Cyperský parlament odmietol bankový odvod

Ilustračná fotka, Zdroj: TASR/AP Photo/Petros Karadjias

Eurozóna výmenou za 10-miliardovú pomoc od Cypru žiadala uvalenie jednorazovej dane z cyperských účtov. Opatrenie bežných Cyperčanov rozzúrilo, lebo sa malo týkať aj drobných sporiteľov, a svoj nesúhlas dali hlasne najavo v uliciach Nikózie.

Počas hlasovania v parlamente sa nakoniec vládna strana zdržala a 36 ďalších zákonodarcov návrh jednomyseľne odmietlo. Stredomorský ostrov je tak stále na pokraji finančného krachu. Európskych partnerov výsledok hlasovania nepotešil a obávajú sa, že sa kríza bude šíriť.

Podľa odhadov však 37 % z 53 miliárd uložených na cyperských účtoch patrí cudzincom. V mnohých prípadoch ide o ruských investorov a podniky. Cyperčania tak nie sú jediní sporitelia, ktorí by vplyvom dohody prišli o peniaze.

Európska centrálna banka pohrozila, že zmrazí núdzovú úverovú pomoc na podporu cyperských bánk, ktoré tvrdo zasiahla kríza a odpis časti dlhu v susednom Grécku.

Nemecko, ktoré na jeseň čakajú voľby a čelí rastúcej frustrácii zo zachraňovania partnerov, vyhlásilo, že Cyprus nemá koho viniť okrem seba za závažnosť vzniknutej situácie.

Frustrácia

Cyprus o pomoc požiadal ešte v júni, no mnohé krajiny eurozóny s programom váhali a žiadali krajinu o zlepšenie finančnej transparentnosti. Osobitné výhrady vznieslo Nemecko, ktoré poukázalo na to, že z medzinárodnej finančnej pomoci budú profitovať najmä ruskí oligarchovia, podnikatela a mafiáni. Okrem toho Cyprus označilo za bránu na pranie špinavých peňazí v EÚ.

„Cyprus požiadal o záchranný program,“ uviedol pre televíziu ZDF nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. „Na to potrebujeme vypočítať spôsob, ako by sa Cyprus mohol vrátiť na finančné trhy. A na to sú cyperské dlhy privysoké,“ vysvetlil bezprecentný krok, ktorý mal sporiteľov zapojiť do znášania nákladov za záchranu najmä bankového systému.

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem vyhlásil, že napriek všetkému ponuka platí, ak budú splnené všetky podmienky. Je teda vecou Cypru, ako zabezpečí svoj príspevok k záchrannému balíka, ktorý mal byť pôvodne financovaný z kontroverzného odvodu. Člen Rady guvernérov ECB Ewald Nowotny vyzval Cyprus, aby ukázal disciplínu a pripravenosť konať racionálne.

Téma exekutívnych rokovaní EÚ-Rusko?

Dôležitým faktorom pri rozhodovaní eurozóny bola vysoká úroveň vkladov cudzincov na účtoch vedených v ostrovných bankách, najmä z Ruska, pre ktoré sa Cyprus stal hlavným poskytovateľom offshorových finančných služieb.

Od zajtra (21. marca) prebehne séria rokovaní medzi predstaviteľmi Európskej komisie a ruskej vlády. Podľa očakávaní by sa mali stretnúť aj José Manuel Barroso s Vladimirom Putinom.

Putin pritom navrhovaný odvod z vkladov nazval nespravodlivým, neprofesionálnym a nebezpečným. Rovnako mal výhrady k tomu, že Rusko nebolo zapojené do rozhodovania o Cypre. Podľa zdrojov agentúry Reuters v uplynulých dňoch z Cypru odišli ruské peniaze v objeme 2 miliárd eur.

„Toto rozhodnutie je plné sociálnych dôsledkov pre Cyprus a rizika domino efektu pre ostatné krajiny eurozóny,“ reagoval ruský veľvyslanec v Bruseli Vladimir Chizhov. Moskva podľa jeho slov o ruskej pomoc ostrovu diskutovala aj s Nikóziou aj s EÚ, ale rokovania skončili neúspechom.

Hoci Cyprus nie je oficiálnym bodom agendy, nedá sa vylúčiť, že bude jednou z tém exekutívnych stretnutí v nadchádzajúcich dňoch. Veľká pozornosť sa bude venovať energetike a vývoju trhu s energiou do roku 2050.

(EurActiv/TASR/Reuters)