Druhá pomoc Grécku bude aj od Slovenska

Zdroj: TASR - Štefan Puškáš

Situácia v Grécku sa vyhrocuje. Rating krajiny klesol na nižšiu úroveň ako má Pakistan či Ekvádor a odbory dnes (15. júna) vyhlásili ďalší generálny štrajk. Grécka vláda sa snaží presadiť ďalší balík úspor, ktorý by len tento rok znamenal 6,5- miliardové škrty. Odporcovia avizovali protestné obkľúčenie parlamentu, aby tak poslancom zabránili o opatreniach rokovať.

EÚ a MMF prisľúbili ďalšiu pomoc, no ani včerajšie stretnutie ministrov financií neprinieslo žiadny prevratný zlom. „Zatiaľ sme nedospeli k žiadnym výsledkom,“ priznal po stretnutí nemecký šéf rezortu financií Wolfgang Schäuble. Ministri však v niektorých bodoch postúpili a dohodli sa, že sa opäť stretnú v nedeľu 19. júna.

„Sme veľmi blízko k dohode so všetkými súkromnými partnermi. Avšak potrebujeme rovnováhu zloženú zo skutočnej snahy na strane Grécka, pomoci z MMF, eurozóny, EÚ a účasti súkromného sektora,“ vyhlásil belgický minister Didier Reynders.

Najspornejšou otázkou však ostáva spomínaná účasť súkromného sektora na druhom balíku pomoci. Fínsky minister Jyrki Katainen uviedol, že väčšina krajín naznačila, že nejaká forma zapojenia súkromných investorov je kľúčová. „Musím však zdôrazniť, že za každú cenu musíme zabrániť opakovaniu ďalšej finančnej krízy. Rovnováha je veľmi komplikovaná,“ dodal Katainen.

Intenzita rokovaní stúpa s blížiacim sa summitom Európskej rady 23. – 24. júna v Bruseli, keď by mal záchranný balík dostať končenú dohodu. Návrhov je však viacero.

Nemecko presadzuje predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov na sedem rokov, aby krajina dostala viac času na nápravu ekonomiky a predaj štátneho majetku. Ratingové agentúry však varovali, že takýto krok budú považovať za nátlak a hodnotiť ho ako default. Panujú teda obavy, že nemecké plány by mohli spôsobiť ďalšiu vlnu nákaz  a že by aj zvyšné finančne ohrozené štáty mohli žiadať ďalšie balíky pomoci.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa stretnú v piatok, aby sa pokúsili medzi sebou vyriešiť rozdielne pohľady na záchranu Grécka. S návrhom Berlína podobne ako Paríž nesúhlasí ani Európska centrálna banka a vyzýva blok, aby si vybral miernejšiu formu napríklad žiadať o dobrovoľnú účasť banky, penzijné fondy a poisťovne, ktoré držia grécke dlhopisy.

So slovenskou účasťou

Niekoľko týždňov sa špekulovalo, že práve Slovensko môže všetky plány na druhú pomoc Grécku potopiť (EurActiv, 08/06/2011). Do programu bilaterálnych pôžičiek sa minulý rok nezapojilo, no v rámci druhého kola sa počíta s čerpaním z dočasného eurovalu, v ktorom je aj slovenský podiel.

Ako informuje denník SME koaliční partneri sa včera (14. júna) dohodli, že pomoc blokovať nebudú, pokiaľ bude splnených päť podmienok. Okrem spomínanej účasti súkromných investorov Slovensko požaduje dohodu medzi gréckou socialistickou vládou a opozíciou na úspornom balíku, aby pôžička bola krytá gréckym majetkom, ďalej rozsiahlu privatizáciu gréckeho štátneho majetku a zapojenie MMF.

Slovenský šéf rezortu financií Ivan Mikloš po stretnutí ministrov však upozornil, že čím väčšia bude účasť súkromného sektora na riešení gréckej krízy, tým je väčšie riziko prenosu nákazy. „Minimálne defaultu aj z hľadiska, akým to budú posudzovať ratingové agentúry. Vždy je tu istá dilema. Treba nájsť najmenej zlé riešenie, lebo dobré už nie sú k dispozícii," zhodnotil Mikloš. "Stále sa diskutuje, hľadá sa kompromis medzi čo najväčšou mierou účasti súkromných investorov a medzi čo najmenším rizikom prenosu nákazy a hrozby defaultu," dodal.

Výnosy dlhopisov opäť rastú

Výnosy z gréckych, portugalských a írskych vládnych bondov opäť stúpli na rekordné hodnoty od zavedenia eura. Náklady na poistenie gréckych dlhopisov voči defaultu tiež dosiahli nové maximum vplyvom obáv, že k dohode o novej pomoci nedôjde.

Zadlženosť Európy vo svojej ročnej správe o finančnej stabilite kritizuje aj Čínska centrálna banka. Podľa nej séria záchranných balíkov pomohla stabilizovať situáciu, no nevyriešila korene problému. Zároveň upozornila, že pokračujúca dlhová kríza má zlý vplyv na hospodársku obnovu bloku. „Existuje možnosť, že sa bude ďalej šíriť a prehlbovať,“ tvrdí banka.

Grécko v súčasnosti čerpá zo 110-miliardového programu, no po roku fungovania sa ukázal ako neúčinný. Nová dohoda by krajine mala pomôcť s financovaním do roku 2014. Balík predbežne počíta so 60 miliardami eur od EÚ a MMF a približne rovnakú sumu by mal znášať súkromný sektor.

(EurActiv/TASR/Reuters)