Dohoda Únie s juhoamerickými štátmi poškodí slovenských producentov cukru, tvrdia agrosamosprávy

Na snímke stroj ukladá pozbieranú cukrovú repu z poľa na spoločné miesto pri obci Diakovce. [FOTO TASR - Lukáš Grinaj]

Kým politici o obchodnej dohode EÚ-Mercosur hovoria ako o historickom momente, európske poľnohospodárske združenia ju považujú za pohromu pre ekológiu a európskych farmárov.

Odkedy Európska únia uzatvorila obchodný pakt s Mercosurom, teda blokom voľného obchodu, ktorý združuje štyri juhoamerické krajiny (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj), ozýva sa voči nemu nesúhlas na obidvoch stranách Atlantiku.

Dohodu kritizujú politici, poľnohospodári, environmentalisti po celej Únii. Teraz sa k nim pridala aj slovenská Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) SR združujúca najväčšie a najreprezentatívnejšie samosprávy poľnohospodárov a potravinárov.

Ako informovala Potravinárska komora Slovenska (PKS), zástupcovia poľnohospodárov a potravinárov sa na ostatnom rokovaní zhodli na tom, že prioritou EÚ by mala byť ochrana spotrebiteľa a agropotravinárskeho sektora v EÚ. Členské štáty by okrem týchto aspektov mali pri ratifikácii zvážiť aj dosah na životné prostredie, o ktorého ochranu sa EÚ dlhodobo usiluje.

Obavy o amazonský prales

Dohoda EÚ-Mercosur, o ktorej obidve strany rokovali 20 rokov, vytvorí obrovský trh s takmer 800 miliónmi obyvateľov. Tým by sa stala najväčšou obchodnou zmluvou v histórii EÚ.

Jej ambíciou je zrušiť väčšinu ciel na vývoz z EÚ do krajín Mercosuru. Obe strany by tak ročne mali ušetriť clá vo výške viac ako štyri miliardy eur. Čo sa týka agropotravinárskych výrobkov, postupne by sa mali eliminovať clá na 93 percentách colných položiek.

EÚ v rámci dohody liberalizuje 82 percent poľnohospodárskych dovozov, pričom na zvyšok dovozu sa budú vzťahovať colné kvóty. Krajiny Mercosuru tak ročne do EÚ môžu dovážať 99 tisíc ton hovädzieho, 25 tisíc ton bravčového mäsa a 180 tisíc ton hydiny.

Únia chce v roku 2019 uzavrieť obchodnú dohodu so skupinou Mercosur

Európska únia chce po tom, ako sa dohodla na obchodnej zmluve s Japonskom, čo najrýchlejšie dosiahnuť dohodu s juhoamerickými krajinami združenými v pásme voľného obchodu Mercosur.

Kým politici na obidvoch kontinentoch hovoria o historickom momente, európske poľnohospodárske združenia dohodu považujú za pohromu pre ekológiu a európskych farmárov. Cez prsty sa na ňu pozerajú hlavne producenti mäsa, ktorí sa obávajú, že nebudú schopní konkurovať nízkym cenám dovážaného mäsa z Južnej Ameriky, predovšetkým Brazílie. Zvýšený dopyt po brazílskom mäse podľa environmentalistov tiež urýchli výrub amazonského pralesa. Chov dobytka je zodpovedný až za 80 percent deforestácie v Brazílii.

Najväčšia organizácia poľnohospodárov v EÚ Copa-Cogeca hovorí, že pakt bude mať devatsačné účinky hlavne pre malé a rodinné farmy.

Dohodu musia ratifikovať všetky členské krajiny EÚ, Európsky parlament a tiež dotknuté juhoamerické štáty.

Dopady na produkciu mäsa, cukru a obilnín

Obavy z vplyvu dohody na domáci agropotravinársky sektor majú aj slovenské poľnohospodárske a potravinárske samosprávy. Najtvrdší dopad bude mať na produkciu mäsa a mäsových výrobkov, cukru a obilnín.

Už dnes je podľa RPPS isté, že následkom dohody Mercosur sa zhorší pozícia bilancie cukru v Európskej únii. Aktuálne EÚ produkuje 22 miliónov ton cukru a na spotrebu potrebuje okolo 17 miliónov ton.

Z krajín Mercosuru sa do EÚ ročne dovezie 700 tisíc ton trstinového cukru. Podľa agrosamospráv hlavne Brazília pri produkcii cukru používa nebezpečné látky, ktoré európski producenti majú Úniou zakázané.

Dohoda bude predstavovať obrovské znevýhodnenie domácich producentov cukru pochádzajúceho z cukrovej repy, ktoré je v súčasnosti trvalo udržateľné a podrobené prísnym environmentálnym štandardom, tvrdia slovenské združenia.

Vzhľadom na výšku negatívneho salda zahraničného obchodu je podľa RPPS potrebné myslieť v prvom rade na ochranu spotrebiteľa a vysoké štandardy pre potravinovú bezpečnosť, ktoré musia spĺňať potravinárske podniky v EÚ, vrátane používania pesticídov, GMO a vysledovateľnosti výrobkov.

Fínsky veľvyslanec: Najväčšie nezhody s V4 máme v otázkach klímy a migrácie

Finské predsedníctvo v Rade EÚ začalo 1. júla a veľvyslanec Fínska v Poľsku tvrdí, že Helsinki pripravili ambiciózny program napriek tomu, že ide o rušné obdobie obsadzovania nových postov. Možnosti spolupráce s V4 bude Fínsko hľadať v bezpečnosti a infraštruktúre.

Európske inštitúcie a kontrolné orgány majú dostatočné možnosti na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pri podnikoch sídliacich v EÚ. Je však otázne, ako rýchlo a efektívne budú vedieť kontrolné orgány zasiahnuť a kontrolovať dovoz potravín z krajín Mercosuru. Aj slovenskí spotrebitelia majú určite v pamäti nedávnu kauzu s brazílskym mäsom. RRPPS apeluje preto nielen na európske inštitúcie, ale aj členské štáty EÚ, aby pri ratifikácií mysleli v prvom rade na ochranu spotrebiteľa, ale aj domáci agropotravinársky priemysel.

V neposlednom rade je podľa RPPS potrebné brať ohľad aj na životné prostredie. Ubúdanie dažďových pralesov v Brazílii za účelom poľnohospodárskej produkcie či uhlíková stopa pri dovoze potravín z týchto vzdialených krajín je ďalším dôležitým aspektom, ktoré by Európska únia mala brať do úvahy, keďže dlhodobo presadzuje ochranu globálneho životného prostredia.

Podľa zverejnených dát predstavoval zahraničný obchod EÚ s krajinami Mercosur v agropotravinárskych komoditách v roku 2017 negatívne saldo v neprospech EÚ až vo výške 9,5 miliardy eur, pričom vývoz bol vo výške 1,87 miliardy eur a dovoz až 11,39 miliardy eur. Najväčšiu časť, až 53 percent dovozu, tvorili tuky a oleje, ďalej nasledovalo mäso a mäsové výrobky (21 percent) a ovocné a zeleninové džúsy (11 percent). Vývozu dominovali tiež oleje a tuky 20 percent, čokoláda a cukrovinky (17 percent )a alkoholické nápoje (10 percent).

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia