Cezhraničné regióny: Pandémia bola tvrdou ranou, štáty by už hranice zatvárať nemali

Snímka z hraničného priechodu Čunovo-Rajka po uzatvorení hraníc začiatkom septembra 2020 [TASR/Pavel Neubauer]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Cezhraničné regióny a pandémia

Pandémia je pre cezhraničnú spoluprácu najväčšou ranou za posledné desaťročia. Aj predtým však regióny na hraniciach zápasili so zbytočnými prekážkami. 

V rakúskych domovoch starostlivosti o seniorov pracuje približne 65 tisíc ľudí. Až 80 percent z nich sú ženy z Rumunska a zo Slovenska, ktoré zvyčajne do Rakúska cestujú na týždňovky a dvojtýždňovky. Uzavretím hraníc sa táto prax na istý čas skončila. Mnoho zo Sloveniek pracujúcich v Rakúsku si tak muselo vybrať, či ostane v zahraničí pracovať alebo sa vráti domov k rodine, no stratí prácu.

„Je to enormný problém. Vnímame to ako existenčnú hrozbu,” povedal Klaus Katzianka, riaditeľ rakúskej spoločnosti, ktorá poskytuje domácu starostlivosť o seniorov, v marci minulého roku po vypuknutí pandémie. Pre Katzianku pracuje aj 48-ročná Slovenka Mária, ktorá sa pre obavy zo straty zamestnania rozhodla zostať v Rakúsku. Hranice zostali zatvorené takmer tri mesiace.

Práve na jar, tesne po vypuknutí koronavírusovej pandémie, bolo dôsledky na prihraničné regióny cítiť najviac. Kríza zasiahla členské štáty rýchlo a bez väčšieho varovania, mnohé vlády sa preto uchýlili k prirodzenej obrannej reakcii – uzavretiu hraníc. V čase druhej vlny pandémie od septembra do decembra sa situácia v porovnaní s jarou mierne zlepšila. Vyplýva to zo správy Európskeho výboru regiónov, poradného orgánu Európskej komisie, ktorý sa téme začal v uplynulom období aktívne venovať.

Správa je založená na skúsenostiach komunálnych politikov a ľudí žijúcich v blízkosti hraníc naprieč celou Európou. Respondenti hovoria, že pandémia je za dlhé desaťročia bezprecedentnou udalosťou, ktorá zasiahla cezhraničnú spoluprácu a cezhraničné verejné služby ako napríklad dopravu, zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie. Väčšina sa zhoduje, že v budúcich krízach by členské štáty nemali svojvoľne a unilaterálne zatvárať hranice. Tento krok by mal byť naopak len poslednou možnosťou, ku ktorej by mali vlády pristúpiť až po tom, čo vyčerpajú všetky ostatné a po intenzívnej komunikácii s vládou susednej krajiny a regionálnymi predstaviteľmi.

Dôležitým poznatkom správy však nie sú len podrobnosti o vnímaní dôsledkov pandémie. Respondenti sa zhodli, že situácia nebola ružová ani pred ňou. Rozvoj blokovali mnohé, často zbytočné prekážky. Správa preto obsahuje aj súbor odporúčaní pre členské štáty aj Komisiu, ktoré by mali spoluprácu zintenzívniť a prehĺbiť. Aj samotná Komisia vidí v cezhraničnej spolupráci väčší potenciál. Jej staršia štúdia z roku 2017 uvádza, že prihraničné regióny by mohli byť až o osem percent bohatšie, keby sa podarilo odstrániť všetky zostávajúce bariéry.

Odstránenie hraníc zvýšilo dôveru k Únii

Pri pohľade na mapu Európy to možno nie je až také zrejmé, no prihraničné oblasti zaberajú až 40 percent územia Únie. Žije v nich približne 30 percent celkovej populácie. Počet pendlerov sa v Únii odhaduje približne na dva milióny. Slovensko je v počte pendlerov európskou veľmocou. V pomere k počtu obyvateľov pracuje v zahraničí až päť percent všetkých zamestnaných – najviac ľudí v Únii, uvádza štatistika Eurostatu. Pre milióny ľudí v Európe je prechod cez hranice prirodzenou súčasťou života. Spolupráca medzi regiónmi na opačných stranách hranice sa minimálne od roku 1992 stala jedným z príkladov úspechu európskeho projektu a miestom, kde vplyv Únie cítia občania najviac. To je zrejmé aj na Slovensku, najmä na hraniciach s Maďarskom. Napríklad slovenské Komárno a maďarský Komárom sú historicky jedno mesto, ktoré rozdelila až hranica z roku 1918.

Rozdelenie cezhraničných oblastí pre potreby čerpania eurofondov v období 2014-2020 [Európska komisia]

„To, že vďaka schengenu už hranice mimo pandémie nevidno, pomohlo aj reputácii európskeho projektu. Tunajší občania vnímajú Európsku úniu aj v dôsledku tohto veľmi pozítivne,” uviedol v rozhovore pre EURACTIV Slovensko komárňanský primátor Béla Keszegh. (Rozhovor vyjde v rámci špeciálu Cezhraničné regióny a pandémia budúci týždeň – pozn. red.)

Ako vo svojom článku informuje EURACTIV.cz, silné väzby v okolí hraníc pomohli aj pri riešení s pandémiou. „Žiarivým príkladom sú nemecko-francúzske hranice alebo hranice medzi štátmi Beneluxu či severskými krajinami”.

Tieto príklady sú však skôr výnimkou. Vo väčšine prípadov bol šok z pandémie taký veľký, že došlo k dramatickému alebo úplnému pozastaveniu spolupráce. „Namiesto toho, aby sme v kľúčových oblastiach, ako je zdravotníctvo, spolupracovali a využili výhody kapacít na oboch stranách hranice, tak sme ich úplne zavreli,” povedal pre český EURACTIV Pavel Branda, zástupca starosta v českej obci Rádlo a člen Európskeho výboru regiónov, ktorý sa cezhraničnej spolupráci venuje dlhé roky. Konkrétnym príkladom je nemecké Sasko, kde pracuje mnoho lekárov, zdravotných sestier a opatrovateľov z Česka. „Trvalo niekoľko týždňov, kým sa vyjednali podmienky, za ktorých mohli ľudia cestovať za prácou cez hranice. Pre tieto sektory bola celá situácia pomerne dramatická,” doplnil.

Z prieskumu Európskeho výboru regiónov vyplýva, že cezhraničnú spoluprácu najviac zasiahla prvá vlna pandémie na jar minulého roku, keď došlo k tvrdej uzávere hraníc. Ako veľmi sa život na hraniciach v dôsledku pandémie zmenil závisí od konkrétneho regiónu a od opatrení v členských krajinách. V niektorých prípadoch však prestala medzi krajinami premávať verejná doprava a občania mali problém s prístupom k cezhraničným verejným službám – napríklad aj v oblasti zdravotníctva alebo v školstva.

Počas druhej vlny na jeseň šok mierne opadol a členské štáty boli lepšie pripravené. Napriek tomu až 61 percent respondentov z prihraničných samospráv uviedlo, že protiepidemické opatrenia mali na spoluprácu so samosprávami na opačnej strany hranice veľmi negatívny vplyv. Počas prvej vlny bolo toto číslo na úrovni 67 percent. Až tretina sa tiež sťažovala, že centrálne vlády ich pri nastavení opatrení nekonzultovali.

Oblasť, v ktorej druhá vlna zlepšenie nepriniesla, bolo podnikanie. Mnohé podniky sa opäť zatvorili na základe princípov z prvej vlny. V mnohých krajinách tiež podnikateľom meškala pomoc. V niektorých prípadoch vôbec neprišla.

Bariéry existovali aj pre pandémiou

Pandémia cezhraničnú spoluprácu zabrzdila. Výbor regiónov však na rôzne bariéry rozvoja upozorňoval už pred ňou. V rámci veľkej štúdie, ktorú Výbor regiónov začal v roku 2015, a ktorej výsledky publikoval v roku 2017, analytici zostavili zoznam bariér spolupráce. Mnohé z nich sa ukázali relevantnými počas pandémie. Niektoré z nich platia pre všetky interné hranice Únie, iné sú špecifikami konkrétnych hraníc.

Celoeurópske problémy zahŕňajú napríklad rozdielne spracovávanie a vystavovanie osobných dokumentov ako rodný či úmrtný list, potvrdenie o uzavretí manželstva, rozvodu a podobne. Ďalej sú to rozdielne systémy zdaňovanie alebo neadekvátna spolupráca v manažmente záplav.

Na zozname sa nachádzajú aj niektoré body špecifické pre slovenské hranice. Jedným je spolupráca pri reakciách na katastrofy a krízové situácie, ktorú blokuje rozdielne nastavenie kompetencií. Zatiaľ čo na Slovensku má manažment krízových situácií a ochranu verejnosti na starosti štátna administratíva, v Česku, Poľsku aj v Maďarsku sú kompetencie rozdelené medzi štát a samosprávy. Výbor región pre maďarsko-slovenskú spoluprácu v tejto oblasti dokonca vypracoval samostatnú prípadovú štúdiu, v ktorej popisuje niektoré problémy vyplývajúce z národných legislatív.

Budúcnosť EÚ a jej zotavenie po kríze bude závisieť od jej regiónov, miest a obcí

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 neznamená koniec projektu európskej integrácie, je naopak príležitosťou dať Európe novú podobu, píše APOSTOLOS TZITZIKOSTAS a PAVEL BRANDA z Európskeho výboru regiónov.

„Najvýznamnejším problémom je, že slovenské sanitky nemôžu prekročiť maďarské hranice. Ďalej sú to tiež rozdiely v spôsobe poskytovania zdravotnej starostlivosti a poistiek, rovnako ako aj v oblasti financovania zdravotníctva,” píše prípadová štúdia.

Slovenské ministerstvo zdravotníctva pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že spolupráca so susedmi sa s príchodom pandémie zintenzívnila. „Bola poskytnutá pomoc pri testovaní prostredníctvom vyslania svojho zdravotníckeho personálu na Slovensko, vybrané krajiny umožnili hospitalizáciu slovenských pacientov vo svojich nemocniciach a rovnako bolo Slovensko nápomocné pri nedávnej komplikovanej situácii v Českej republike v dôsledku živelnej pohromy,” uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová. Tá tiež dodala, že rezort zdravotníctva intenzívne pracuje na zlepšení možností spolupráce. Aké konkrétne kroky sa realizujú alebo plánujú však nespresnila.

Spoluprácu sťažuje administratíva aj chýbajúce kapacity

Pri spolupráci v oblasti ochrany životného prostredia fungujú na hraniciach bilaterálne komisie so všetkými susedmi. Tie sú zložené z ministerstiev a rôznych podriadených inštitúcií. Spolupráca zahŕňa výmenu informácií, vzájomnú koordináciu pri ochrane národných parkov či chránených oblastí blízko hraníc. Problémom je však opäť rozdielna legislatíva, ktorá sťažuje harmonizáciu pravidiel. Komisie navyše trpia nedostatkom kapacít, aktuálnym stavom vzťahov s danou susednou krajinou aj odlišnými administratívnymi zvyklosťami na opačných stranách hranice.

Nedostatok kapacít za hlavný problém označil aj zdroj zo slovenského ministerstva životného prostredia, ktorý si želal zostať v anonymite. Malý počet pracovníkov v bilaterálnych komisiách zameraných na spolupráci v oblasti vody podľa neho vedie k neschopnosti realizovať aj dobre mierené projekty. Z toho vyplývajú aj ďalšie, často banálne problémy, ako jazyková bariéra. Zdroj uviedol, že jazyková bariéra väčšinou nie je o tom, že by si jednotlivé strany nerozumeli v bežnej reči. Problém však prichádza s technickou terminológiou a výkladom zákonov na jednej aj druhej strane.

„To si vyžaduje úroveň znalosti cudzieho jazyka, ktorú väčšina pracovníkov, jednoducho, nemá,” zdôraznil.

Z inventára bariér spolupráce Európskeho výboru regiónov vyplýva, že voda je oblasťou, v ktorej má spolupráca významný priestor na zlepšenie. Na dôležitosti je pridáva Rámcová smernica o vode, na ktorej implementáciu majú členské štáty čas do roku 2027. Jedným z cieľov je dobrá kvalita povrchových vôd. Z podstaty problému je pri implementácii Smernice kľúčová spolupráca medzi štátmi aj regiónmi. Výbor regiónov upozorňuje, že neharmonizovaná administratíva a chýbajúce kapacity sú problémom aj vo vyspelejších krajinách.

Čo čaká cezhraničné oblasti?

Správa Výboru regiónov sa napokon respondentov pýtala, aké opatrenia by radi videli implementované na podporu cezhraničnej spolupráce, a ako si jej budúcnosť predstavujú. Až tretina respondentov sa zhodla, že úzko prepojené cezhraničné oblasti by mali mať možnosť zvoliť si vlastného starostu a zastupiteľstvo s konkrétnymi právomocami. Tento krok podporuje aj Keszegh. „Bol by to bol veľmi rozumný krok vpred,” zhodnotil primátor Komárna.

Venuje sa pohraničným regiónom: Cezhraničná spolupráca je veľkým úspechom Európy

Hranice brzdia hospodársky rozvoj regiónov, ktoré na nich ležia. Európska územná spolupráca (Interreg) pomáha aj periférne regióny meniť na lepšie miesto pre život. Ide o najeurópskejší zo všetkých fondov Európskej únie, hovorí PAVEL BRANDA. 

Ešte viac respondentov (42 percent) verí, že cezhraničné regióny by mali mať možnosť zriadiť si vlastný rozpočet.

Zástupcovia regiónov zároveň uviedli, že rozvoju by pomohli spoločné stratégie ekonomického rozvoja a ďalšie naviazané dokumenty. Podnikateľom by zase pomohlo, keby štáty vydávali dokumenty súvisiace s podnikaním v európskej štandardizovanej forme, ktorú by uznávali všetky členské krajiny.

Pokiaľ ide o bežný život občanov, hranice už v čase mimo pandémie nie je veľmi cítiť. Stále však existuje priestor na zlepšenie napríklad v školstve, kde by školy mali automaticky ponúkať vyučovanie v oboch jazykoch, tak aby všetci občania mali aspoň základné porozumenie jazyka na druhej strane hranice. Zároveň by sa mala zlepšiť efektivita ostatných cezhraničných služieb – najmä zdravotníctva či dopravy.

Zaujímavosťou je podpora cezhraničných regionálnych klimatických plánov, ktoré by zahŕňali mitigačné aj adaptačné opatrenia.