Dlh eurozóny sa blíži k odhadovanému vrcholu

V treťom štvrťroku 2012 došlo v prípade eurozóny aj EÚ len k miernej zmene verejného dlhu z medzikvartálneho pohľadu, čo je podľa európskeho štatistického úradu znakom stabilizácie. 

V 17-člennom bloku stúpol z 89,9 % na 90 % a z pohľadu všetkých členských štátov z 85 % na 85,1 %. V oboch prípadoch však došlo k medziročnému nárastu dlhu. Z pohľadu eurozóny z 86,8 % na 90 % a EÚ z 81,5 % na 85,1 %.

Nárast dlhu medzikvártálne zaznamenalo pätnásť štátov, vrátane Slovenska, jedenásť pokles a v Slovinsku ostal na nezmenenej úrovni. Najväčší prírastok nastal v Írsku, Grécku a Portugalsku. Najväčší pokles dlhu zaznamenali v Lotyšsku, na Malte a v Rakúsku.

Pri medziročnom porovnaní k zvýšeniu došlo v dvadsiatich dvoch krajinách a k zníženiu v piatich. Najviac rástol v prípade Cypru, Írska a Španielska a najväčší pokles Eurostat uvádza u Grécka, Maďarska a Lotyšska.

V prípade Slovenska dlh medzištvrťročne stúpol z 50,1 % na 51,2 %. Medziročne sa však zvýšil zo 42,2 % o 9 %.

Podľa odhadu Európskej komisie by tento rok mal v prípade 17-členného bloku so spoločnou menou dosiahnuť vrchol na úrovni 94,5 %. Postupná stabilizácia by len podporila náznaky, že zoskupenie má šancu prekonať krízu.

Komisia zároveň upozorňuje na to, že úroveň nad 90 % je škodlivá pre rast. Očakáva však, že dlh začne od roku 2014 klesať.

Pakt stability a rastu zaväzujúci k fiškálnej disciplíne pritom dovoľuje verejný dlh pod úrovňou 60 % HDP. Tento limit bol zakotvený aj do preambuly fiškálnej zmluvy (Zmluvy o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie), ktorá vstúpila do platnosti začiatkom roka.  

„Keď úroveň verejného dlhu presiahne 90 % má tendenciu negatívne vplývať na ekonomickú dynamiku, čo vedie k slabému rastu trvajúcemu niekoľko rokov,“ vyhlásil začiatkom januára komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. „Preto fiškálna konsolidácia ostáva nevyhnutná.“

(EurActiv/Reuters)