Dáva Nemecko opäť ruky preč od rozpočtu pre eurozónu?

Nemecký minister financií Olaf Scholz a kancelárka Angela Merkelová [EPA-EFE/FELIPE TRUEBA]

Podľa štátneho tajomníka nemeckého ministerstva financií Jörgena Kukiesa by sa EÚ mala radšej sústrediť na to, ako lepšie využiť peniaze z rozpočtu Európskej únie.

Nemecko opäť koriguje svoj postoj k myšlienke vytvorenia spoločného rozpočtu krajín eurozóny. Vyplýva to z rozhovoru štátneho tajomníka nemeckého ministerstva financií Jörgena Kukiesa pre noviny Financial Times (FT).

Vybudovanie samostatného rozpočtu menového spolku patrí medzi priority reformných plánov francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Len tri mesiace od francúzsko-nemeckej dohody

„Prečo by sme mali vytváraním paralelných štruktúr oslabovať Európsku úniu,“ pýtal sa redaktorov FT Kukies. Dôležitejšou otázkou podľa neho je, ako by rozpočet EÚ mohol prispieť k stabilizácii, konkurencieschopnosti a zbližovaniu EÚ.

„To je relevantnejšia otázka ako vyčleňovať samostatný rozpočet pre eurozónu,“ doplnil bývalý riaditeľ nemeckej pobočky bankovej spoločnosti Goldman Sachs.

Rovnakú rétoriku použil minulý rok aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas jeho prejavu o stave Európskej únie, keď tvrdil že „nepotrebujeme paralelné štruktúry“. Miesto toho sa prihováral za silnú rozpočtovú linku pre eurozónu v celoúnijnom rozpočte.

To nakoniec Komisia aj premietla do návrhu Viacročného finančného rámca po roku 2020. Zo spoločného rozpočtu chce vyčleniť 30 miliárd eur na nový nástroj na stabilizáciu investícií, ktorý bude dostupný len členským štátom eurozóny a krajinám v Európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM II).

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Emmanuel Macron ale navrhoval rozpočet eurozóny s vlastnými príjmami v rozmedzí „niekoľkých percent HDP eurozóny“, inými slovami stoviek miliárd eur.

V máji sa nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident dohodli na spoločnom postupe v otázke reformy eurozóny. Súčasťou ich spoločného vyhlásenia je aj návrh na vytvorenie samostatného rozpočtu pre krajiny s jednotnou európskou menou.

Angela Merkelová vtedy napriek tomu schladila Macronove ambiciózne plány, keď hovorila o rozpočte na úrovni niekoľkých desiatok miliárd eur. Peniaze, ktoré podľa ich dohody budú pochádzať z vlastných príjmov rozpočtu a národných príspevkov, majú podporiť investície do inovácií a rozvoja ľudského kapitálu.

Európsky nástroj na stabilizáciu investícií: Záchranné koleso v čase krízy?

Slovensko podporuje vytvorenie európskeho nástroja, ktorý má pomáhať krajinám eurozóny v časoch veľkých asymetrických šokov. K návrhu Európskej komisie má však svoje pripomienky. 

Podľa Kukiesa by sa ale Únia mala v tomto momente skôr sústrediť na to, ako využiť dlhodobý rozpočet pre pomoc krajinám, ktoré sa v budúcnosti ocitnú v problémoch.

„Jednoznačne podporujeme myšlienku, že menová únia potrebuje aj nové fiškálne nástroje“ uviedol pre britský denník zástupca ministra financií Olafa Scholza.

Spoločné poistenie proti náhlej nezamestnanosti

Kukies odkazuje práve na Scholzov návrh na vytvorenie európskej schémy poistenia v nezamestnanosti. Ten bol už aj súčasťou májového francúzsko-nemeckej dohody.

Tak, ako Komisiou navrhovaný nástroj na stabilizáciu investícií, aj v tomto prípade by malo ísť o vznik nového fondu, ktorý pomôže eurozóne prekonať budúce hospodárske prepady.

Ak bude niektorá z krajín s eurom čeliť skokovému nárastu nezamestnanosti, čím vznikne veľký tlak na národný systém sociálneho zabezpečenia, nový garančný fond jej poskytne pôžičku na prekonanie krízy.

„V momente, keď bude recesia zažehnaná, štát vráti požičané finančné prostriedky. Všetky krajiny by sa ale súčasne mali snažiť, aby ich záchranné siete boli čo najlepšie pripravené na krízu“.

Ako však píše Financial Times, ani tento nápad sa nestretol s veľkým nadšením v niektorých krajinách, ktoré v týchto iniciatívach vidia nové nástroje šírenia morálneho hazardu. „Je to niečo, o čom budeme diskutovať ďalšie roky a roky,“ cituje denník svoj zdroj z diplomatického prostredia EÚ.

Vybudovanie takéhoto nástroja dlhodobo podporuje aj slovenská vláda, a presadzovala ju aj v rámci predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016.

Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

Zahŕňa fiškálnu kapacitu, možnosť krajiny vyhlásiť platobnú nechopnosť, bankovú úniu a spločnú emisiu dlhu.

„Nehovoríme o nástroji, ktorý by mal byť predmetom zneužitia alebo trvalého využívania nezodpovednými krajinami, ale o kombinácii dodržiavania pravidiel a vytvárania možnosti, ako odľahčiť národné rozpočty od výdavkov, ktoré sú spojené s financovaním dočasného nárastu nezamestnanosti,“ tvrdil vtedy minister financií Peter Kažimír.

Podporu pre vytvorenie stabilizačnej kapacity v eurozóne ministerstvo financií pre EURACTIV.sk potvrdilo aj pred júnovým summitom Európskej rady.

Najbližšie by sa ministri financií mali témou rozpočtu pre eurozónu zaoberať budúci týždeň na spoločnom stretnutí v Rakúsku.