Daň z finančných transakcií opäť ožíva, hotová by mala byť v roku 2021

Slovenský minister financií Ladislav Kamenický v spoločnosti eurokomisára Moscoviciho a šéfa Euroskupiny Maria Centena. [EPA-EFE/Aris Oikonomou]

Európska daň z finančných transakcií, o ktorej sa v Únii hovorí už od roku 2011, by mala zaistiť ročné daňové príjmy na úrovni 3,5 miliardy eur. Časť z vyzbieraných peňazí by mohla ísť do budúceho rozpočtu pre eurozónu.

Keď Európska komisia v roku 2011 prvýkrát predstavila návrh celoeurópskej dane z finančných transakcií (FTT), počítala s jej uplatnením najneskôr v roku 2014.

Je rok 2019 a termín zavedenia takzvanej Tobinovej dane sa stále odkladá. Podľa najnovšieho návrhu by do platnosti mohla vstúpiť v roku 2021. Ministri financií budú o ňom diskutovať na piatkovom (14. júna) stretnutí Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Zdanenie finančného sektora, nie domácností

Najnovšia verzia transakčnej dane, o ktorom informuje portál EURACTIV.com, má byť založená na francúzsko-nemeckom návrhu z decembra minulého roku. Ten je omnoho menej ambiciózny, ako boli pôvodné plány Európskej komisie.

V prvom, detailnom návrhu Brusel počítal, že transakčná daň Únii prinesie každý rok 57 miliárd eur. V aktualizovanej verzii z roku 2013 sa už počítalo s príjmami na úrovni 30 až 35 miliárd eur. Financmajstri budú mať v piatok na stole návrh, ktorý by mal zabezpečiť o 90 percent nižšie daňové príjmy, teda zhruba 3,5 miliardy eur.

Návrhy sa totiž líšia hlavne v otázke, ktoré transakcie by sa v budúcnosti mali zdaniť. Pôvodne malo ísť o všetky operácie zahrňujúce všetky finančné nástroje medzi finančnými inštitúciami, v EÚ. Na akcie a dlhopisy sa vzťahovala sadzba 0,1 percent a na deriváty 0,01 percenta.

Francúzi diskutujú o sprísnení dane z finančných transakcií

Francúzsky parlament diskutuje o sprísnení národnej dane z finančných transakcií. Kedy začne platiť európska, je nejasné.

Počas rokovaní o národnom rozpočte otvoril francúzsky parlament otázku sprísnenia dane z finančných transakcií. Francúzska poslankyňa Eva Sas v rozhovore pre EurActiv.fr povedala: „Navrhujeme, aby daňový základ FTT (dane …

Naopak, oslobodené mali byť bežné finančné transakcie domácností a podnikov, ako sú hypotéky, platby, poistenie, vklady či menové operácie. „Cieľom je zdaniť finančný sektor, nie jeho klientov,“ vysvetľovala v roku 2011 svoj návrh Komisia.

Neskôr sa ale rozsah a predmet zdanenia na námietky jednotlivých členských štátov postupne zužovali. Najnovší návrh je založený na obmedzenej dani z finančných transakcií, ktorú Francúzsko zaviedlo už v roku 2012. Daň vo výške 0,2 percenta sa platí pri kúpe akcií francúzskych firiem, ktorých trhová kapitalizácia je prevyšuje jednu miliardu eur.

Ako EURACTIV.com cituje znenie návrhu, daňová sadzba by „nemala byť menšia ako 0,2 percenta“, no súčasne by nemala presiahnuť 0,3 percenta. Jej výška by však mala ešte byť predmetom piatkových diskusií v Rade EÚ.

Cieľom je oživiť diskusiu

Podľa bruselského portálu si však Komisia ani predstavitelia členských štátov nerobia veľké nádeje, že by sa daň z finančných transakcií tentokrát pohla z mŕtveho bodu.

Rozhovory o novej podobe transakčnej dane budú po dlhej dobe prebiehať v rozšírenom formáte a zúčastnia sa ho ministri všetkých 28 členských štátov EÚ. Akékoľvek rozhodnutie v daňovej oblasti si vyžaduje jednomyseľný súhlas európskej dvadsaťosmičky.

Napredovanie v rokovaniach o FTT dlho blokoval nesúhlas viacerých únijných štátov. Európska komisia preto v roku 2013 navrhla, aby členské krajiny podporujúce transakčnú daň išli vlastnou cestou cez inštitút posilnenej spolupráce. Ten umožňuje skupine minimálne deviatich štátov prijať opatrenie na prehlbovanie integrácie, hoci nemá jednomyseľnú podporu.

Štefanec z KDH: Veta v zahraničnej politike by sme sa mali vzdať, v daniach ho zachovať

Sme v otázke vytvárania nových inštitúcií EÚ skeptickí, ale vieme si predstaviť „európske FBI“, hovorí IVAN ŠTEFANEC z KDH. Hovorí aj o tom, ako ho pôsobenie v europarlamente a prípady zo Slovenska presvedčili o nutnosti európskej prokuratúry. 

Dnes je do spolupráce začlenené Belgicko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a záujem prejavilo aj Estónsko.

Členské štáty, ktoré sa do zapoja iniciatívy, by podľa návrhu mali zaviesť daň najneskôr 1. januára 2021.

Ministri z jedenásťčlennej skupiny podľa portálu EURACTIV.com chcú v piatok informovať o stave príprav novej dane. Ich cieľom je „znovu otvoriť diskusiu so všetkými 28 členskými štátmi“ v rámci pracovných skupín Rady EÚ.

Neočakáva sa, že k iniciatíve pribudne niektorá z doteraz váhajúcich krajín. Podľa predkladateľov návrhu je ale dôležité vypočuť aj ostatné štáty a ich obavy z dopadov FTT na fungovanie jednotného trhu EÚ, finančné trhy a európske hospodárstvo.

Kam s peniazmi?

Ďalšou nevyriešenou otázkou je, ako využiť vyzbierané peniaze. Prvé návrhy eurokomisie hovorili o podpore konsolidácie verejných financií zapojených členských štátov, ktoré boli po kríze v zlom stave.

Podľa hlavného návrhu, ktorý podľa portálu EURACTIV.com podporuje polovica spolupracujúcich krajín, by sa príjmy z dane mali spravodlivo rozdeliť bez ohľadu na stupeň rozvoja finančných trhov daných krajín.

Kľúčom pre spravodlivú deľbu peňazí má byť hrubý národný produkt. Ten ale zvýhodňuje menšie krajiny, čo sa nepáči hlavne Španielsku, ktoré by takto prišlo o najväčšiu časť príjmov z FTT.  Ak by sa príjmy z dane zdieľali týmto spôsobom, najviac by si polepšilo Grécko (nárast o 528 percent), Rakúsko (289 percent) a Portugalsko (100 percent).

Eurozóna by mohla mať vlastný rozpočet už v roku 2021

Rozpočet pre eurozónu by podľa francúzsko-nemeckého návrhu mal byť súčasťou rozpočtu EÚ. Jeho hlavnou funkciou bude podpora zbližovania národných ekonomík eurozóny. Slovensko návrh Paríža a Berlína privítalo. 

Okrem toho sa daň z finančných transakcií mala stať novým vlastným zdrojom rozpočtu EÚ. „Daňou z finančných transakcií by sa mohli značne znížiť príspevky členských štátov a prispelo by sa tak k ich snahám o konsolidáciu verejných financií“, píše sa ešte v oznámení exekutívy EÚ z roku 2011.

Z návrhu budúceho sedemročného rozpočtu po roku 2020 ale vyplýva, že Komisia s FTT ako budúcim vlastným zdrojom európskeho rozpočtu nepočíta.

Podľa Paríža a Berlína by ale časť vyzbieraných peňazí mohla smerovať do rozpočtu eurozóny. Nový fiškálny nástroj, o ktorom krajiny s eurom v súčasnosti rokujú a jeho vytvorenie podporuje aj Slovensko, by francúzsko-nemecký tandem chcel mať funkčný rovnako v roku 2021.

Samostatný rozpočet eurozóny by mal byť súčaťou únijného rozpočtu a mal by spolufinancovať verejné výdavky podporujúce rast ako investície do vedy a výskumu, inovácií, a ľudského kapitálu.