Členské štáty od eurokomisie chcú, aby plány obnovy schválila rýchlejšie

Februárové stretnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin). [European Union]

Na neformálnej videokonferencii ministrov financií a hospodárstva chcú niektoré členské štáty požiadať Európsku komisiu, aby skrátila dvojmesačnú lehotu, ktorú má na zhodnotenie národných plánov obnovy. Slovensko medzi ne nepatrí, nastavený harmonogram rešpektuje.

V kontexte zhoršených vyhliadok na ekonomické zotavenie chcú niektoré členské štáty EÚ zrýchliť odobrovanie národných plánov obnovy. Na piatkovej (16. apríl) neformálnej videokonferencii ministri financií a hospodárstva vyzvú zástupcov Európskej komisie, aby okresali dvojmesačnú lehotu, ktorú majú na schválenie dokumentov.

Podľa súčasného harmonogramu majú štáty finálne verzie plánov odovzdať do konca apríla. Komisia má potom dva mesiace na ich zhodnotenie, ďalší mesiac má na schválenie Rada EÚ.

Minister financií Igor Matovič sa k hlasom volajúcim po skrátení termínov nepripojí. „Slovenská republika rešpektuje harmonogram pre Plán obnovy a odolnosti SR tak, ako je stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady,“ odkázal tlačový odbor rezortu financií.

Pripomienkové konanie ukázalo nespokojnosť verejnosti s prípravou plánu obnovy

Odborná verejnosť kritizuje vládu za nedostatočnú diskusiu ohľadom prípravy Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií je slovenský reformný dokument v zahraničí vnímaný ako ukážkový. 

Diskutujú od októbra

Podľa dvoch európskych diplomatov už trojmesačné čakanie nedáva zmysel, keďže Európska komisia o plánoch so štátmi diskutuje od októbra, informuje portál EURACTIV. Podľa informácií portálu ale Európska komisia zatiaľ nie je myšlienke naklonená.

Žiaden z členských štátov zatiaľ finálnu verziu dokumentu Komisii neposlal. Španielsko, Grécko a Portugalsko tak chceli urobiť už v marci. Vyjednávania ohľadom posledných detailov ale nakoniec trvali dlhšie, než očakávali. Problematické boli najmä nastavenia míľnikov, po splnení ktorých budú zdroje poskytnuté, a tiež cena potrebných auditov.

Tieto štyri krajiny aj tak chcú poslať svoje návrhy ako prvé, niektoré z nich už na budúci týždeň. Slovenská vláda plánuje schváliť finálnu verziu 28. apríla, iba dva dni pred termínom na odoslanie do Komisie.

Holandsko a Fínsko už naznačujú, že tento termín nestihnú. Podľa zdrojov z európskych a národných inštitúcií je ale tento dátum skôr „mäkkou“ lehotou. V prijatom nariadení sa píše, že členské štáty by mali dokumenty predložiť „v zásade do 30. apríla“.

Daň za odpad aj spoločný dlh. Ako zaplatia členské štáty pokrízovú obnovu?

Lídri Európskej únie tlačia na ratifikáciu rozhodnutia, ktoré umožní nové zdroje financovania jej rozpočtu. Zatiaľ tak urobilo sedem štátov, Slovensko sa k nim plánuje pridať do leta. Slovenské príspevky do únijného rozpočtu sa zvýšia, zostaneme však čistým príjemcom.

Ratifikácia môže oddialiť implementáciu

Implementácia investícií z plánov sa ale môže ešte oddialiť. Pôžička vo výške 800 miliárd eur, ktorá je pre ich financovanie kľúčová, je totiž možná iba vďaka rozhodnutiu Rady EÚ o systéme vlastných zdrojov Úni. To zatiaľ ratifikovalo iba 17 členských štátov.

Európsky parlament aj Komisia zdôrazňujú, že proces má byť dokončený do leta. Neistota plynie zo schválenia v Nemecku, kde má rozhodnutie na stole ústavný súd, ktorý môže rozhodnúť až po septembrových voľbách. V Poľsku sa to zase stalo politickou témou, ktorá ohrozuje stabilitu vlády.

Slovenská vláda prijatie rozhodnutia schválila 17. marca. Dvíha napríklad strop vlastných zdrojov Únie z 1,2 percenta národného dôchodku EÚ na 1,4 percenta. Medzi rokmi 2027 a 2058 sa strop dvihne o ďalších 0,6 percenta.

Únia však viac peňazí od členských štátov vyberie iba v prípade, ak by doterajší objem na splácanie dlhu nestačil. Európsky parlament chce dovtedy schváliť nové formy financovania, napríklad digitálnu daň, aby k zvýšeniu nedošlo.