Desať členských krajín chce posilniť trvalý euroval, pridalo sa aj Slovensko

Sídlo Európskeho stabilizačného mechanizmu. [EPA/NICOLAS BOUVY]

Skupina členských štátov EÚ sa prihovára za silnejšiu úlohu Európskeho stabilizačného mechanizmu pri hodnotení finančnej kondície krajín, ktoré budú žiadať o finančnú pomoc. Dnes je táto právomoc výhradne v rukách Európskej komisie.

Slovensko sa pridalo k deviatim prevažne severským krajinám, ktoré volajú po posilnení právomocí Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval).

Štatý, ktoré tradične zastávajú prísne dodržiavanie rozpočtových pravidiel, žiadajú, aby reformovaný trvalý euroval mal silnejšiu úlohu pri hodnotení stavu verejných financií a makroekonomickej situácie v krajinách, ktoré požiadajú o finančnú pomoc.

Spoločné stanovisko podpísali tri pobaltské krajiny (Estónsko, Lotyšsko, Litva), Holandsko, Fínsko, Írsko ale aj tri krajiny, ktoré zatiaľ nie sú členmi eurozóny: Česko, Švédsko a Dánsko.

„Kľúčovou úlohou ESM je včasná identifikácia hrozieb a krízové plánovanie pre zabezpečenie pohotovej reakcie,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

Aby akcionári ESM, teda štáty eurozóny, mali istotu, že krajina v kríze bude schopná splácať svoj dlh, je podľa dokumentu potrebné zaistiť „úplný prístup k informáciám o jej hospodárskej a finančnej situácii“. Túto právomoc by ESM mal mať tak v „normálnych časoch“ ako aj v krízových obdobiach.

Hrozia protichodné hodnotenia

Dohľad a koordinácia hospodárskych politík dnes podľa európskych zmlúv leží výhradne na pleciach Európskej komisie.

Ak by túto kompetenciu mal aj ESM, mohlo by podľa europoslanca Vladimíra Maňku (Smer-SD, S&D) dôjsť k protichodným hodnoteniam udržateľnosti národných hospodárstiev, čo by „mohlo mať právne následky“.

„Z právneho hľadiska bude rozhodujúce, aby Komisia zastrešovala celkový výsledok hodnotenia ekonomickej situácie v členských štátoch tak, aby bola zabezpečená konzistencia hodnotenia s Európskym semestrom. V takom prípade by mohlo ESM zodpovedať za čiastkové hodnotenie niektorých oblastí,“ dodáva pre EURACTIV.sk Maňka, ktorý je jeden zo spravodajcov europarlamentu k reforme ESM.

Európsky menový fond: Názov je otázny, sídlo ostane v Luxemburgu, hovorí Maňka

Rozhodovanie o finančnej pomoci posilenenou kvalifikovanou väčšinou, ktoré je v návrhu, asi nebude pre Slovensko prijateľné, hovorí slovenský europoslanec VLADIMÍR MAŇKA, ktorý je jeden zo spravodajcov europarlamentu k návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu.

Z dokumentu desiatich signatárov vyplýva, že ESM bude posilnený spôsobom, ktorý nebude v rozpore platnými európskymi pravidlami v oblasti dohľadu hospodárskych politík a ktorý zamedzí duplicite funkcií.

„Je plne v súlade s unijným právom, aby ESM ako poskytovateľ pôžičky niesol zodpovednosť za hodnotenie a schvaľovanie podmienok ako aj určovanie veľkosti a splatnosti finančnej pomoci,“ píse sa v spoločnom stanovisku desiatich krajín EÚ.

Finančná pomoc len za splnenia prísnych podmienok

Trvalý euroval vznikol ako reakcia na dlhovú krízu v krajinách eurozóny, do ktorej sa dostali následkom finančnej krízy. Štátom, ktoré stratili prístup na finančné trhy, ESM poskytoval výhodné pôžičky výmenou za prísľub uskutočňovania reforiem a fiškálnej konsolidácie.

Už niekoľko rokov sa v Únii hovorí o potrebe reformy trvalého eurovalu. Túto požiadavku Komisia zahrnula do balíčku opatrení na posilnenie hospodárskej menovej únie, ktorý predstavila v decembri minulého roku.

Európsky stabilizačný mechanizmus má naďalej hlavne zaisťovať finančnú stabilitu eurozóny, pričom by sa ale mali rozšíriť jeho právomoci. Okrem iného má poskytovať, ako prostriedok krajného riešenia, novú kreditnú linku ( tzv. spoločný zabezpečovací mechanizmus- common backstop) pre Jednotný rezolučný fond (2. pilier bankovej únie).

Ako na začiatku roku pre portál EURACTIV.sk uviedol rezort financií, ESM by mal získať aktívnejšiu úlohu pri vyjednávaní, navrhovaní, implementácii a kontrole stabilizačných programov.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

ESM má dnes formu medzivládnej organizácie medzi členskými krajinami eurozóny. Podľa decembrového návrhu európskej exekutívy by ho mal nahradiť Európsky menový fond, ktorý bude zakotvený v právnom rámci EÚ.

„Začlenenie ESM do zmlúv sa môže uskutočniť iba pod podmienkou, že právomoci Komisie v oblasti koordinácie hospodárskej politiky a politiky mnohostranného dohľadu sa budú plne rešpektovať a posilňovať, to je naozaj veľmi dôležité,“ uviedol v rozhovore pre EURACTIV.sk Vladimí Maňka.

V piatkovom vyhlásení desiatich krajín sa píše o posilnenom ESM, ako o „medzivládnej inštitúcii zodpovedajúcej sa jej akcionárom“.

Z ich pohľadu by ESM mal zostať poskytovateľom finančnej pomoci poslednej inštancie. Pôžičky by mali prísť na rad iba v prípade, že budú „nevyhnutné pre udržanie finančnej stability eurozóny ako celku a jej členov“.

Finančná pomoc z trvalého eurovalu má byť naviazaná na plnenie „prísnych podmienok“ (conditionality). V prípade pochybností o schopnosti splácať dlh, dosiahne krajina na peniaze z protikrízového fondu len ak „v spolupráci s existujúcimi veriteľmi“ podnikne „kroky k zlepšeniu udržateľnosti dlhu“.

Prísnejšia podmienenosť

Obsah dokumentu sa tak odlišuje od iných návrhov, ktoré chcú zjednodušiť prístup k peniazom z ESM, predovšetkým k jej preventívnym pomocným nástrojom. Ich cieľom je zaistiť krajinám možnosť preventívnych pôžičiek, pričom nebudú „stigmatizované“ v očiach investorov.

Portál EURACTIV s odkazom na úradníka španielskeho rezortu financiím, pripomína, že prísnejšia podmienenosť by tak mohla odradiť členské štáty, ktoré uvažujú o využití finančnej pomoci z ESM.

Štáty s udržateľným dlhom a zdravými hospodárskymi politikami, ktoré dodržiavajú fiškálne pravidlá EÚ už dnes majú prístup k preventívnej úverovej linke bez toho, aby sa museli zúčastniť ozdravného programu.

Reforma trvalého eurovalu bude témou rozhovorov tohtotýždňového stretnutia ministrov financií v rámci Euroskupiny.

Definovať pravidlá pre reštrukturalizáciu dlhu

Financmajstri krajín eurozóny budú v pondelok (5. novembra) hovoriť aj o Taliansku, ktorému Európska komisia pre porušenie fiškálnych pravidiel vrátila na prepracovanie návrh rozpočtu na nasledujúci rok.

Rím patrí medzi najväčších oponentov myšlienky reštrukturalizácie dlhu vrátane strát súkromných veriteľov pred odsúhlasením finančnej pomoci krajine. Talianska vláda sa obáva, že to spôsobí zvýšenie úverových nákladov v čase, kedy v dôsledku výmeny názorov medzi Bruselom a Rímom ohľadom rozpočtu rastie neistota na trhoch.

Grécko sa musí rýchlo dohodnúť na odpustení dlhu

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy včera upozornili Atény, že kým nedokončia rokovania so súkromnými investormi o odpise dlhu, nedostanú ďalšiu pomoc. Lídri žiadajú, čo najrýchlejšiu dohodu.

Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré sa podpísali pod spoločné vyhlásenie požadujú, aby bola možnosť reštrukturalizácie dlhu v zmluve lepšie ošetrená. Eurozóna totiž v súčasnosti nemá jasne definované pravidlá reštrukturalizácie dlhu v situáciách, kedy štát stratí prístup na finančné trhy.

„Dnešná zmluva o ESM už dnes umožňuje zapojenie súkromného sektora vo výnimočných prípadoch a zmeny tejto zmluvy by mala opätovne potvrdiť platnosť tejto zásady,“ píše sa v materiáli.

Eurozóna sa podieľala na reštrukturalizácii dlhu doposiaľ len raz – v prípade Grécka v roku 2012 v rámci druhého záchranného balíčku. Súkromní investori vtedy musli pristúpiť na odpustenie takmer polovice hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré vlastnili.