Dôležité reformy nemusia stáť veľa peňazí: Ako Slovensko využije krízovú finančnú pomoc EÚ?

Ilustračný obrázok FOTO [TASR/Dušan Hein]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenská cesta z koronakrízy s európskymi peniazmi

Slovenskí vládni predstavitelia podporujú prepojenie finančnej pomoci z plánu obnovy EÚ po koronakríze na uskutočňovanie štrukturálnych reforiem. Po epidémii koronavírusu sa zhodujú hlavne na nevyhnutnosti reformy zdravotníctva.

Po vypuknutí globálnej krízy v roku 2008 Európska únia hľadala spôsob, ako predísť opakovaniu podobnej situácie v budúcnosti. Za účelom lepšej koordinácie rozpočtovej a hospodárskej politiky sa v roku 2011 členské krajiny dohodli na zriadení takzvaného Európskeho semestra.

V rámci neho vlády do Bruselu každoročne posielajú svoje rozpočtové a reformné plány. Európska komisia následne tieto plány analyzuje a každej krajine radí, čo by v nasledujúcich 12 mesiacoch mala zlepšiť. Jej odporúčania sú ale nezáväzné a preto často zostávajú iba na papieri.

„Niektoré odporúčania sa stretávajú s dobrou odozvou, iné ale, naopak, neboli až tak dobre prijaté, alebo ich implementácia nebola úplne priamočiara,“ opisuje rezervy vo fungovaní Európskeho semestra Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Eurokomisia teraz v rámci plánu obnovy európskeho hospodárstva po koronakríze navrhuje začleniť do Európskeho semestra nový nástroj, ktorý bude štáty EÚ viac motivovať k uskutočňovaniu politicky nepopulárnych štrukturálnych reforiem.

Ako si vyšehradská štvorka predstavuje spravodlivé rozdelenie peňazí z plánu obnovy EÚ

Podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by rozdelenie peňazí z únijného nástroja obnovy po koronakríze malo byť spravodlivé. Z jeho slov na stretnutí lídrov V4 vyplýva, že aj Slovensko by v záujme férovej redistribúcie krízovej podpory malo obetovať časť predpridelenej alokácie.

Nesie názov Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a podľa návrhu exekutívy EÚ na zmiernenie socioekonomických vplyvov pandémie dvadsaťsedmičke poskytne viac ako pol bilióna eur – 310 miliárd eur vo forme grantov a 250 miliárd eur prostredníctvom výhodných úverov.

Nové peniaze ale členské krajiny nebudú môcť minúť podľa vlastnej ľubovôle. Pre prístup k nim budú musieť vypracovať takzvané plány obnovy, ktoré budú obsahovať program reforiem a investícií do roku 2024. Verejné investičné projekty a reformy budú musieť riešiť problémy, ktoré práve v rámci Európskeho semestra v krajine zistila eurokomisia.

Granty a úvery sa potom budú vyplácať postupne v splátkach podľa toho, ako sa krajine bude dariť napĺňať plánované ciele reforiem. Podľa predbežných výpočtov exekutívy EÚ by Slovensko do roku 2024 takto mohlo získať takmer 13 miliárd eur, pričom väčšinu budú tvoriť nenávratné dotácie.

„Myslíme si, že tento nástroj môže členským štátom poslúžiť na povzbudenie hospodárstva v čase krízy, ale zároveň budú môcť spraviť domáce úlohy, ktoré majú dlhodobo a ktoré môžu pomôcť strednodobému rastu ekonomík,“ dodáva Vašáková.

Peňazí bude viac ako dosť

Dobrým modelovým prípadom je aj Slovensko. Eurokomisia v každoročnej správe konštatuje, že Slovensko pri vykonávaní odporúčaní dosahuje „obmedzený pokrok“. V tej poslednej sa toto hodnotenie objavilo 14 krát.

Od vzniku Európskeho semestra Komisia najčastejšie upozorňuje na nedostatky hlavne v štyroch oblastiach: zdravotníctve, vzdelávaní, vo verejnej správe a na trhu práce.

Jednou z reforiem, ktorú by tak mohol nástroj obnovy zafinancovať, je stratifikácia nemocníc. V prípade racionalizácie nemocničnej siete sa tieto peniaze dajú skombinovať so zdrojmi z Kohéznej politiky EÚ, z ktorých sa zaplatí výstavba nových nemocníc alebo zateplenie tých starých. „Nástroje plánu obnovy sa dajú rôzne kombinovať, čo prináša nové možnosti pre ekonomiku,” popisuje Vašáková.

Ďalšou oblasťou, ktorá potrebuje reformu, je daňový systém. Slovensku sa otvára priestor presunúť daňové zaťaženie práce smerom k environmentálnym daniam. Toto je podľa Vašákovej príklad reformy, ktorá nestojí veľa peňazí.

Prakticky každý rok Komisia poukazuje aj na neefektívnu verejnú správu. Od jej úrovne napokon závisí aj kvalita a úspešnosť reforiem. Hmatateľným príkladom nedostatkov vo verejnej správe je manažment eurofondov. S novými peniazmi z plánu obnovy sa tlak na slovenské úrady ešte zvýši.

„Peňazí bude viac ako dosť. Skôr sa môže stať, že nebudeme mať dostatok vhodných projektov,“ upozorňuje Vašáková. Kľúčové preto podľa nej bude posilnenie administratívnych kapacít, aby sa dostupné peniaze minuli zmysluplne.

Zdravotníctvo a justícia

Svoje predstavy o využití krízovej európskej pomoci postupne približujú aj jednotliví vládni predstavitelia. Ich postoje sa do veľkej miery prekrývajú s pohľadom Európskej komisie. Podľa ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) jej správa veľmi dobre pomenúva reformy, ktoré Slovensko potrebuje a vláda sa s nimi plne stotožňuje. „Ukázalo sa, že keď chcete takúto krízu ako s koronou prekonať, najdôležitejšiu úlohu zohráva zdravotníctvo,“ tvrdí šéf rezortu financií. Okrem zdravotníctva za reformné priority označuje ešte školstvo, digitalizáciu a environmentálne a klimatické politiky.

„Som veľmi rád, že sa to (nástroj obnovy) bude týkať reforiem, pretože tie potrebujeme ako soľ,“ myslí si Heger.

Remišová: Dodatočné peniaze z EÚ by Slovensko malo investovať do piatich oblastí

Peniaze z plánu EÚ pre hospodársku obnovu by Slovensko malo využiť na elektronické služby štátu, zelenú transformáciu, podporu automobilového priemyslu, či zlepšenie dopravnej a zdravotnej infraštruktúry. 

Vlády nemajú na prípravu prvého plánu obnovy veľa času. Prvý návrh by Bruselu mali predstaviť už v októbri, aby peniaze mohli začať čerpať už od prvého dňa roku 2021.

„Je to veľmi krátky čas. Pretože my musíme najskôr tie reformy napísať, stanoviť míľniky,  povedať, kde tie peniaze zainvestujeme a následne zazmluvniť a minúť. Aby sa to stihlo, bude to vyžadovať všetky kapacity, ktoré máme,“ myslí si podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí).

Podľa budúcej ministerky pre regionálny rozvoj, ktorá bude koordinovať všetky budúce eurofondy, je najdôležitejšou pioritou digitalizácia a zlepšenie verejných služieb. „Tu máme veľký problém. Investovali sme do digitalizácie miliardy eur, ale systémy nie sú prepojené a nefungujú,“ hovorí podpredsedníčka strany Za ľudí.

Najlepšie reformy sú najlacnejšie

Slovensko navyše teraz stojí pred politickým rozhodnutím, kto bude zodpovedný za prípravu ozdravného plánu a následne aj za implementáciu a koordináciu projektov a reforiem.  Ako na nedávnom zasadnutí Výboru pre európske záležitostí povedal štáty tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec (SaS), príprava plánu by mala byť na pleciach štyroch rezortov: financií, hospodárstva, práce a regionálneho rozvoja (jeho vznik je naplánovaný na 1. júla). O tom, ktoré ministerstvo bude koordinovať čerpanie peňazí by vláda Igora Matoviča mala rozhodnúť v najbližších dňoch.

Eurofondy pred voľbami a po voľbách

Termín konania parlamentných volieb sa prekrýva s obdobím, kedy sa rozhoduje o budúcnosti eurofondov v ďalších siedmich rokoch. Ako túto skutočnosť vo volebných programoch zohľadňujú politické strany?

Podľa Jána Oravca bude najdôležitejšie rozhodnúť, či chce Slovensko použiť peniaze na veľký počet malých projektov alebo skôr veľké projekty, ktorých bude menej. „Z hľadiska efektívnosti tých prostriedkov si myslím, že druhý spôsob je správnejší,“ povedal s tým, že by malo ísť hlavne o infraštruktúru, investície do nízkoenergetických budov alebo na projekty, ktoré Slovensku pomôžu plniť klimatické a environmentálne záväzky.

Slovensku podľa Oravca najviac pomôžu reformy, ktoré sa „paradoxne“ najlacnejšie. „Najväčší investičný stimul v histórii Slovenska, ktorý takmer nič nestojí, je osekanie zbytočnej byrokracie pre podnikateľov, ale aj občanov,“ hovorí Oravec.

Bývalý šéf Združenia podnikateľov Slovenka (ZPS) má ale výhrady voči navrhovanému Nástroju na podporu platobnej schopnosti, ktorý je súčasťou plánu Komisie. Ten má cez záruky eurorozpočtu s pomocou Európskej investičnej banky mobilizovať súkromný kapitál pre podniky, ktoré sa počas pandémie dostali do finančných ťažkostí. „Ak to znamená, že cestou grantov budeme pomáhať prežívať podnikom, môže to byť nebezpečné,“ myslí si Ján Oravec.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8