Christine Lagardová nie je ekonómka ani bankárka, no má šéfovať Európskej centrálnej banke

Christine Lagardová. [EPA-EFE/Fazry Ismail]

Vyštudovaná právnička Lagardová zrejme nahradí Maria Draghiho v pozícii prezidenta ECB. Šéfka Medzinárodného menového fondu je považovaná za skúsenú vyjednávačku. Chýbajú jej však skúsenosti s menovou politikou, otázniky visia aj nad jej kauzami z minulosti

Európski lídri si v rámci balíčku nominácií na vrcholné pozície Európskej únie za hlavu Európskej centrálnej banky (ECB) zvolili francúzsku Christine Lagardovú. Parížska rodáčka má v životopise bohaté skúsenosti s ekonomickými a finančnými inštitúciami. K týmto oblastiam ale prvýkrát pričuchla až ako politička.

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MFF) ešte v septembrovom rozhovore pre Financial Times svoje pôsobenie v ECB rázne odmietala. „Nie nie nie nie nie…nezaujímam sa o žiadny z európskych – ECB, Európska komisia – postov, skrátka nie.“

V utorok už na Twitteri odkázala, že je to pre ňu veľká pocta a oznámila pozastavenie výkonu svojej funkcie v MMF počas nominačného procesu v EÚ.

Netradičný výber

Lagardová vyštudovala právo na univerzite Paríž X so zameraním na pracovnú a sociálnu oblasť. Do politiky vstúpila v roku 2005 ako ministerka pre obchod. Francúzskym prezidentom vtedy bol Jacques Chirac. Premiérom Dominique de Villepin. Čerstvá ministerka sa sústredila na otváranie nových trhov pre francúzske produkty, hlavne v technologickom sektore.

V roku 2007 zvíťazil v prezidentských voľbách Nicolas Sarkozy. Ako svojho premiéra si vybral budúceho neúspešného prezidentského kandidáta Francoisa Fillona. Presvedčený pravičiar Sarkozy svoju kampaň mimo iného postavil aj na zoštíhlení štátu. Prvou obeťou sa stalo práve Lagardovej ministerstvo pre obchod, ktoré Sarkozy zlúčil s ministerstvom financií. Lagardová niekoľko mesiacov riadila ministerstvo poľnohospodárstva, už v júni ale nastúpila na post ministerky financií.

Tu sa ukázala ako veľmi otvorená a schopná manažérka. Na pozícií pritom pôsobila v čase najtvrdšej finančnej krízy. Známe sa stali jej výroky, v ktorých od Grékov žiadala, aby „platili svoje dane“.

V roku 2011 svetovou komunitou otriasol sexuálny škandál vtedajšieho riaditeľa Menového fondu Dominiqua Strassa-Kahna. Ten nakoniec zo svojej funkcie odstúpil. Uvoľnené miesto obsadila práve Lagardová.

V4 svojho nominanta na vrcholné funkcie nemá, Komisiu má viesť žena

Európsky parlament bude o nominácii Ursuly von der Leyenovej hlasovať 15. júla. Europoslanci nie sú nadšení, že lídri ignorovali vedúcich kandidátov, ktorí prešli eurovoľbami.

V tomto období jej pomohol aj privilegovaný vzťah s Nicolasom Sarkozym, ktorý podporil jej nomináciu. Prekvapivý výber napokon 28. júna 2011 schválila aj výkonná rada MFF. Lagardová už svojím zvolením získala dve prvenstvá. Stala sa prvou ženou aj prvým človekom bez ekonomického vzdelania na stoličke šéfa MMF. V roku 2016 svoju pozíciu bez problémov obhájila, za čo vďačí aj perfektnej angličtine.

História sa môže zopakovať pri jej nominácií na šéfku ECB. Podobne ako Medzinárodný menový fond pred Lagardovou, ani Európsku centrálnu banku ešte nikdy neviedla žena, ani človek bez predchádzajúcej skúsenosti v centrálnom bankovníctve. Hoci Lagardová nie je ekonómka ani bankárka, má politickú váhu, medzinárodné skúsenosti a širokú sieť kontaktov medzi jej budúcimi kolegami.

„Lagardová je talentovaná komunikátorka, hoci napriek dobrej angličtine sa občas nevyhne  faux pas. Je zručná vyjednávačka. Po gréckej dlhovej kríze sa jej podarilo prinavrátiť dôveru v Medzinárodný menový fond, kedy fond ohýbal svoje vlastné pravidlá a zvýšila jeho dôveryhodnosť, predovšetkým u investorov na rozvíjajúcich sa trhoch,“ píše Ben Hall, komentátor Financial Times.

Lagardová nebude prvou Francúzkou, ktorá ECB v prípade potvrdenia jej nominácie povedie. Od roku 2003 až do roku 2011 stál na jej čele Jean-Claude Trichet.

Otázniky nad minulosťou

Európskym partnerom môže vrásky na čele spôsobovať Lagardovej minulosť. Jej najznámejšia kauza siaha do roku 2008, kedy pôsobila na ministerstve financií. Francúzske súdy Lagardová vtedy rozhodla o vyplatení 400 miliónov eur podnikateľovi Bernardovi Tapiemu. Potvrdila tým rozhodnutie arbitrážneho panelu, ktorý priateľovi Nicolasa Sarkozyho priznal peniaze ako odškodnenie v jeho spore s bankou Credit Lyonnais.

Úrady začali Lagardovú vyšetrovať ešte pred nástupom na čelo MMF. Prokuratúra ju napokon v roku 2016 obvinila z falšovania a sprenevery verejných prostriedkov. Verejným činiteľom usvedčeným z korupcie vo Francúzsku hrozí rok väzenia. Hoci sa Lagardová trestu vyhla, špeciálny súd ju uznal vinnou z nedbanlivosti.

Kritici Lagardovej vyčítajú tiež nedostatočnú reakciu na takzvaný „zločin storočia“, kedy podvodníci na európskom trhu s emisiami kupovali povolenky zo zahraničia a predávali ich domácim záujemcom pričom im účtovali DPH. Nakoniec zmizli bez odvedenia dane vládam. Francúzsko takto prišlo o sumu medzi dvomi až piatimi miliardami eur.

Podľa šéfky Medzinárodného menového fondu sa nad svetovým obchodom sťahujú mračná

Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Legardeová kritizovala politiku „Amerika na prvom mieste“, ktorú do svetového obchodu priniesla americká administratíva Donalda Trumpa. Ohrozuje vraj celosvetový hospodársky rast.

Zoznam problémov s Lagardovej kandidatúrou ale pokračuje. Ďalším je možný stret záujmov. Jej životným partnerom je korzický podnikateľ Xavier Giocanti, ktorého portfólio údajne nie je kompatibilné s Lagardovou na čele ECB. Giocantiho aktivity sú rôznorodé: bol prezidentom asociácie vyšetrovanej Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Komisia ho neskôr usvedčila zo zneužívania fondov. Giocanti musel vrátiť jeden milión eur dotácií, ktoré od Únie dostal.

Istý čas sa očakávalo, že Giocanti prevezme futbalový klub Olympique Marseille. Ako podnikateľ obchodoval so všetkými druhmi partnerov, ktorí len zriedkakedy boli centrálnymi bankármi.

Emmanuel Macron už niekoľkokrát zdôraznil, že pozícia prezidenta ECB je zo svojej podstaty politická a mimoriadne dôležitá. Má svoje úskalia a zložitou ostáva aj bez kríz, ktoré môžu prísť.

To potvrdzuje aj Hall z Financial Times. „Bude musieť zvádzať súboje s ostatnými členmi Rady guvernérov, ktorí budú mať v danom čase rozdielne názory na menovú politiku ECB. Draghi sa kvôli jeho nekonvenčnej menovej politike celý čas sporil s jeho hlavným kritikom Jensom Weidmannom, guvernérom nemeckej centrálnej banky, ohľadom nekonvenčnej menovej politiky,“ dodáva.