Dróny na hnojenie, softvér na polievanie, smart skleníky: Ako Únia zapája digitálne technológie na farmy?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Budúca európska poľnohospodárska politika tlačí do popredia zapájanie nových technológií. Takzvané precízne poľnohospodárstvo by mohlo po správnej aplikácii ušetriť farmárom až 30 percent bežných nákladov.

Náklady na vstupy, vrátane pohonných hmôt, presnejšej sejby, postrekov, fertilizácie, až po ľudskú prácu by sa práve vďaka zapojeniu moderných technológií mali výrazne znižovať. V neposlednom rade by sa tento spôsob hospodárenia mal odraziť aj v nižšej uhlíkovej stope odvetvia. Tieto premisy figurujú v debatách o budúcej koncepcii Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a snahách o posun sektora do digitálnej éry.

Problémom však ostávajú vysoké výdavky na zavedenie moderných metód, ale aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, keďže narastá dopyt po schopnostiach z elektrotechniky, automatizácie, či robotizácie.

Podľa Adama Šebestu, bruselského konzultanta a experta na Spoločnú poľnohospodársku politiku, bude výber konkrétnych spôsobov ako čo najefektívnejšie nastaviť podporu pre zavádzanie najnovších technológií do agropriemyslu „s najväčšou pravdepodobnosťou v rukách členských štátov, presnejšie národných strategických plánoch“. Záležať má najmä na „šikovnosti administratívy“, vrátane tej slovenskej, „ako nasmeruje zdroje na financovanie konkrétnych projektov na podporu digitalizácie agrosektora“, vysvetľuje Šebesta.

Slovenský potenciál

Už dnes sa podľa ministerstva poľnohospodárstva technológie využívajú najmä v záhradníctve, či skleníkovom pestovaní. Podľa bývalej ministerky poľnohospodárstva Gabriely Matečnej má navyše Slovensko výhodu v tom, že až 80 percent plochy využívajú veľkí poľnohospodári, čo zjednodušuje aplikáciu a zásah inovácii.

Český farmár: Európske dotácie pomáhajú pripraviť našu krajinu na klimatické zmeny

Ekologický farmár Petr Marada z juhomoravských Šardic mení krajinu okolo seba. S finančnou pomocou z európskych fondov buduje mokrade, biokoridory a aleje stromov. Dnes je takzvané Moravské Toskánsko rajom českých aj zahraničných fotografov.

Názor zdieľa aj expert: „Najťažšie bude spustiť digitalizáciu menších fariem, keďže vstupné náklady sú skutočne vysoké.“ Zároveň pripomína, že digitalizácia je jednoznačne „efektívnejšia na väčších plochách, ale na to je potrebné aj súhlasný postoj farmárov,“ hovorí Šebesta. Súčasne ale upozorňuje, že tlak na farmy v súvislosti so zvyšovaním produktivity zatiaľ nie je zjavný.

„Obávam sa, že ak nedôjde ku stanoveniu záväzných cieľov digitalizácie na národnej úrovni, stav sa nezmení.“ Nástroje digitálneho poľnohospodárstva by sa mali podľa neho jednoznačne stať „kritériom na splnenie cieľov ekologizácie a udržateľnosti v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky“.

Európska inšpirácia

Slovensko sa má kde inšpirovať. EÚ už roky finančne podporuje inovatívne nápady a aktívne zapájanie digitálnych technológií do poľnohospodárstva v rôznych častiach bloku.

Napríklad poľská aplikácia SatAgro, ktorú financovali európske projektové peniaze v roku 2015, spracúva satelitné údaje, ktoré poľnohospodárom pomáhajú monitorovať zmeny v raste plodín. Vstupom sú satelitné snímky spolu s údajmi z misií NASA či európskej ESA, či doplňujúce informácie o počasí, či vzorkovania pôdy.

„Mapy na mieru s predpísanou variabilnou rýchlosťou umožňujú výsev, hnojenie a postrekovanie s bezprecedentnou presnosťou. Automatické alarmy upozornia na náhle zmeny stavu plodín a počasia. (Aplikácia) dokonca optimalizujte a znižuje používanie agrochemikálií, chránite životné prostredie a maximalizuje potenciál pôdy,“ tvrdí poľská spoločnosť, s klientami po celej Európe.

Sedem inovácií, ktoré menia poľnohospodárstvo v Európe

Technológie a inovatívne prístupy sú základom udržateľnosti poľnohospodárstva na celom svete.

Projekt FATIMA španielskej firmy AgriSat Iberia, dostala z európskeho Horizontu 2020 príspevok rovnako pred piatimi rokmi. Podobne využíva najmä satelitné údaje. FATIMA vytvára „mapy s vysokým rozlíšením, podľa ktorých sa kalkulujú požiadavky na výživu a vlahu tak, aby podľa nej mohli poľnohospodári doladiť množstvo vstupov, ktoré skutočne potrebujú a aby sa vyhli nadmernému oplodňovaniu, no zároveň šetrili vodu,“ hovorí profesor Alfonso Calera, koordinátor tohto európskeho projektu. Okrem Španielska sa technológia ujala aj v Taliansku, Grécku, Česku, Rakúsku, Turecku a Francúzsku.

Luxemburský projekt GROOF využíva strešné skleníky na regeneráciu strateného tepla z budov a zhromažďuje CO2, ktorým „kŕmi“ rastliny. Pôvodne štyri strešné skleníky v Luxembursku, Belgicku, Francúzsku a Nemecku spolu šetria približne 54 ton emisií CO2 ročne. V luxemburskom skleníku s rozlohou 500 m2 sa ročne vyprodukuje takmer desať ton čerstvej listovej zeleniny. Únia projekt podporila sumou 2,9 milióna eur.

Obojky s GPS lokátormi začali používať na šiestich farmách vo Welse tento rok. Dve stáda hovädzieho dobytka a štyri stáda oviec ich majú nosiť dve sezóny. Získané údaje majú pomôcť preskúmať spôsoby správnych spôsobov využívania pasienkov a dokonca znížiť pravdepodobnosť krádeže.

Čoraz častejšie je v Európe aj zapájanie agrorobotov. Taliansky systém Fluorish napríklad kombinuje možnosti leteckého prieskumu malého autonómneho viacúčelového bezpilotného vzdušného prostriedku (UAV, teda dronu) s viacúčelovým poľnohospodárskym bezpilotným pozemným vozidlom (UGV). Technológia  bude môcť na základe softvérových analýz počasia poskytnúť podrobné informácie pre správne rozhodnutie a cielene zasiahnuť na potrebných častiach pôdy s minimálnym zásahom používateľa.

Podľa celosvetových predpovedí by trh s poľnohospodárskymi robotmi mohol do konca roku prekonať hranicu 15 miliárd eur.

Europarlament bude o novej spoločnej poľnohospodárskej politike hlasovať až na jeseň

Europoslanci budú o vlastnej pozícii k reforme agropolitiky EÚ hlasovať na plenárnej schôdzi, ktorá sa uskutoční 16. až 17. septembra. Až potom budú môcť začať rokovania s Radou EÚ. Tie pred štartom súčasného programového obdobia trvali až 18 mesiacov. 

Adam Šebesta pripomína, že najmä menším farmárom by výrazne pomohla aj istá forma zdieľanej ekonomiky. „Nemusí byť každý vlastníkom jedného traktora s GPS, keď ho môžu využiť viaceré družstvá.“ Aj to by mohlo podľa experta farmárov čiastočne odbremeniť od nutnosti nákupov drahej techniky.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia