Dnes končí termín na odovzdanie plánov obnovy, česká vláda o ňom ešte ani nerokovala

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) na svojej prvej oficiálnej zahraničnej ceste v pozícii predsedu vlády SR. Na fotografii predsedom vlády ČR Andrejom Babišom. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Český národný plán obnovy a odolnosti bol dlho podpultovým tovarom. V koalícii medzi hnutím ANO a sociálnymi demokratmi stále chýba politická dohoda na podobe reformného dokumentu. Vláda by o ňom mala rokovať až v polovici mája.

Kým Slovensko už vo štvrtok (29. apríla) stihlo svoj Národný plán obnovy a odolnosti poslať Európskej komisii, viacero členských krajín zatiaľ nevie, kedy dokončí svoj reformný dokument a pošle ho do Bruselu.

Po Portugalsku, Nemecku, Grécku a Francúzsku sa Slovensko stalo v poradí piatou krajinou, ktorá svoj plán odovzdala na posúdenie Európskej komisii. Jeho prijatie vo štvrtok verejne potvrdila aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Očakáva sa, že ďalšie krajiny odošlú reformné materiály do Bruselu ešte v priebehu piatka (30. apríla), kedy sa oficiálne končí lehota na ich odovzdanie.

Už teraz je však jasné, že viacero krajín svoj plán neodovzdá načas. Okrem Česka ide o Holandsk, Rakúsko, Dánsko, Švédsko, či pobaltské krajiny. Meškajúce krajiny ale za nesplnenie úlohy v stanovenom termíne zo strany EÚ nečaká žiadny postih. Koniec apríla je skôr vnímaný ako „mäkká lehota“. V prijatom nariadení sa píše, že členské štáty by mali dokumenty predložiť „v zásade do 30. apríla“ („as a rule“).

Termín odovzdania by nemal mať ani vplyv na to, kedy Únia jednotlivým krajinám vyplatí prvé platby z fondu obnovy. Ako vysvetlil eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn, pre vyplácanie peňazí bude rozhodujúca kvalita národných plánov – teda to, ktoré dokumenty od Komisie získajú najlepšie skóre za plnenie vopred stanovených podmienok a kritérií.

Príprava národných plánov obnovy v krajinách V4: Neľahké cvičenie

Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu. 

Český plán zbrzdil chaos

Jednou z krajín, ktorá ešte zatiaľ nevie, kedy svoj plán do Bruselu odošle, je aj Česká republika. Aneta Zachová z českého portálu EURACTIV Česko hovorí, že prípravu českého plánu obnovy „brzdí primárne chaos“.

„Prípravu plánu dostalo na starosti ministerstvo priemyslu, obchodu a dopravy – ako už napovedá názov rezortu, toto ministerstvo toho má na starosti už viac ako dosť a vlani mu v lete spadol na hlavu ešte národný plán obnovy,” vysvetľuje.

Zaujímavé je, že premiér Andrej Babiš (ANO) odovzdal prvú verziu plánu obnovy Ursule von der Leyen už v októbri minulého roku – zrejme ako vôbec jeden z prvých európskych lídrov. Za tento krok si ale vyslúžil vlnu kritiky, pretože predtým o nej nediskutoval s odbornou verejnosťou.

V Česku sa dlho o pláne obnovy hovorilo ako o „podpultovom tovare“, ktorý poznali iba jeho autori. Ministerstvo priemyslu, obchodu a dopravy, ktoré má jeho prípravu na starosti, návrh prvýkrát zverejnilo až na konci marca. „Dovtedy mala verejnosť prístup iba k súhrnu, ktorý ale neobsahoval nič konkrétneho, iba naznačoval hlavné piliere,“ dodáva Zachová.

Vláda následne materiál predložila do pripomienkového konania, ktoré sa skončilo 23. apríla. Vláda rokovanie o pláne obnovy odvtedy už niekoľkokrát odložila.

EURACTIV Podcast | Diskusia: Pohľad V4 na Plán obnovy pre Európu

V akom stave je proces príprav národných plánov? Čo sú kľúčové investičné priority krajín Vyšehradskej štvorky? Vypočujte si podcast z diskusie, v ktorej sa zástupcovia a zástupkyne krajín V4 venovali aj vyššie spomenutým otázkám.

Na Slovensku téma plánu obnovy vládla ekonomickým diskusiám prakticky od príletu expremiéra Igora Matoviča na bratislavské letisko z júlového summitu EÚ, kde sa lídri na záchrannom fonde dohodli.

Česká novinárka potvrdzuje, že príprava národného reformného plánu bola veľmi diskutovanou témou aj Česku. „Vláda bola pod drobnohľadom, ale v prvej fáze kľúčových aktérov vôbec nepočúvala,“ hovorí Zachová.

To napríklad potvrdzuje aj česká pobočka organizácie Transparency International. Tá tvrdí, že príprava národného plánu je „ukážkovým príkladom netransparentnosti”. Vláde vyčíta malé zapojenie verejnosti, a tiež fakt, že do pripomienkového konania nemal prístup občiansky sektor, či vedecké inštitúcie.

Prístup vlády sa podľa Zachovej zmenil až nedávno, čomu pomohol aj tlak zo strany médií. „Začalo sa to pripravovať už poctivejšie, ale Česko medzitým stratilo čas. Zároveň, tým ako sa celá vec viac dostala do verejnej diskusie, sa na ministerstvo valili požiadavky z rôznych strán, ktorými sa potom muselo zaoberať,“ vysvetľuje Aneta Zachová.

Chýba politická zhoda

Tak ako na Slovensku, problémy s rozdelením peňazí v pláne obnovy má aj politické pozadie. Preto ho niekoľkokrát kritizovali koaliční sociálni demokrati (ČSSD). Exminister zahraničných vecí Tomáš Petříček hovoril, že plán pôsobí ako „záplata“ na rozpočet hnutia ANO.

Podľa ministra priemyslu a obchodu a dopravy Karla Havlíčka (ANO) je plán obnovy poctivo pripravený a prediskutovaný. Tvrdí, že s ním súhlasí aj väčšina koalície, pričom by chcel, aby ho vláda odobrila jednomyseľne.

„Je to poctivo pripravený plán, nie je to o nalievaní do betónu,“ odpovedal Havlíček na najčastejšiu kritiku smerom k plánu obnovy. „Investujeme do chytrých riešení a technológií. Chceme byť krajinou založenou na inováciách,“ povedal Havlíček.

Príprava národných plánov obnovy v krajinách V4: Neľahké cvičenie

Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu. 

Politická dohoda na pláne obnovy v koalícii však podľa Zachovej stále chýba. „Minister priemyslu, obchodu a dopravy sľuboval rokovanie na vláde opakovane, ale doteraz k nemu nedošlo. Predpokladám ale, že si to hnutie ANO premiéra Babiša nakoniec presadí,“ hovorí Zachová.

„Vláda by o tom ale mala rokovať až v polovici mája – takže odhadujem, že by ho mohla do konca mája schváliť,“ odhaduje.

Česko môže na reformy a investície z plánu obnovy čerpať 172 miliárd českých korún (približne 6,6 miliardy eur). Tamojšia vláda ale po konzultácii s eurokomisiou svoj plán rozšírila o desaťpercentnú rezervu na 191 miliárd korún (takmer 7,5 miliardy eur).

Najviac peňazí z plánu by podľa Havlíčkovho návrhu mala smerovať na dopravu (20 percent), digitalizáciu štátnej správy (12 percent) a vzdelávanie a trh práce (14 percent).