Cioloş chce potravinovú bezpečnosť a primeraný príjem farmárov

Pozadie:

Štyridsaťročný Dacian Cioloş je rumunským kandidátom na post budúceho komisára pre poľnohospodárstvo. Svojej krajine slúžil ako minister poľnohospodárstva od októbra 2007 do decembra 2008, v rámci kabinetu Calina Popescu Tariceanu.

Po absolvovaní štúdií poľnohospodárstva v Rumunsku a Francúzsku, ako expert pracoval niekoľko rokov pre zastúpenie Európskej komisie v Bukurešti. V súčastnosti predsedá poľnohospodárskej komisii, konzultáčnému orgánu súčasného rumunského prezidenta.

Otázky:

„Hlavnou prioritou môjho mandátu je definovať perspektívy Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013,“ uviedol Cioloş pri prezentovaní vízie svojho potenciálneho päťročného mandátu v rámci druhej Barrosovej Komisie.

Rumunský nominant poslancom povedal, že reformovaná politika by farmárom mala dať stabilné a predvídateľné prostredie, spotrebiteľom bezpečnú a zdravú potravu a daňovým poplatníkom istotu, že ich peniaze sú využívané efektívnym a transparentným spôsobom.

„Nič, čo sme doteraz dosiahli (s SPP) nemôžeme považovať za samozrejmosť,“ upozornil a dodal, že hlavným cieľom tejto politiky je zaistiť potravinovú bezpečnosť a primeraný príjem farmárom.

Podľa jeho slov je obmedzovanie produkčnej kapacity európskeho poľnohospodárstva proti záujmom EÚ a preto chce presadzovať vhodne financovanú poľnohospodársku politiku aj po roku 2013.

Rozpočet

Podľa nominanta je súčasný európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo vyrovnaný. Podľa neho by cena za nepodporovanie odvetvia bola privysoká, najmä pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť. Pokiaľ by bolo na ňom, snažil by sa dokonca získať viac prostriedkov pre poľnohospodárov. „Reforma neznamená znižovanie rozpočtu,“ zdôraznil. „Potrebuje prostriedky na dosahovanie našich cieľov.“

Treba prehodnotiť distribúciu priamych platieb

Cioloş zdôraznil, že priamy platby v rámci prvého pilieru SPP sú dôležitou súčasťou príjmu farmárov a mali by sa zachovať, no vyzval k prehodnoteniu nastavenia tak, aby boli rovnocennejšie.

Podľa jeho slov by budúce platby mali prebiehať podľa „jednotného systému“ no s prihliadnutím na regionálne rozdiely. V súčasnosti sú vyplácané podľa hektárov v nových členských štátoch a podľa vlastníctva v starých.

Rozvoj vidieka s „eko-podmienkou“

Cioloş pripustil, že treba stanoviť nové kritériá pre garantovanie pomoci. Navrhol zavedenie „eko-pomienky“, ktorá súvisí aj s potrebou podporovať udržateľné poľnohospodárske postupy v rámci druhého piliera SPP (politika rozvoja vidieka).

Rozvoj vidieka by mal pokračovať v pomoci pri reštrukturalizovaní a modernizovaní fariem a pomôcť farmárom prispieť k zamedzeniu klimatických zmien a klesajúcej biodiverzite. Okrem toho by sa politika mala podľa neho zamerať aj na skvalitňovanie pôdy a zdrojov pitnej vody.

Propagovanie miestnej produkcie a trhov

Cioloş zdôraznil, že mnohé európske farmy sú malé a druhý pilier SPP musí brať do úvahy ich špecifické požiadavky pri snahe o modernizáciu. „Nechceme farmy zväčšovať,“ zdôraznil a dodal, že viac ich zaujíma rozvoj malých fariem a ich zapojenia do miestnej výroby potravín a vytváranie lokálnych produkčných okruhov. Okrem toho poukázal aj na to, že oceňovanie a propagovanie miestnej produkcie a trhov by mohlo pomôcť pri prechode od energeticky náročného poľnohospodárstva k energeticky úspornému.

Kvalita – základ konkurencieschopnosti

Podľa neho treba vysokú kvalitu a štandardy výroby európskych potravín viac propagovať pri medzinárodných obchodných vyjednávaniach. Aby sa zlepšila konkurencieschopnosť farmárov, Komisia by im mala pomôcť adaptovať sa na nové výzvy.

Pokiaľ ide o kruhové rokovania Svetovej obchodnej organizácie o liberalizácii svetového obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, Cioloş  povedal, že EÚ už urobila priveľa ústupkov a podľa jeho slov je teraz na ostatných partneroch, aby prišli s novými návrhmi.

Nestabilita cien

Cioloş zdôraznil, že sa nechce vrátiť späť ku kvótam, napríklad mliečnym, pretože ich možno využívať na regulovanie dodávok, no nemožno nimi regulovať dopyt. Napriek tomu pripustil, že EÚ potrebuje nové nástroje na riešenie cenovej nestability.

Geneticky modifikované potraviny

Pokiaľ ide o problematiku geneticky modifikovaných potravín a krmovín, zastáva názor, že aj spotrebitelia, aj farmári by mali mať možnosť vybrať si, či ich chcú nakupovať alebo kultivovať a že treba rešpektovať voľbu jednotlivých členských štátov.

Znepokojuje ho európska závislosť od dovozu geneticky upravenej sóje na chov zvierat, a preto navrhol, aby európski výrobcovia mali možnosť produkovať geneticky modifikované krmivá.