Lídri sa s dobudovaním eurozóny neponáhľajú

TASR/AP Photo/Michel Euler

Lídri EÚ by mali dať jasne najavo, či sú „pripravení urobiť ťažké rozhodnutia o bankovej únii a hospodárskom riadení,“ vyhlásil pred summitom (17. a 18. decembra) Stály predseda Európskej rady Donald Tusk.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa pred časov rovnako posťažoval, že únia s prácou na tzv. správe 5 prezidentov o reforme eurozóny „nepostúpila tak ako by sme si želali“.

Podobne to hodnotil aj slovenský štátny tajomník rezortu zahraničia a splnomocnenec vlády pre prípravu slovenského predsedníctva v Rade EÚ Ivan Korčok, ktorý konštatoval, že nevidí v únii odhodlanie konať. Obáva sa, aby si aktuálnu zhovievavosť trhov eurozóna zle nevyhodnotila.

Tretí pilier bankovej únie

Dokončenie tretieho piliera bankovej únie v podobe európskeho poistenia vkladov bol jeden z kontroverznejších bodov správy 5 prezidentov. Od začiatku sa proti tejto myšlienke stavalo najmä Nemecko. Dôvodom sú predovšetkým obavy z morálneho hazardu.

Zdá sa, že Berlín čiastočne ustúpuje pod vplyvom varovaní Európskej centrálnej banky a politického tlaku Európskej komisie i väčšiny členských krajín.  

Ide však len o začiatok ťažkej diskusie. Závery Európskej rady hovoria len o "potrebe urýchlene preskúmať návrhy, ktoré predložila Európska komisia". Bankovú úniu spomínajú len všeobecne.

„Opakujem, že toto je niečo, čo odmietame“, povedala Angela Merkelová po summite na margo spoločného poistenia bankových vkladov v Európe.

Práca do júna 2016

Ministri financií dostali poverenie preskúmať návrhy a prezentovať prvé výsledky v júni 2016, teda tesne pred začiatkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Zdroje z prostredia EÚ hovoria, že tento mandát pre prácu ministrov je napriek trvajúcemu nemeckému rezervovanému postoju sľubný. Oproti októbru ide o posun. 

Niektorí ústupok Nemecka pripisujú varovaniam zo strany prezidenta ECB Maria Draghiho. Ten podľa zdrojov upozorňoval, že nedokončenie bankovej únie, spolu s znížením reformného tempa v niektorých členských štátoch, by mohlo mať za následok zníženie ratingu eurozóny ako celku.

Podstata tretieho piliera bankovej únie je v mutualizácii rizík v bankovom sektore. Európska komisia vo svojom návrhu ale kladie podmienky, ktoré musia byť splnené, kým sa tak stane.

Príkladom je plné zavedenie smernice o bankách v problémoch (Bank Recovery and Resolution Directive), ktoré ich núti financovať svoje straty z vnútorných zdrojov (bail-in).

Francúzsko aj Španielsko sú veľkými podporovateľmi dobudovania bankovej únie. Francúzsky prezident Hollande o tom rozmýšľa aj vo vzťahu k Veľkej Británii. Paríž sa bráni britskej požiadavke mať slovo pri ďalšej integrácii eurozóny. Pre Francúzsko to nebezpečne znie ako právo veta vo veciach spoločnej meny pre krajinu, ktorá nikdy členom eurozóny nechcela byť.   

Závery minulotýždňového summitu hovoria, že dokončenie Hospodárskej a menovej únie sa udeje „pri plnom rešpektovaní vnútorného trhu a otvoreným a transparentným spôsobom.“

Európska rada sa okrem toho dohodla na posilnení spoločného vonkajšieho zastúpenia eurozóny na medzinárodných fórach.