Dobudovanie bankovej únie by mala byť naša priorita, myslí si Centeno

Súčasný a bývalý predseda Euroskupiny. Mário Centeno a Jeroen Dijsselbloem. FOTO: Twitter/EU Council Press.

Obdobie hospodárskeho rastu v eurozóne nebude trvať večne. Európska únia by ho preto mala využiť na priajtie nevyhnutných opatrení pre horšie časy, myslí si nový šéf Euroskupiny Mário Centeno.

V decembri minulého roku vybrali členské štáty eurozóny portugalského ministra financií Mária Centena za nového šéfa Euroskupiny, neformálneho zoskupenia ministrov financií eurozóny. Centeno vo funkcii nahradil bývalého holandského ministra financií Jeroena Dijjselbloema.

Mário Centeno na líderskú stoličku Euroskupiny zasadol v čase, kedy naberajú na intenzite diskusie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie. Popri snahe Európskej komisie v nej zatiaľ najviac rezonuje hlas francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý minulý rok predstavil zatiaľ najambicióznejšie reformné plány pre eurozónu.

Akýkoľvek pokrok v tomto ohľade však nebude možný bez novej nemeckej vlády. V Nemecku vrcholia rokovania o obnovení staronovej širokej koalície kresťanských demokratov (CDU/CSU) a sociálnej demokracie (SPD). Dve najsilnejšie nemecké politické strany sa už dohodli na vlastných predbežných návrhoch pre vylepšenie hospodárskeho riadenia EÚ.

Centeno, ktorý sa na začiatku týždňa ujal novej funkcie, vo štvrtok na stretnutí s nemeckým ministrom financií Petrom Altmaierom privítal nemecké návrhy a prezentoval vlastnú víziu pre zoskupenie 19 krajín s jednoutnou menou.

Dobudovanie bankovej únie

Predstavitelia EÚ sa s lídrami členských štátov zhodujú predovšetkým na tom, že súčasnú dobrú ekonomickú kondíciu eurozóny treba využiť na prijatie opatrení pre lepšie zvládanie ekonomických šokov budúcnosti.

„Dokončenie bankovej únie by malo byť úplnou prioritou,“ vyhlásil Centeno na  stretnutí so zástupcami nemeckého ministerstva financií. Banková únia sa zatiaľ opiera o dva z jej troch plánovaných pilierov. Jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) a Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácii (SRM) už boli prijaté. Európska komisia od roku 2015 tlačí členské štáty k prijatiu tretieho piliera bankovej únie – Jednotný európsky systém ochrany vkladov (EDIS).

Zavedením EDIS, chce Európska komisia chrániť vklady do výšky 100 tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

„Som presvedčený, že by to (EDIS) prinieslo prospech všetkým občanom a firmám v EÚ a poskytlo ochrannú ruku nad bankovým systémom. Zabráni to tiež nezodpovedným krokom bánk, ktoré môžu mať systematické dôsledky pre celú eurozónu.“

Portugalský minister financií upozornil, že spoločná ochrana vkladov Európanov by nenahradila domáce systémy, bola by len doplnkovým nástrojom, ktorý by vytvoril rovnaké podmienky v celej EÚ „zlučiteľné so spoločným systémom dozoru a riešenia krízových situácií finančných inštitúcií.“

Práve Nemecko, na ktorého pôde zaznel Céntenov prejav, je jednou z krajín, ktoré brzdia prijatie EDIS. Nemecko nie je a priori proti spoločnej ochrane vkladateľov, má však obavy, že následky zlyhávajúcej banky budú niesť hlavne jeho daňoví poplatníci. Bývalá vláda Angely Merkelovej preto od Európske komisie požadovala návrhy na zníženie rizík v bankovom sektore.

Komisia chce čo najskôr dobudovať bankovú úniu. Brzdí ju Nemecko

Európska komisia zmiernila svoj návrh na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov. Nemecko je aj tak proti. Obáva sa mutualizácie bankového rizika.

„Chápem výzvy k ďalšej práci na znížení rizík a ich kontroly,“ priznal Centeno. „Morálny hazard finančných inštitúcii bezpochyby musíme minimalizovať. Musíme však hľadať kompromis, aby sme nastavili rovnováhu medzi stabilizačnými výhodami zdieľania rizík na jednej strane a kontrolou rizík, ktorá na druhej strane obmedzí morálne hazardovanie.“

Európsky menový fond a „investičný rozpočet“

Mário Centeno vo svojom príhovore pripomenul, že členské štáty sa v prípade budúcich kríz už nebudú môcť spoliehať na pomoc z Medzinárodného menového fondu. Pridal sa tak na stranu Európskej komisie ale aj bývalej nemeckej vlády ohľadom návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu.

Vznikol by z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval), pričom by sa z neho presunuli aj finančné prostriedky, ktoré slúžia ako zábezpeka pre členské krajiny postihnuté finančnými krízami.

„Som presvedčený, že v nasledujúcich mesiacoch nájdeme zhodu a prekonáme rozdiely v názoroch na budúci úlohu ESM,“ uviedol Centeno. Doplnil, že by mohol slúžiť aj ako zaisťovací mechanizmus pre Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácii v prípadoch, kedy sa vyčerpajú jeho finančné možnosti pri záchrane zlyhávajúcich európskych bánk.

Predseda Euroskupiny načrtol aj svoj pohľad na vytvorenie samostatného rozpočtu pre blok štátov s jednotnou európskou menou. Centeno pre to použil výraz „fiškálna kapacita“, výraz, ktorý sa v tomto ohľade často používa v žargóne EÚ.

„Aby bolo jasno: spoločná fiškálna kapacita neznamená permanentné transfery – návrhy, ktoré sú na stole, sa to o ani nepokúšajú. Musí byť nastavená tak, aby v budúcnosti vylúčila akýkoľvek morálny hazard.“ Centeno sa tak priblížil postoju, ktorý prevažuje medzi nemeckými politickými stranami.

Návrh, na ktorom sa dohodla Angela Merkelová so sociálnymi demokratmi Martina Schulza, počíta s vytvorením akéhosi „investičného rozpočtu“, ktorý by mal ekonomicky stabilizovať eurozónu a podporiť štrukturálne reformy v jej členských krajinách. Jedná sa tak o menej ambiciózny plán, ako rozpočet v rozsahu niekoľkých percent HDP, ktorý navrhuje francúzsky prezident Emanuel Macron.

Fiškálna kapacita eurozóny ba podľa Centena pomohla národným vládam účinnejšie reagovať na externé ekonomické šoky.

Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

Zahŕňa fiškálnu kapacitu, možnosť krajiny vyhlásiť platobnú nechopnosť, bankovú úniu a spločnú emisiu dlhu.

„V takýchto situáciách by to tiež pomohlo zvýšiť účinnosť spoločnej menovej politiky Európskej centrálnej banky. Chcel by som zdôrazniť: zavedením takéhoto spoločného nástroja by sme uľahčili úlohu ECB, ktorú dnes vykonáva samostatne.

Za vytvorenie fiškálnej kapacity pre eurozónu sa v septembri vo svojom prejave vyslovil aj slovenský minister financií Peter Kažimír.