Členské štáty Únie žiadajú nové pravidlá pre boj proti praniu špinavých peňazí

Logo tretej najväčšej lotyšskej banky ABLV, ktorá čelí podozreniam z prania špinavých peňazí. [EPA-EFE/VALDA KALNINA]

Súčasné pravidlá proti praniu špinavých peňazí sú podľa členských štátov nedostatočné. Požadujú preto vytvorenie nového orgánu, ktorý bude dohliadať na európske banky, alebo posilnenie právomocí Európskeho úradu pre bankovníctvo.

Vlády štátov Európskej únie uvažujú o nových pravidlách pre boj proti praniu špinavých peňazí po problémoch dvoch bánk v menších štátoch bloku, ktoré predstavovali riziko pre finančnú stabilitu.

Podnetom pre tento krok boli kolaps lotyšskej banky ABLV vo februári a zmrazenie operácií maltskej Pilatus Bank v marci tohto roka po obvineniach z prania špinavých peňazí.

Súčasné pravidlá nestačia

V obidvoch prípadoch odhalili údajné prípady zneužitia úrady v USA, a nie v EÚ, čo bolo podľa šéfky európskeho bankového dohľadu Daniele Nouyovej „veľmi trápne“ a poukázalo to na nedostatky v európskom dohľade.

Európski ministri financií diskutovali o tom, ako posilniť dohľad nad bankami už na aprílovej schôdzi. A pravdepodobne sa budú touto témou opäť zaoberať aj na najnovšom zasadaní vo štvrtok a v piatok (25.5.) v rámci diskusií o reforme bankového systému.

Správy o korupcii sú len dezinformačná kampaň, tvrdí lotyšské ministerstvo obrany

Obvinenia z korupcie, ktoré viedli k odchodu guvernéra centrálnej banky Lotyšska, môžu byť súčasťou dezinformačnej kampane, ktorá má narušiť dôveru ľudí v štát a ovplyvniť októbrové voľby, povedal minister obrany.

„Štáty EÚ sa zhodli na tom, že existujúce ustanovenia o boji proti praniu špinavých peňazí nie sú dostatočné,“ uviedol jeden z predstaviteľov Únie s odvolaním sa na diskusie zástupcov členských štátov, ktorí minulý týždeň pripravili podklady pre štvrtkovú schôdzu ministrov eurozóny.

Banky môžu slobodne presúvať kapitál v rámci EÚ aj mimo nej, ale kontrola prania špinavých peňazí a iných finančných trestných činov zostáva vo veľkej miere v kompetencii národných úradov. Tento „mišmaš“  môže podľa európskych úradov komplikovať kontroly a vytvoriť riziká pre finančnú stabilitu.

Nedávne problémy v bankách menších štátoch podporili tých, ktorí chcú posilniť právomoci EÚ v oblasti dohľadu. A pomohli im prekonať odpor niektorých hlavných miest, ktoré sa zdráhali vzdať národných kompetencií.

Dva prístupy

Niektoré štáty požadujú vytvorenie nového orgánu na boj proti praniu špinavých peňazí na úrovni EÚ, zatiaľ čo iné sú za posilnenie právomocí jedného z existujúcich finančných regulačných úradov EÚ, ako je napríklad Európsky úrad pre bankovníctvo (EBA).

Menej odvážna možnosť by znamenala prísnejšie uplatňovanie existujúcich pravidiel proti praniu špinavých peňazí, ktoré boli v minulých rokoch niekoľkonásobne revidované. Táto možnosť by mohla byť schválená pred summitom lídrov EÚ v decembri.

Rokovania o nej začali po tom, ako Európska komisia poslala finančným regulátorom v bloku list, v ktorom ich vyzvala, aby lepšie spolupracovali v boji proti praniu špinavých peňazí. Komisia tiež navrhla aj posilnenie právomocí bloku v prípade prania špinavých peňazí.

Členské štáty prijali smernicu proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska únia pokračuje v plnení akčného plánu proti financovaniu terorizmu, ktorý vznikol po sérii teroristických útokov v roku 2016. 

Podľa pravidiel EÚ bankové licencie v eurozóne udeľuje a ruší Európska centrálna banka (ECB), ale tá nemá jasný mandát na to, aby zabránila praniu špinavých peňazí. To zostáva úlohou národných dozorných úradov.

Tieto obmedzenia sa jasne ukázali v prípade Pilatus. Maltská banka už dlho znepokojovala bankový dohľad v eurozóne, ale udržala si licenciu. Maltské úrady zmrazili účty a aktíva banky až po tom, ako bol iránsky predseda Pilatusu zatknutý v Spojených štátoch pre obvinenia z prania špinavých peňazí a bankového podvodu.