Všetky obchody nad 400 m2 povinne odovzdajú nepredajné, ale na konzumáciu stále bezpečné jedlo. Ide o potraviny s poškodeným obalom alebo nesprávnym označením, ale aj potraviny po vypršaní doby minimálnej trvanlivosti, ktoré ale nie sú nebezpečné pre zdravie ľudí.

Slovensko smeruje k zákazu vyhadzovania potravín

Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.

Obchody darujú jedlo potravinovým bankám, ktoré ho ďalej odovzdávajú charitám pomáhajúcim ľuďom v núdzi. Za porušenie nových pravidiel obchodom hrozí pokuta až 10 miliónov českých korún (zhruba 400-tisíc eur).

Zákon v roku 2016 na českom ústavnom súde napadla skupina členov hornej komory českého parlamentu. Senátori ho označili za „totalitný“ a navrhovali jeho zrušenie, pretože je protiústavným zásahom do vlastníckych práv.

Súd ale ich návrh zmietol zo stola. Zákon podľa jeho výkladu sleduje legitímny cieľ, nakoľko odovzdávanie nepredaných potravín pomáha ľuďom v núdzi, znižuje produkciu odpadu a chráni životné prostredie.

Objem darovaných potravín sa strojnásobil

Hlavným zámerom autorov novej právnej úpravy bolo znížiť objem potravinového odpadu a rozšíriť počet ľudí, ktorým môžu prebytočné, no nezávadné potraviny, pomôcť v ťažkej životnej situácii.

To sa podľa údajov zverejnených Českou federáciou potravinových bánk (ČFPB) podarilo. Hodnota potravín, ktoré banky pomohli zachrániť, v roku 2018 dosiahla približne 282 miliónov korún (viac ako 10 miliónov eur). Dohromady zhromaždili 4127 ton potravín a drogérie, ktoré pomohli viac ako 100-tisíc ľudom.

Zákaz vyhadzovania potravín z obchodov chcú Francúzi rozšíriť na celú Európu

Prelomový zákon z roku 2016, ktorý prikazuje supermarketom darovať nadbytočné potraviny, oceňujú francúzski politici aj charitatívne združenia. Niektorým sa však nepáči, že veľké reťazce si ním znižujú náklady, kým mimovládky bojujú o príjmy.

Podľa riaditeľky Potravinovej banky pre Prahu a Stredočeský kraj Věry Doušovej sa objem darovaných potravín obchodov strojnásobil.

„Ide o potraviny určené k rýchlej spotrebe, s uplynulou dobou minimálnej trvanlivosti, poškodeným obalom alebo napríklad zlým označením. Až 60 percent nazhromaždených potravín pochádza od reťazcov, ktoré by inak dané potraviny museli zlikvidovať,“ píše sa na stránke ČFPB.

Miestne charity preto hodnotia zavedenie novej legislatívy pozitívne.

„Prispelo to k zníženiu potravinového odpadu v Českej republike, zapojili sa aj reťazce, ktoré pred vznikom zákona potraviny vyhadzovali,“ uviedla pre portál EURACTIV.sk Doušová.

Kým na Slovensku máme zatiaľ len jednu potravinovú banku, v Česku funguje celá sieť potravinových bánk, pričom v každom zo štrnástich krajov sa nachádza aspoň jedna.

Reťazce: Zákon má plusy aj mínusy

Samotné obchodné reťazce sa ale od začiatku na zákonnú povinnosť darovať potravinové prebytky sťažovali. Iniciatívy proti plytvaniu potravinami vítajú, darovanie jedla by ale podľa nich štát nemal prikazovať.

Pre predajne Tesca, ako tvrdí hovorca českej pobočky britského reťazca Václav Koukolíček, sa po zavedení povinnosti darovať prebytky takmer nič nezmenilo. Všetky obchody Tesca boli do darovania zapojené ešte pred platnosťou novej legislatívy. „Domnievame sa ale, že povinné darovanie by nemal nariaďovať zákon,“ spresnil pre EURACTIV.sk Koukolíček.

Skúma plytvanie potravinami na Slovensku: Piatok v obchodoch vyzerá, akoby bol koniec sveta

Slováci nakupujú výrazne viac jedla, ako sú schopní spotrebovať. Väčšina slovenských domácností si pritom ani neuvedomuje, že plytvá potravinami, tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho MARTIN POLOVKA.

Podobný postoj zastáva aj veľkoobchodná spoločnosť Metro. „Darovali sme pred zavedením povinnosti a darujeme aj po nej, všeobecne ale preferujeme dobrovoľnosť pred reguláciou,“ odpovedala na otázku portálu EURACTIV.sk vedúca komunikačného oddelenia spoločnosti Romana Nydrle. „Jedinou pridanou hodnotou“ zákona podľa nej je, že vytvoril tlak na významnejšiu finančnú podporu dovtedy podfinancovanej siete potravinových bánk.

Barbora Vanko, hovorkyňa siete Albert, pripomína ešte jeden prínos novej legislatívy. „Umožňuje darovať potraviny s poškodeným obalom či nesprávne uvedenými údajmi na etikete, ktoré pred novelizáciou Zákona o potravinách darovať nebolo možné,“ upresňuje.

Potravinové banky pomoc už zvládajú

Na Slovensku sa charity obávajú, že po zavedení povinnosti darovať potraviny nebudú schopné odoberať všetko dostupné jedlo z obchodov a reštaurácií.

Táto obava sa v praxi potvrdila aj v Českej republike. Keď nový zákon vstúpil do platnosti, nárast darovaných potravín bol taký veľký, že potravinové banky kvôli nedostatočným kapacitám nedokázali odoberať od reťazcov všetky nepredané potraviny.

Ak chce štát zakázať vyhadzovanie potravín, musí pomôcť charitatívnym organizáciám

Supermarkety a reštaurácie budú povinné darovať potravinové prebytky na charitatívne účely. Podľa organizácií, ktoré sprostredkúvajú potraviny ľuďom v núdzi, si to bude vyžadovať finačnú a materiálnu pomoc štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva o tom zatiaľ neuvažuje.

Krátko po zavedení povinnosti darovať potraviny sa niektoré české obchodné reťazce sťažovali na nepripravenosť potravinových bánk. S odstupom roku sa ale situácia v systéme darcovstva zlepšila, čo potvrdzujú aj zástupcovia obchodov.

„Spočiatku chvíľu trvalo, kým sa všetko ustálilo, teraz už je to bez problémov a banky všetko zvládajú,“ tvrdí hovorca spoločnosti Tesco.

Systém darcovstva „funguje dobre“ aj podľa veľkoobchodnej siete MAKRO. Pripisuje to dobrému regionálnemu rozloženiu obchodov a veľkým objemom darovaného tovaru, pre ktorý sa potravinovým bankám oplatí prísť.

Zvýšené náklady potravinových bánk

Česká skúsenosť Slovensku tiež ukazuje, ako sa zavedenie povinnosti darovať nepredané potraviny premietne do každodennej práce potravinových bánk.

„Spolu so vznikom zákona sa zvýšil počet potravín, vzrástli aj náklady na prevádzku bánk, potrebujú denne zvážať potraviny z reťazcov, evidovať, uskladňovať, vyskladňovať a pripravovať pre odberateľov,“ vymenúva Věra Doušová.

Slovenské charity dnes od štátu nedostávajú nijakú finančnú ani materiálnu podporu. Ministerstvo pôdohospodárstva v októbri pre EURACTIV.sk uviedlo, že nad takou možnosťou ani neuvažuje.

Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

Česká vláda naproti tomu potravinovým bankám na pokrytie prevádzkových výdavkov ponúka dotácie. Len za minulý rok dostali od Ministerstva pôdohospodárstva celkom 41 miliónov korún (viac ako 1,5 milióna eur).

Napriek tomu je systém podpory podľa bánk nedostatočný, nakoľko sa ich náklady od roku 2018 zdvojnásobili. Každý deň musia počítať s výdavkami na nájom priestorov, energie, pohonné hmoty, mzdy, odvody a opravy.

„Vláda to rieši dotáciami z ministerstva poľnohospodárstva v rámci boja proti potravinovému odpadu, dotácie zatiaľ nepokryli celé náklady, spolupodieľajú sa aj kraje. Problém je predovšetkým v tom, že dotačný program je vypísaný koncom januára, projekty sa odovzdávajú do polovice februára a do konce mája sa hodnotia. Celý prvý polrok banky žijú z pôžičiek, s dlhmi a vo veľkej finančnej neistote,“ dodáva Doušová.

Prispieť by mali reťazce

Novela zákona je podľa jej kritikov nedomyslená. Kým potravinovým bankám prirobila finančné starosti, zmena legislatívy je pre obchodné reťazce, naopak, finančne výhodná.

„Náklady bánk sa zdvojnásobili, znížili sa naopak náklady reťazcov, ktoré šetria peniaze za odvoz a likvidáciu potravinového odpadu,“ vysvetľuje Doušová. „V niektorých krajinách z tohto dôvodu prispievajú na chod potravinových bank,“ dodáva.

Obchody ale neušetria len poplatkoch za likvidáciu odpadu. V ich prospech hrajú aj daňové úľavy vzťahujúce sa na jedlo darované na dobročinné účely.

„Medzi takéto regulácie bezpochyby patrí tiež nulové DPH na darované potraviny, ktoré prišlo ešte skôr, ako zákonná povinnosť potraviny darovať,“ odpovedal hovorca spoločnosti Albert.

Túto možnosť majú aj slovenské obchody v prípade, že jedlo odovzdajú Potravinovej banke Slovenska.