Čo všetko musí splniť Slovensko, aby mohlo čerpať eurofondy po roku 2020?

Na snímke podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši počas tlačovej konferencie po skončení 164. schôdze vlády SR 3. júla 2019 v Bratislave. [FOTO TASR/Martin Baumann]

Čerpanie európskych dotácií v novom programovom období nie je samozrejmosť. Štáty EÚ musia najskôr splniť základné podmienky, ktoré majú zvýšiť účinnosť eurofondov. Ministerstvá tak majú 18 mesiacov na vypracovanie dlhodobých investičných plánov a prípravu úradníkov.

Slovenská vláda na svojom poslednom predprázdninovom rokovaní schválila materiál Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

V preklade ide o dokument, ktorý má zabezpečiť, že čerpanie peňazí v eurofondovom cykle po roku 2020 začne bezproblémovo a načas.

Členské štáty totiž musia aj na štarte nového programového obdobia splniť viacero podmienok, bez ktorých nedostanú prístup k európskym dotáciám. Ako naznačuje minuloročný návrh všeobecných nariadení o fondoch EÚ, kritériá čerpania eurofondov po roku 2020 zrejme budú prísnejšie, pričom pribudnú aj nové podmienky čerpania.

Vládny dokument sa  zameriava na takzvané „základné podmienky“. Ide o minimálne vstupné požiadavky, ktoré pred vykonávaním operačných programov musí splniť každý členský štát. Tie nahrádzajú „ex ante kondicionality“, ktoré Európska komisia prvýkrát zaviedla v roku 2013, teda v súvislosti so súčasným programovým obdobím 2014 až 2020.

Podmienka úspešného čerpania

O čo ide? Ex ante kondicionality sú nástrojom politiky súdržnosti EÚ (tiež kohézna politika), ktorý má niekoľko funkcií. V prvom rade majú zaistiť, aby peniaze z fondov EÚ išli na projekty, ktoré prinesú výsledky a pomôžu regiónom. Pred rokom 2014 museli unijné krajiny splniť 29 tematických a sedem všeobecných ex ante kondicionalít.

V praxi to znamená, že riadiaci orgán operačného programu – v prípade Slovenska teda jednotlivé ministerstvá – musí pripraviť stratégiu alebo dlhodobý plán pre investície v danom sektore. To má zaistiť, aby sa európske peniaze neplytvali, ale smerovali tam, kde sú najviac potrebné – napríklad lepšou súčinnosťou medzi prostriedkami zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ.

Jednou z podmienok EÚ je aj zaistenie dostatočných administratívnych kapacít. Inými slovami, všetky rezorty musia pripraviť dosť kvalifikovaných úradníkov, ktorí sa o eurofondy budú starať.

Vstupné podmienky majú tiež dotlačiť jednotlivé ministerstvá k tomu, aby transponovali európsku legislatívu do vnútroštátneho práva. Zavedenie smerníc týkajúcich sa energetickej efektívnosti má napríklad stimulovať dopyt podnikateľov po eurofondoch.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Súčasne museli byť splnené aj horizontálne podmienky platné pre všetky operačné programy. Krajina tak musí uplatňovať pravidlá pre uplatňovanie európskeho práva – napríklad v oblasti verejného obstarávania alebo štátnej pomoci.

„Ex ante kondicionalita je podmienka úspešného čerpania. Čiže musíte mať nastavenú legislatívu tak dobre, aby projekty potom presvedčili EÚ, že sa nejaká reforma na Slovensku deje. Hovoríme o reforme verejnej správy, verejnom obstarávaní,“ povedala v rozhovore pre EURACTIV.sk Denisa Žiláková z úradu vicepremiéra, ktorý na Slovensku koordinuje čerpanie eurofondov.

To, či operačné programy spĺňajú všetky podmienky, posudzujú sami členské štáty. Sebahodnotenie potom predložia na schválenie Komisii. Ak členský štát nesplnil požiadavky pred podpisom Partnerskej dohody, dostal ďalšie dva roky na to, aby vypracoval akčný plán na odstránenie nedostatkov. Keď podmienky nie sú splnené ani potom, Komisia môže operačnému programu stopnúť eurofondy.

Vstupné podmienky podporujú reformy

Vstupná podmienenosť čerpania má podľa Európskej komisie hlavne zabezpečiť, aby sa eurofondy využívali zmysluplne a aby skutočne pomáhali plniť ciele na, ktorých sa EÚ dohodla. Prínos ex ante kondicionalít skúmali európski audítori a Európska komisia.

Ako vyplýva zo správy Európskeho dvora audítorov, členské štáty nesplnili veľké množstvo podmienok. Audítori súčasne poukazujú na to, že Komisia nepozastavila platby v prípade nedokončenia akčných plánov.

Správa preto konštatuje, že „ex ante kondicionality poskytli konzistentný rámec na posudzovanie pripravenosti členských štátov vykonávať politiku súdržnosti, nie je však jasné, do akej miery to skutočne viedlo k zmenám na mieste“.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Štúdia generálneho riaditeľstva Komisie zodpovedného za regionálnu politiku (DG REGIO) však tvrdí, že podmienenosť pomohla efektívnejšiemu čerpaniu eurofondov. Okrem toho podľa nej boli dôležitým motorom reforiem v členských krajinách a regiónoch.

„Ex ante kondicionality naštartovali zmeny na národnej aj regionálnej úrovni, ktoré by sa za iných okolností prijímali omnoho pomalšie alebo by neboli uskutočnené vôbec,“ píše sa v záveroch štúdie založenej na rozhovoroch s ministerskými úradníkmi a zamestnancami Komisie.

Nové základné podmienky budú jednoduchšie, no prísnejšie

Z ich skúseností Komisia ale tiež zistila, že podmienok, ktoré členské štáty musia splniť, je veľa a často sa aj duplikujú. Niektoré z nich boli pritom pre orgány verejnej správy ťažko splniteľné.

Systém ex ante kondicionalít sa preto pred štartom nového programového obdobia bude reformovať. Postupy súvisiace so základnými podmienkami majú byť podľa návrhu Komisie jednoduchšie. To znamená, že ich počet bude nižší (spolu 24), no ak ich členský štát nesplní, dotknutý operačný program automaticky stratí nárok na žiadosti o platbu z fondov EÚ.

Tentokrát tak členské štáty budú pod väčším tlakom, aby splnili všetky požadované kritérií načas. V opačnom prípade im hrozí strata alebo spomalenie čerpanie eurofondov. S tým, ako pre EURACTIV priznala Žiláková, Slovensko zápasilo už aj pred štartom aktuálneho programového obdobia. Problémy s plnením podmienok mal hlavne rezort školstva v OP veda a výskum.

Základné podmienky pre programové obdobie 2021 až 2027. [Zdroj: Európsky parlament]

Opakovaniu tohto scenára má práve zabrániť schválený vládny materiál. „Budeme kontrolovať všetky riadiace a sprostredkovateľské orgány, aby všetky podmienky, ktoré si EÚ vyžaduje, boli splnené a aby sa európske prostriedky mohli čerpať hneď od 1. januára 2021,“ povedal podpredseda vlády Richard Raši.

„Keď rezort dopravy bude chcieť čerpať eurofondy na stavbu ciest, musí mať schválenú stratégiu, aké cesty, v akom rozsahu a kde chce stavať v najbližších rokoch. Keď budeme chcieť peniaze na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, budeme musieť pripraviť stratégiu pre zdravie a dlhodobú starostlivosť. Bez splnenia tejto podmienky rezort prostriedky čerpať nebude,“ dodáva Raši.

Plnenie základných podmienok bude kontrolovať Centrálny koordinačný orgán. Zodpovedné ministerstvá ho budú o svojom postupe informovať každé tri mesiace. Rašiho úrad na základe toho pred štartom nového eurofondového obdobia vypracuje materiál o tom, či sa podmienky podarilo splniť alebo nie.

Žiadne eurofondy pre problémové krajiny

Aby členský štát mohol čerpať eurofondy, musí okrem vstupných podmienok dodržiavať aj ďalšie pravidlá. Jedným z nich sú takzvané makroekonomické kondicionality. Ak krajina nedodržiava fiškálne pravidlá EÚ, eurokomisia môže so súhlasom Rady EÚ rozhodnúť o zmrazení platieb.

Táto podmienenosť sa v novom programovom období zrejme meniť nebude. Malo by však pribudnúť silnejšie prepojenie medzi fondmi EÚ a európskym semestrom. Krajiny by pri využívaní dotácií mali dbať na to, aby pomáhali plniť reformy, ktoré im každoročne odporúča Komisia.

Hlasovanie o zmrazení eurofondov štátom podkopávajúcim právny štát rozdelilo europarlament

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala proti návrhu podmieňovať prístup k peniazom z rozpoštu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Nový sankčný mechanizmus podporili len Eduard Kukan a Boris Zala. 

Novinkou po roku 2020 má byť podmienenosť čerpania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu. Najkontroverznejšia zmena zasahujúca do podoby sedemročného rozpočtu EÚ umožní pozastaviť eurofondy krajine, v ktorej je ohrozená nezávislosť súdov a tým pádom aj zmysluplné využitie spoločných európskych peňazí.

Ide však o osobitné nariadenie, ktoré nie je súčasťou spoločných pravidiel pre fondy EÚ a členské štáty o ňom budú rozhodovať samostatne.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press