Otvorili tak dvere ich odstrelu, ktorý bol doteraz podľa smernice o biotopoch možný len vo výnimočných prípadoch. Európska komisia navrhla zmenu koncom minulého roka po tom, čo ju k tomu vyzvala skupina štátov vrátane Slovenska. Dôvodom sú škody na hospodárskych zvieratách.
Väčšina veľvyslancov členských krajín pri EÚ v stredu (25. septembra) podporila návrh Európskej komisie na oslabenie ochrany vlkov v Európe.
Európska komisia zníženie ochranárskeho statusu navrhla koncom minulého roka po tom, čo ju k tomu vyzvala skupina členských štátov vrátane Slovenska. Dôvodom sú škody na hospodárskych zvieratách, ako ovce a kravy.
Vlk a ďalšie mäsožravé šelmy sú dnes v EÚ striktne chránené Smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov. Európska legislatíva umožňuje odstrel určitého počtu vlkov len výnimočne.
Podľa predstavy Komisie by už vlky neboli „prísne chránené“, ale len „chránené“. Vyškrtnutie jedného slova znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť oveľa slobodnejšie rozhodovať o ich love.
Rozhodnutie členských štátov neznamená, že sa súčasný režim ochrany hneď zmení.
Ten sa dnes riadi požiadavkami medzinárodného Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty. EÚ teraz navrhne dohovor v prípade vlka zmeniť.
„Pretože ho EÚ podporí, zníženie ochrany najskôr prejde,“ hovorí Vojtěch Kotecký, zoológ z Centra pro otázky životního prostředí Univerzity Karlovy. „Prakticky to znamená, že štáty budú môcť obnoviť odstrel vlkov, aj keď v obmedzenej miere,“ dodáva.
Viacero štátov dlho s oslabením ochrany vlka nesúhlasilo, za čo ich po marcovom zasadnutí Rady EÚ kritizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS). Podľa informácií bruselského portálu EURACTIV.com ale proti nakoniec hlasovali len dve krajiny: Španielsko a Írsko. Slovensko teda pravdepodobne hlasovalo za zníženie ochrany.
„Namiesto hľadania riešení, akým je napríklad viac investícií do preventívnych opatrení na umožnenie spolunažívania, sa EÚ rozhodla povoliť lov vlkov,“ reagovala organizácia WWF.
„Ako môžeme žiadať od iných regiónov, aby chránili svoju biodiverzitu a žili s druhmi, ako tigre, levy alebo slony, keď my nevieme žiť spolu s vlkom,“ pýta sa jej expertka na biodiverzitu Sabien Leemans.
Konzervatívny europoslanec Peter Liese (EPP), ktorý dlhodobo podporoval zníženie ochrany vlka, vyhlásil, že je z rozhodnutia „veľmi šťastný“. „Už dávno nie je ohrozeným druhom, ale ohrozuje najmä pasúce sa hospodárske zvieratá. Pastva dobytka je prírode blízky spôsob poľnohospodárstva a vlk ju stále viac vytláča,“ povedal.
Podľa slovenského europoslanca Michala Wiezika (Progresívne Slovensko/RE) sa ale flexibilita v ochrane vlka pretaví do udeľovania kvót a trofejového lovu. „Čo je zlá prax známa zo slovenských reálií. Prvý krok nesprávnym smerom, ktorý ohrozí mnohé chránené druhy a oslabí dôveru v EÚ inštitúcie,“ myslí si.
Konečné hlasovanie sa uskutoční zajtra (26. septembra) na Rade pre konkurencieschopnosť (COMPET), kde sa očakáva, že ministri ratifikujú rozhodnutie veľvyslancov. Definitívne ho tak zrejme podporí ministerka Denisa Saková (Hlas-SD), keďže za Slovensko sa Rady COMPET zúčastňuje zástupca rezortu hospodárstva.
