Čo čakať od schôdzky Juncker-Trump?

Predseda Európskej komisie sa v stredu vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. [EPA/FELIPE TRUEBA]

Predseda Európskej komisie ide presviedčať amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Únia nie je nepriateľom Spojených štátov. Európski lídri si ale od stretnutia veľa nesľubujú.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa v stredu (24.júla) stretne s Donaldom Trumpom. Pokúsi sa o to, čo sa v rozhovoroch s americkým prezidentom zatiaľ nepodarilo žiadnemu európskemu politikovi, vrátane Angely Merkelovej alebo Emmanuel Macrona: zabrániť ďalšej eskalácii obchodného sporu.

Všeobecne sa očakáva, že šéf európskej exekutívy pôjde do Bieleho domu s ponukou viacerých ústupkov zo strany EÚ, ktoré by mohli odvrátiť zavedenie Trumpových ciel na dovoz európskych automobilov, či autodielov.

Brusel však už s predstihom avizoval, že Juncker americkému prezidentovi nepredloží žiadnu konkrétnu obchodnú ponuku. Cieľom stretnutia podľa hovorcu Európskej komisie Margaritisa Schinasa je „oddramatizovanie“ vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom „dialógu“.

Európska únia nie je nepriateľ

V oficiálnom vyhlásení Komisie zo 17. júla sa píše, že „lídri budú debatovať o prehĺbenej spolupráci medzi EÚ a vládou a inštitúciami Spojených štátov v širokej škále priorít, vrátane obrannej politiky, boja proti terorizmu, energetickej bezpečnosti a hospodárskeho rastu“. Až záver vyhlásenia hovorí o snahe Junckera a Trumpa  o „zlepšení transatlantického obchodu“ a „posilnení vzájomného hospodárskeho partnerstva“.

Keď americký prezident na nedávnom stretnutí s Vladimírom prezidentom hovoril o tom, že „americko-ruské vzťahy neboli nikdy horšie ako teraz,“ podobné tvrdenie by sa dalo použiť aj na vzťahy EÚ-USA od jeho nástupu do Bieleho domu.

Trump sa vo svojich vyjadrenia naváža predovšetkým do nemeckej kancelárky Angely Merkelovej kvôli jej imigračnej politike, plynovodu Nord Stream 2, či pre vysoký nemecký obchodný prebytok.

Celú Európsku úniu dokonca nedávno nazval „nepriateľom Spojených štátov“. Dôvodom majú byť obchodné praktiky európskej dvadsaťosmičky, ktoré považuje za neférové.

„Myslím si, že máme veľa nepriateľov. Myslím si, že Európska únia je nepriateľom, za to, čo nám robia v obchode. O Európskej únii by ste si to nepomysleli, ale sú nepriateľom,“ vyhlásil Trump v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CBS News.

Lídri EÚ sú aj napriek tvrdému slovníku amerického prezidenta vo svojich vyjadreniach zdržanliví. Dobrým príkladom je aj rozhodnutie Junckera nevyjadrovať sa prostredníctvom sociálnej siete Twitter k stredajšiemu stretnutiu s americkým prezidentom. Trump sa mu naproti tomu v utorok venoval hneď v niekoľkých tweetoch.

„Krajiny, ktoré sa v obchode k nám dlhé roky správali neférovo, prichádzajú do Washingtonu rokovať. To sa malo stať už pred niekoľkými rokmi, ale ako sa hovorí, lepši neskoro ako nikdy!,“ napísal americký prezident, kým európska delegácia smerovala do hlavného mesta USA.

Obávané clá na autá

Keď Donald Trump v marci podpísal zavedenie nových 25-percentých ciel na dovoz ocele a 10-percentné clo na hliník, pričom odmietol EÚ udeliť výnimku, európska dvadsaťosmička okamžite pripravila svoju odpoveď.

Členské štáty sa dohodli na colných opatreniach v hodnote 2,8 miliardy eur, ktoré mieria hlavne na symboly amerického exportu, ako arašidové maslo, motocykle, whiskey alebo džínsy.

Brusel už má pripravenú odpoveď na Trumpove clá na autá

Spojené štáty v týcho dňoch skúmajú, či dovoz európskych áut ohrozuje ich národnú bezpečnosť. Ak Trump nakoniec uvalí clá na autá, Brusel je odhodlaný zaviesť protiopatrenia v hodnote 294 miliárd dolárov.

Tým sa ale obchodný spor neskončil, skôr naopak. Americký prezident pohrozil Únii zavedením 20-percentných ciel na automobily z Európskej únie. Pre svoje rozhodnutie používa rovnaký argument ako v prípade ciel na oceľ a hliník. Jeho administratívu poveril, aby prešetrila, či dovoz áut z EÚ neohrozuje národnú bezpečnosť Spojených štátov.

Únia sa proti takémuto tvrdeniu pochopiteľne bráni. Pre prípad, že Donald Trump ale predsa len pristúpi k novým reštrikciám, chystá zoznam nových protiopatrení, ktoré by zasiahli americký export v hodnote 294 miliárd dolárov.

Viera v dostatočné ústupky

Junckerova misia, slovami jeho hovorcu, je preto „oddramatizovať“ napätie v obchodnej spolupráci a zabrániť v napĺňaní takéhoto scenára. Zavedenie colných opatrení na európsky automobilový priemysel by znamenal obrovské hospodárske náklady na obidvoch stranách Atlantiku.

Ako cez víkend informoval internetový portál Politico, Trumpov návrh sa neteší veľkej podpore ani medzi jeho najbližšími poradcami. „(V americkej administratíve) je veľa ľudí, ktorí si neželajú, aby to prešlo,“ uviedol pre Politico nemenovaný vysokopostavený úradník z Bieleho domu.

Americkí výrobcovia áut a autodielov varujú, že následkom zavedenia ciel na európske autá sa o niekoľko tisíc dolárov zvýšia ceny amerických automobilov a o prácu prídu stovky tisíc Američanov.

Únia a Japonsko odpovedajú na Trumpov protekcionizmus podpisom obchodnej dohody

Z najväčšej bilaterálnej dohody o voľnom obchode v histórii Európskej únie by mohol profitovať aj slovenský automobilový, poľnohospodársky a finančný sektor. 

V rýchly koniec prezidentovej myšlienky verí napríklad aj jeho ekonomický poradca Larry Kudlow, minister financií Steve Mnuchin, či obchodný splnomocnenec USA Robert Lichnitzer.

Viacerí čelní predstavitelia Trumpovej administratívy preto dúfajú, že sa Juncker na stredajšom stretnutí zaviaže k takým ústupkom, ktoré amerického prezidenta presvedčia k zmene jeho súčasného postoja. Veria napríklad v prísľub zníženia európskych ciel na americké automobily pre obdobie nasledujúcich troch rokov.

Juncker by Trumpovi tiež mohol pripomenúť takzvaný Sofijský návrh, na ktorom sa v Bulharskom hlavnom meste lídri členských krajín dohodli v máji. Malo by ísť o bilaterálnu obchodnú dohodu, na základe ktorej by sa zlepšil prístup priemyselných producentov na trh na obidvoch stranách.

Malé očakávania

Je však málo pravdepodobné, že stretnutie lídrov Únie a Spojených štátov prinesie prelomové výsledky. Juncker podľa Bruselu nejde do Washingtonu nič sľubovať, ale hlavne „diskutovať“. Najvyššie postavený úradník v Európskej komisii Martin Selmayr minulý týždeň vyhlásil, že od stredajších rokovaní má len „malé očakávania“.

Pred odletom do Washingtonu sa podľa hovorcu Komisie mal Juncker radiť aj s viacerými európskymi lídrami, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, či nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Trumpa už kritizuje aj Americká obchodná komora. V4 patrí k najzraniteľnejším

Americká obchodná komora odsúdila obchodnú politiku Bieleho domu. Slovensku patrí v rebríčku zraniteľnosti voči obchodnej vojne tretie miesto.

Ani ona si však v súvislosti so stretnutím nerobí veľké nádeje. Juncker sa podľa jej slov bude snažiť Trumpovi poradiť, ako zabrániť ďalšiemu stupňovaniu napätia. „Nemám žiadne očakávania alebo predpovede,“ uviedla na tradičnej letnej bilančnej tlačovke Merkelová.

V roku 2017 sa nemecká automobilová produkcia podieľala 55 percentami na celkovom vývoze áut do USA. Nové clá by preto boli najbolestivejšie práve pre najväčšiu ekonomiku EÚ. Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier však cez víkend tiež varoval pred prehnaným optimizmom ohľadne schôdzky dvoch lídrov.

Podľa Dietera Kempfa, šéfa najväčšieho nemeckého priemyselného zväzu BDI, by mal šéf Európskej komisie Trumpovi pripomenúť, že zavedenie ciel na automobily je gólom do vlastnej brány a poškodilo by samotné Spojené štáty.

„Predseda Európskej komisie a americký prezident musia zatiahnuť ručnú brzdu v obchodnom spore. Washington preto musí zmierniť svoju rétoriku. Clá zavedené pod zámienkou národnej bezpečnosti, musia byť odstránené,“ odporúča Kempf.

Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová, ktorá bude Junckera vo washingtone sprevádzať, krátko pre odletom na Twitteri napísala, že sa spolu pokúsia zmierniť napätie medzi dlhoročnými obchodnými partnermi. Dodala, že by sa spolu mali rozprávať o „obchodných vzťahoch, o nadmernej kapacite ocele vo svete a o reforme Svetovej obchodnej organizácie.“

Rozhodnúť môže digitálna daň

Dá sa očakávať, že sa Trump v rozhovoroch bude pýtať aj na politiku EÚ voči veľkým americkým digitálnym gigantom ako Facebook alebo Amazon. Naposledy ho rozčúlilo rozhodnutie Európskej komisie udeliť Googlu 4-miliardovú pokutu pre zneužívanie jeho dominantného postavenia na trhu.

„Hovoril som to! Európska únia práve uvalila pokutu päť miliónov dolárov na jednu z našich najúžasnejších spoločnosti, Google. (Európska únia) skutočne využíva USA, ale už to dlho nepotrvá,“ napísal na Twitteri minulý týždeň americký prezident.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

Európske plány na zdaňovanie digitálnej ekonomiky môžu priamo prehovoriť do konečného Trampovho rozhodnutia, či nakoniec uvalí nové clá na automobily z EÚ. V tejto súvislosti sa niekedy hovorí aj o anti-americkej dani, namierenej voči štyrom americkým digitálnym lídrom – Google, Apple, Facebook a Amazon.

Hoci Komisia toto tvrdenie odmieta, faktom je, že až polovica firiem, ktoré zasiahne navrhovaná dočasná trojpercentná daň z príjmov z digitálnych činností, pochádza z USA.

To sa Trumpovi nepáči a môže to použiť ako ďalší argument pre zavedenie ciel. Z tohto dôvodu tiež Nemecko po prvotnej podpore pre návrh Komisie postupne začalo volať po celosvetovom postupe pri riešení daňových únikov v digitálnom sektore.