Čo si pod podporou rodovej rovnosti predstavujú slovenské samosprávy

Ilustračný obrázok. [Unsplash/Sandy Millar]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Otvorené regióny a mestá

Samosprávy západoeurópskych krajín riešia rodovú rovnosť systematicky naprieč svojich politikami. Slovenské si pod tým predstavujú najmä nediskrimináciu pri personálnej politike svojich úradov.

Európsky výbor regiónov vo svojom nedávno schválenom stanovisku volá po tom, aby boli samosprávy zapojené do vykonávania novej Európskej stratégie rodovej rovnosti na roky 2020-2025.

„Majú kľúčovú úlohu a môžu byť aktérmi v adresovaní rodovej rovnosti cez svoje špecifické kompetencie,“ píše inštitúcia, ktorá združuje európske samosprávy, vo svojom pozičnom dokumente.

Stanovisko výboru má pre európske inštitúcie len poradný charakter. Jeho autorkou-spravodajkyňou je španielska socialistka Concepción Andreu Rodríguez, prezidentka regionálnej vlády severošpanielskej provincie a autonómneho regiónu La Rioja.

Regionálna samospráva v La Rioja má špeciálne generálne riaditeľstvo pre rodovú rovnosť s pôsobnosťou naprieč ostatnými oddeleniami. „To nám umožňuje riešiť špecifické nerovnosti, napríklad zamestnanosť vo vidieckych oblastiach, rovnováhu medzi pracovným a osobným životom alebo v kultúre,“ vysvetľuje Andreu Rodríguez. Gender mainstreaming – respektíve zohľadňovanie rodového rozmeru vo verejných politikách – je v tomto autonómnom regióne permanentnou súčasťou regionálnej administratívy.

Výbor regiónov žiada, aby európska stratégia zohľadnila vplyv pandémie, ktorá situáciu žien zhoršila a zvýraznila problém domáceho násilia.

Feministická sudkyňa: Ženy sa dlho prispôsobovali tomu, ako o násilí uvažujú muži

LUCÍA AVILÉS v rozhovore pre EURACTIV.sk vysvetľuje, čo sa v Španielsku mení vo vzťahu k násiliu na ženách a čo priniesol Istanbulský dohovor. 

Regionálne autority v španielsku počas lockdownu distribuovali materiály určené ženám s informáciami o tom, čo robiť, ak trpia domácim násilím. Holandské mesto Amsterdam v koordinácii so štátnymi orgánmi zaviedlo systém, v ktorom mohli ženy pri návšteve lekárne bez rizika nahlásiť, že sú týrané, ak použili kľúčové slovo.

Stanovisko Výboru regiónov tiež hovorí, že, nakoľko sú ženy viac vystavené následkom ekonomickej krízy v dôsledku pandémie, národné plány obnovy a odolnosti by to mali zohľadniť. Navrhuje tiež doplniť rodový rozmer do Európskeho semestra a do správy o právnom štáte. Výbor tiež volá po dostatočnom financovaní rodových politík z nového programového obdobia 2021-2027.

Na Slovensku rodová rovnosť väčšinou nie je pre kraje a mestá v tvorbe verejných politík témou. Platí to aj pre ich združenia.

Združenia miest a obcí otvorene hovoria, že rodová rovnosť nie je priorita

Záujmové združenia miest a obcí tvrdia, že od členov neregistrujú záujem alebo problémy v oblasti rodovej rovnosti. Malá oravská obec je na Slovensku jediná, ktorá schválila akčný plán a pracuje s rodovou optikou vo svojich aktivitách.

Kraje pri otázke na politiky rodovej rovnosti hovoria zväčša o zastúpení žien na svojich úradoch.

Ženy sú

„Pomer mužov a žien v riadiacich funkciách je nasledovný: muži 23, ženy 22,“ uvádza Nitriansky samosprávny kraj k svojej personalistike. „Princíp rodovej rovnosti sa na Úrade NSK uplatňuje aj pri odmeňovaní zamestnancov. Postupuje sa rovnako, či sú to muži alebo ženy,“ ubezpečuje hovorkyňa predsedu NSK Oľga Prekopová.

Dodáva, že v európskych projektoch – kde je zohľadňovanie rodovej rovnosti povinné – „kraj tento princíp dodržiava“.

Košická župa tiež prezentuje svoje ľudské zdroje. „Rovnosť šancí vníma Košický samosprávny kraj ako prirodzený predpoklad kvalitne fungujúceho tímu,“ píše hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.

„Len v úseku kancelárie predsedu KSK je päť autonómnych oddelení, z toho štyri vedú ženy. Rovnaké príležitosti majú ženy aj vo vedení referátov jednotlivých odborov. Ženy vedú na Úrade KSK 11 referátov, ich mužskí kolegovia 6,“ vyratúva.

„Dlhodobo podporujeme rovnosť príležitostí, čo sa prejavuje predovšetkým pri uskutočňovaní otvorených a transparentných výberových konaní,“ uisťuje aj Trnavský samosprávny kraj. Pripravuje tiež návrh „smernice Úradu TTSK upravujúcej používanie rodovo vyváženého jazyka v dokumentoch a písomnom styku“.

Bratislavská župa tiež argumentuje prevahou žien na riadiacich pozíciách. „Z trinástich riaditeľov odborov je deväť žien. Máme dve vicežupanky. Dá sa ísť príkladom, ale pohlavie by nemalo byť rozhodujúce pri posudzovaní, kto je lepší zamestnanec. Kritériom by mali byť čisto kvalifikácia či skúsenosti,“ myslí si župan Juraj Droba.

Droba zároveň dodáva, že pri podpore rodovej rovnosti by sa nemala obísť téma zlaďovania pracovného a súkromného života. „Na tom pracujeme aj pri nastavovaní kohéznej politiky, do čoho patrí napríklad potreba financovania materských škôl a jaslí.“

Trenčiansky a Banskobystrický kraj zhodne hovoria, že v oblasti rodovej rovnosti nemajú v tejto chvíli žiadne aktivity.

Mestá tiež nerazia cestu

Oslovené väčšie mestá tiež nemajú mnoho čo komunikovať.

Dominika Mojžišová z kancelárie primátora Banskej Bystrice spomína aktivitu, kde Komunitná nadácia Zdravé mesto a Katedra sociálnej práce Pedagogickej fakulty UMB realizovali prieskum na tému „ako sa žije ženám v Banskej Bystrici“. „Výsledky prieskumu sú  zhrnuté  v publikácii, ktorá je dostupná v tlačenej aj elektronickej podobe. Spolupráca mesta s UMB a mimovládnymi organizáciami bude v tejto oblasti pokračovať,“ dodáva.

Nitra podľa hovorcu mesta Tomáša Holúbeka oblasť rodovej rovnosti špecificky nerieši, avšak „súčasťou Komunitného plánu sociálnych služieb sú aj služby resp. na území mesta sú poskytovatelia služieb, ktorí pracujú s násilím v partnerských vzťahoch – napr. Slniečko, n. o. alebo Budúcnosť, n. o.“

Slovensko si necháva financovať služby pre obete domáceho násilia eurofondami

Grantové financovanie v téme domáceho násilia je hazard so životmi obetí aj s odborníkmi, ktorí sa im venujú, hovorí riaditeľka jednej z najväčších organizácií poskytujúcich pomoc ženám a deťom v núdzi. Súčasný spôsob financovania hrozí zrútením jednotlivých platforiem podpory.

O sociálnych službách v tomto kontexte hovorí aj mesto Prešov.

„V rámci svojich kompetencií je samospráva poskytovateľom sociálnych služieb bez akýchkoľvek rodových rozdielov,“ deklaruje. Podľa hovorcu mesta Vladimíra Tomeka to znamená, že „poskytnutie pomoci je ponúknuté rovnako rodičovi č. 1 ako aj rodičovi č.2 bez ohľadu na to či patrí k určitému etniku alebo je z dôvodu veku, či zdravotného postihnutia odkázaný na pomoc, čo deklarujeme aj strategickým dokumentom ako je Komunitný plán sociálnych služieb mesta Prešov, ktorý zahŕňa v prierezovej oblasti všetky cieľové skupiny potencionálnych prijímateľov sociálnych služieb“.

Mesto Trenčín odkazuje, že v súčasnosti nemá špeciálnu politiku na posilnenie rodovej rovnosti. Hlavné mesto Bratislava tiež nespomína žiadne špeciálne politiky, rodový rozmer ale začína reflektovať v rámci územného plánovania a participácie na svojom Metropolitnom inštitúte.