Čo s kultúrnou pamiatkou, keď nie sú eurofondy? Bratislava ukazuje, ako financovať verejné služby inak

Mestské kúpele Grössling pred rekonštrukciou [Metropolitní inštitút Bratislavy]

Bratislava na obnovu kúpeľov Grössling vytvorila spoločný podnik so štátnym investičným fondom, čo jej umožní financovať rekonštrukciu a aj požičať si ďalšie peniaze od banky. Podľa Slovak Investment Holding je to ukážkový model financovania životaschopných verejných projektov.

Izby plné pary, masážne miestnosti, komfortné kabínky, teplé zrkadlové kúpele a bazény so studenou vodou na schladenie rozhorúčeného tela, takto kúpeľný ústav na vtedajšej Grösslingovej ulici v Prešporských novinách krátko po svojom otvorení lákal inzerátom na návštevu prvých hostí.

To bolo v roku 1895. O 130 rokov neskôr už ale budovy mestských kúpeľov Grössling v centre Bratislavy chátrajú a ikonický plavecký bazén už dávno neslúži plavcom, ale len fotografom a grafikom zachytávajúcim zabudnuté architektonické pamiatky.

Hlavné mesto však už pracuje na ich obnove. Zaujímavé nie je len to, aký projekt na mieste kúpeľov vznikne, ale aj spôsob, akým ho mesto ide zafinancovať. Keďže ku kúpeľom pridáva aj nový, kultúrny rozmer, mohlo do obnovy zapojiť spoločnosť Slovak Investment Holding (SIH).

Paradoxné je, že hoci štátny fond do životaschopných projektov investuje peniaze z eurofondov, ide o príklad, ako financovať mestský rozvoj, keď eurofondové dotácie samospráve chýbajú.

Z histórie do súčasnosti

Kúpele strádajú už dlho, no rýchlejšie začali pustnúť po roku 1994, kedy ich služby využili poslední návštevníci. Vtedy sa pre havarijný stav definitívne zavreli jej brány. Diskusie o ich budúcnosti ožívali pravidelne s volebným cyklom, no nikdy neviedli k hmatateľnému výsledku.

V roku 2008 opustenú budovu do dlhodobého nájmu získala írska investičná spoločnosť, ktorá sa zaviazala priestory postupne rekonštruovať. Sľuby sa nakoniec zamotali až do súdnych sporov a z veľkých plánov nebolo nič.

Kúpele pustli ďalej a tak mesto o päť rokov neskôr zmluvu vypovedalo a opätovne sa dostali plne do rúk samosprávy, no aj potom bolo okolo historickej budovy z nárožia Medenej a Kúpeľnej ulice ticho.

Budova bývalých kúpeľov Grössling pred rekonštrukciou. FOTO TASR/Martin Baumann

Budova bývalých kúpeľov Grössling pred rekonštrukciou. FOTO TASR/Martin Baumann

Budova bývalých kúpeľov Grössling pred rekonštrukciou. FOTO TASR/Martin Baumann

To sa zmenilo až začiatkom roka 2019, kedy novozvolený primátor Matúš Vallo ohlásil, že mesto skladá medzinárodný tím, ktorý vymyslí kúpeľom novú budúcnosť. Do čela tímu sa postavil projektový manažér Gábor Bindics, ktorý má s oživovaním zabudnutých priestorov skúsenosti nielen zo zahraničia, ale aj zo slovenskej metropoly.

V jeho tíme sa snažili využiť hlavne skúsenosti ľudí, ktorí na podobných projektoch pracovali za hranicami Slovenska. Medzi odborníkmi, s ktorými sa rok radili, bol napríklad riaditeľ budapeštianskych mestských kúpeľov, ktorých je v maďarskom hlavnom meste šestnásť.

Ako Bindics hovorí pre EURACTIV Slovensko, z diskusií o obnove kúpeľov pre jeho tím vyplynuli dve hlavné výzvy: ako vymyslieť finančne udržateľný model kúpeľnej prevádzky a čo spraviť s nevyužitým priestorom, ktorý zostal v budove.

Zo sauny ku knihe

V porovnaní s kúpeľmi v Trenčianskych Tepliciach či Piešťanoch, ktoré slúžia hlavne na liečebné účely, majú kúpele Grössling podľa neho bližšie skôr k mestskej kultúre a rekreácii. A práve tu pomohla inšpirácia z miest, kde si takúto obnovu už skúsili. V Maďarsku, Rakúsku a Česku mestské kúpele priamo prepojili s kultúrou mesta.

„Chceli sme odkloniť kúpele od optiky, že by malo ísť len o manikúru, pedikúru a fitness centrum, chceli sme z nich spraviť miesto so sociálnym presahom, kde sa ľudia budú môcť stretávať. Zároveň sme v tom priestore nechceli robiť niečo, čo bude mať nevyhnutne komerčný charakter,“ vysvetľuje projektový manažér Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) s tým, že za posledných 20 rokov Bratislava nespravila žiadnu významnú investíciu do kultúrneho fondu.

„Po doplnení kúpeľných služieb na 6 000 m2 nám stále zostalo 2 000 m2 voľného priestoru, čo sme chceli zmysluplne využiť a hlavne aj túto oddelenú časť budovy otvoriť pre verejnosť,“ dodáva.

Napokon sa rozhodli, že do nevyužitých priestorov presťahujú najpopulárnejšiu pobočku mestskej knižnice na Laurinskej. Knižnica spĺňala aj celkovú predstavu mesta o oživení kúpeľov – vytvoriť pokojný, uzavretý mestský blok, ktorý sa citlivo prepojí s priľahlým parčíkom.

Podľa toho mesto s MIB vytvorilo zadanie na obnovu kúpeľov, na ktoré vyhlásilo medzinárodnú architektonickú súťaž. Spomedzi 77 návrhov zo 17 krajín jeho predstave nakoniec najviac vyhovel návrh talianskeho štúdia OPS Archittetura.

Návrh počíta s obnovou hlavného, ikonického bazéna a sedacích bazénov. K nim pribudne aj vonkajší bazén, samostatná saunová zóna a ďalšie priestory na masáže a kúpeľné služby.

Eurofondy použili inak

Cenu obnovy kúpeľov Grössling mesto odhaduje na 15 miliónov eur. Magistrát súťaž zadal v marci 2020, čiže v čase, kedy sa na Slovensku rozbiehala prvá vlna pandémie COVID-19. Opatrenia na jej potlačenie samosprávam zvýšili náklady a znížili príjmy, čomu sa nevyhol ani rozpočet hlavného mesta.

Eurofondové výzvy, ktoré by sa hodili na projekt kúpeľov, v tom čase neboli. Súvisí to aj s tým, že Bratislava na základe metodiky, ktorou EÚ meria bohatstvo regiónov a podľa toho im priraďuje peniaze z fondov EÚ, má len obmedzené investičné možnosti z európskych dotácií. Nad súkromným investorom mesto neuvažovalo.

Magistrát preto musel hľadať iný spôsob, ako zafinancovať projekt. Nakoniec predsa len siahol po eurofondoch, no vo verzii, ktorá sa medzi slovenskými samosprávami často nevyužíva. Mesto sa obrátilo na štátnu investičnú spoločnosť Slovak Investment Holding (SIH), ktorá má v správe takmer miliardu z eurofondovej alokácie. SIH peniaze neinvestuje cez vypisovanie výziev, ale ako návratnú finančnú pomoc prostredníctvom takzvaných finančných nástrojov.

Veľký plavecký bazén a relaxačný priestor nádvoria. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy/OPPS Architettura

Vstup do budovy a parčík na Medenej. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy/OPPS Architettura

Vizuál novej knižnice. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy/OPPS Architettura

Mestské zastupiteľstvo vlani schválilo založenie obchodnej spoločnosti, ktorá sa postará o rekonštrukciu kúpeľov. Mesto do spoločnosti vložilo 850 tisíc eur a Slovak Investment Holding zainvestoval 4,1 milióna eur. Okrem peňazí na investície má tento vstup štátneho fondu pre mesto ešte jednu výhodu.

„To bol pre nás veľmi dôležitý moment, pretože mestská firma mohla vystúpiť ako silnejší hráč voči banke,“ hovorí Bindics. Investícia SIH výrazne zvýšila vlastné zdroje projektu a umožnila tak firme získať zvyšný 10-miliónový úver, z ktorého bude obnovu financovať.

Keďže ide stále o eurofondovú investíciu, dohľad nad ňou budú mať národné aj európske kontrolné inštitúcie. Mesto je podľa Bindicsa za túto možnosť vďačné, hoci priznáva, že daňou za zapojenie verejného investora je nárast administratívy. „Myslím si, že v tom čase však ani nebola iná možnosť na financovanie projektu,“ dopĺňa.

Projekt, ktorý si na seba zarobí

Slovak Investment Holding eurofondy investuje do podnikov, ktoré sú životaschopné, no súčasne majú problém požičať si peniaze na finančnom trhu. Spoločnosť zároveň vypĺňa investičné medzery v oblastiach, ktoré si štát určil ako prioritné.

Do tejto kategórie spadajú aj projekty samospráv v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Samotné kúpele by túto definíciu nesplnili, preto investícia SIH bude smerovať výhradne do rekonštrukcie knižnice.

„V prípade alokácie na podporu projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu nie je prioritou dosahovanie ziskovosti, ale predovšetkým prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečeniu udržateľného poskytovania verejných služieb s dopadom na vyvážený a udržateľný územný rozvoj,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko podpredseda predstavenstva SIH Peter Dittrich.

Finančné nástroje v eurofondoch

Slovensko v prebiehajúcom programovom období využilo možnosť investovať eurofondy aj ako návratnú finančnú pomoc. Prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov sa prerozdeľujú tri percentá národnej alokácie z fondov EÚ.

Možnosti podpory z finančných nástrojov sú pre takýto typ projektov obmedzené. Väčšinou sú závislé od grantovej podpory a svojou činnosťou si nevedia zarobiť na svoju prevádzku. To ale podľa Dittricha neplatí pre kúpele Grössling. „Projekt má potenciál návratnosti,“ hovorí a dodáva, že SIH nemá veľké požiadavky na zhodnotenie investície. Očakáva ju na úrovni jedného percenta ročne.

Pre SIH je to v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu vôbec prvá priama investícia. Spolupráca s Bratislavou na projekte kúpeľov sa podľa Dittricha môže stať úspešným modelom financovania aj pre ostatné verejné inštitúcie. Už dnes je isté, že SIH bude finančné nástroje z eurofondov poskytovať aj v novom programovom období 2021 až 2027. Stále sa však rozhoduje o podiele, ktorý z vyše 12-miliardovej alokácie z európskych fondov pôjde na návratnú finančnú pomoc.

„Vzhľadom na rastúci záujem Európskej komisie zvyšovať podiel finančných nástrojov na celkovej finančnej podpore z európskych zdrojov môže byť podpora udržateľných projektov v oblasti kultúry (napríklad s prepojením na rozvoj cestovného ruchu) formou vytvárania spoločných podnikov so samosprávami (aj v kombinácii s využitím iných foriem financovania) tou správnou cestou k poskytovaniu kvalitnejších (predovšetkým verejných) služieb pre obyvateľstvo,“ myslí si Dittrich.

Čo bude ďalej

Mesto si už spravilo vlastnú overovaciu štúdiu udržateľnosti celého projektu. Údaje porovnávalo s kúpeľmi z Čiech, Maďarska a na Slovensku, ktoré mali podobnú vodnú plochu. „Ak si odmyslíme knižnicu, ktorá nám neprináša komerčnú pridanú hodnotu, tak nám vychádza, že kúpeľná prevádzka bude udržateľná,“ ubezpečuje Bindics.

Kým Bindicsov tím stále pracuje na projektových dokumentoch s architektmi, v kúpeľoch sa už robia búracie práce. Mesto plánuje jednotlivé časti kúpeľov sprístupňovať postupne. Keďže sa priestor v parku na Medenej ulici nedá využiť na stavebné zázemie, v prvej fáze sa zameria na úpravu priľahlého verejného priestoru.

Veľká rekonštrukcia budov má začať v lete budúceho roka. V roku 2024 by sa už mala dokončiť a skolaudovať knižnica. Koniec rekonštrukcie pôvodných budov kúpeľov sa očakáva v roku 2026. Ak všetko pôjde podľa plánov, o rok neskôr by mohla byť hotová samostatná saunová časť.

„Vďaka tomuto fázovaniu projektu nebudeme musieť uzatvoriť celé územie,“ ozrejmuje Bindics. „Pre nás je dôležité, aby sa projekty posúvali ďalej a nezastavovali sa na nášľapných mínach, ktoré sa v nich časom objavia. Za posledných 20 rokov sa v Bratislave vytvorilo veľa vízií pre verejný priestor alebo budovu, no potom sa zastavili a len sa čakalo na veľkú rekonštrukciu,“ dodáva.

Partner