Draghi verí, že členské štáty nájdu zhodu na rozpočte pre eurozónu

Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. [EPA-EFE/OLIIER HOSLET]

Bez spoločného, centrálneho rozpočtu, alebo aspoň väčšej podpory zo strany národných vlád, môže menová politika fungovať iba „pomalšie a s väčšími vedľajšími účinkami“, hovorí šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi.

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v pondelok vyzval vedúcich predstaviteľov eurozóny, aby vytvorili spoločný rozpočet „určitej hodnoty“. Pridanie takéhoto nástroja by podľa neho mohlo urýchliť zotavenie sa regiónu z finančnej krízy.

„Ak chceme vybudovať spoločnú hospodársku a menovú úniu, potrebujeme spoločný rozpočet pre eurozónu. Politická debata o ňom bude bezpochyby ešte dlhá, ale ja som optimista,“ povedal Draghi v rozhovore pre noviny Financial Times (FT).

„V eurozóne musíme mať určitú fiškálnu politiku,“ dodal Talian.

Eurozóna sa potrebuje posunúť od „pravidiel založených na vnútroštátnej fiškálnej politike ku fiškálnej kapacite postavenej na inštitúciách“, vyhlásil Draghi a pripomenul, že „ide o existenciálnu časť eurozóny, ktorú je potrebné dokončiť“.

A hoci by spoločný rozpočet mohol vyvolať napätie v regióne pre národnú suverenitu, „to, na čom záleží je, aby bola menová únia silnejšia“ a lepšie sa dokázala vyrovnať s globalizáciou, dodal.

Daň z finančných transakcií opäť ožíva, hotová by mala byť v roku 2021

Európska daň z finančných transakcií, o ktorej sa v Únii hovorí už od roku 2011, by mala zaistiť ročné daňové príjmy na úrovni 3,5 miliardy eur. Časť z vyzbieraných peňazí by mohla ísť do budúceho rozpočtu pre eurozónu. 

Bez fiškálnej politiky je to ťažké

Draghi na budúci mesiac končí vo funkcii, ktorú zastával osem rokov, pričom sa mu pripisuje zásluha za záchranu jednotnej meny euro po tom, ako v roku 2012 sľúbil, že urobí všetko, čo je potrebné, aby ju udržal.

Ale svoj post odovzdáva bývalej šéfke Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagarde v čase, keď sa nad eurozónou opäť sťahujú mraky.

Roky masívnych stimulov centrálnej banky na podporu ekonomiky nedokázali zvýšiť infláciu k cieľovej hranici ECB tesne pod úrovňou 2 percent.

Zníženie depozitnej sadzby a obnovenie programu nákupu aktív: ECB uvoľňuje menovú politiku

Európska centrálna banka prijala nové monetárne stimuly, aby podporila spomaľujúcu sa ekonomiku eurozóny. Depozitnú sadzbu znížila hlbšie do negatívneho pásma a od novembra reštartuje program kvantitatívneho uvoľňovania.

Bez spoločného, centrálneho rozpočtu, alebo aspoň väčšej podpory zo strany národných vlád, môže menová politika fungovať iba „pomalšie a s väčšími vedľajšími účinkami“, uviedol Draghi.

„Kombinácia menovej a fiškálnej politiky by mohla priniesť podobné výsledky v oblasti rastu a inflácie, ale rýchlejšie a pri vyšších úrokových sadzbách,“ dodal.

Niektoré bohatšie severoeurópske krajiny nesúhlasia s Draghim pre roky trvajúce nízke úrokové sadzby, ktoré sťažili podnikanie finančných inštitúcií a odkrojili časť z úspor sporiteľov.

Tieto štáty sú presvedčené, že investície ECB vo výške 2,6 bilióna eur do nákupu dlhopisov eurozóny (tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, QE) v rokoch 2015 až 2018, ktoré sa majú obnoviť od 1. novembra v rozsahu 20 miliárd eur mesačne, podkopali disciplínu vlád pri obmedzovaní nových dlhov.

Žiadne nové dlhy

Rozhodnutie o obnovení nákupu dlhopisov prinútilo šéfa Bundesbank (nemeckej centrálnej banky) Jensa Weidmanna a ďalších, verejne vyjadriť svoj nesúhlas. Nemecká členka správnej rady ECB Sabine Lautenschlägerová zašla ešte ďalej a odstúpila z funkcie.

Draghi napriek tomu povedal v pondelok FT, že „s menovou politikou môžeme urobiť viac“.

Takéto vyhlásenie „je obvyklým spôsobom, ako zvýšiť dôveryhodnosť nedávnych rozhodnutí,“ uviedol pre agentúru AFP stratég spoločnosti Pictet Wealth Management Frederik Ducrozet.

Ale vzhľadom na odmietavý postoj predstavenstva ECB k ďalším stimulom môžu byť Draghiho slová v skutočnosti „zamerané na posun politickej línie smerom k fiškálnemu uvoľneniu“, dodal.

Vláda najväčšej ekonomiky eurozóny v Nemecku vo svojom rozpočte na rok 2020, ktorý predstavila začiatkom tohto mesiaca, napriek kritike pokračovala vo svojej politike žiadneho nového dlhu.

Samotná nemecká kancelárka Angela Merkelová však minulý týždeň uviedla, že politici by nemali nadmerne zaťažovať ECB tým, že ju nechajú samu, aby bojovala proti spomaľujúcemu rastu a inflácii.