Druhá vlna pandémie: Zlé, dobré a správy s otvoreným koncom

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Európski lídri plánujú ďalší mimoriadny videosummit ku koronakríze, konať sa má 19. novembra o šiestej večer. Chcú si vymeniť skúsenosti so zmierňovaním dôsledkov pandémie na zdravie a ekonomiku.

Situácia je vážna. Druhá vlna tvrdo zasiahla väčšinu členských krajín. S viac ako desiatimi miliónmi nakazených je Európa regiónom s najrýchlejšie sa šíriacou pandémiou na svete. Krajiny opäť sprísňujú obmedzenia, vrátane zavádzania čiastočných lockdowns, čo prehĺbi ekonomickú recesiu.

Dobré správy

Osamelým ostrovom dobrých zdravotníckych správ je Fínsko. Podiel infikovaných je päťkrát nižší, než európsky priemer, fínska ekonomika sa tak výrazne neprepadá (6,4% v druhom štvrťroku, európsky priemer bol 14%) a na COVID-19 umrelo desaťkrát menej ľudí, než v susednom Švédsku (spoľahlivosť poslednej štatistiky je otázka). Zatiaľ sa tiež zdá, že vo Fínsku je pandémia na ústupe.

Čo robí vláda v Helsinkách lepšie, než ostatní? Krajina vytvorila efektívny systém testovania a sledovania kontaktov nakazených. Aplikáciu „Corona Flash“ si v 5,5 miliónovej krajine stiahlo 2,5 milióna užívateľov. Ekonomike pravdepodobne pomohlo aj to, že vďaka vysokej miere digitalizácie nebol prechod do online režimu počas obmedzení taký bolestivý.

Ďalšou dobrou správou je, že definitívne schválenie protikrízového fondu je na obzore. Európsky parlament a Rada sa blížia ku kompromisu v otázke podmieňovania prístupu k európskym peniazom funkčným právnym štátom. Rada ustúpila niektorým požiadavkám europarlamentu na prísnejšiu kondiconalitu, fondy EÚ tak budú môcť byť zmrazené v prípade rozsiahlej korupcie či konfliktu záujmov. Systém bude mať aj preventívnu funkciu – krajiny tak budú vopred upozornené na hroziace porušenie európskych pravidiel. Silnejší dôraz bude kladený na nezávislosť súdnictva.

Sporným ostáva spôsob aktivácie sankcií. Členské štáty žiadajú, aby návrh Komisie na suspendovanie peňazí potreboval súhlas kvalifikovanej väčšiny v Rade. Europarlament chce reverzný prístup: suspendovanie navrhnuté Komisiou bude platiť, pokiaľ ho kvalifikovaná väčšina nezablokuje.

Aj v optimistickom scenári prídu prvé peniaze z programu obnovy v polovici budúceho roka. O to dôležitejšie je, že si Európska centrálna banka nechala otvorené dvere pre schválenie ďalšej vlny stimulov v decembri.

Zlé správy

Nová vlna obmedzení prinesie európskym ekonomikám prehĺbenie recesie. Španielska ekonomika je už pravdepodobne v červených číslach, nálada sa zhoršuje aj v Nemecku a Francúzsku. Hoci opatrenia budú menej prísne ako na jar – krajiny sa chcú vyhnúť úplnému lockdownu – môžu byť v platnosti dlhšie. A mnoho firiem a domácností už vyčerpalo finančné rezervy.

Podľa Eurostatu je v súčasnosti v EÚ 15,99 milióna registrovaných nezamestnaných (13,61 milióna v eurozóne). Od začiatku pandémie v marci ich pribudlo 1,7 milióna. Európska konfederácia odborových zväzov varuje, že ak nebude predĺžená platnosť podporných opatrení, ako sú schémy kurzarbeitu, počet narastie na 30 miliónov.

Odhady Eurostatu ukazujú, že riziko straty zamestnania či obmedzenia poštu odpracovaných hodín je vyššie pre nízko príjmové skupiny. Sociálne dopady krízy sú tak ešte ostrejšie.

COVID-19 labour effects across the income distribution-02

Správy s otvoreným koncom

Európska komisia zintenzívňuje snahy o zabezpečenie vakcín. EÚ má dohody s AstraZeneca, Sanofi a Johnson & Johnson. Rokuje aj s firmami Moderna, CureVac, konzorciom Pfizer a BionTech a Novavax.

Podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen budú vakcíny medzi členské krajiny rozdelené proporčne podľa počtu obyvateľov. Stály predseda Rady Charles Michel však zdôraznil, že kľúčové budú vakcinačné plány – očkovacia látka by sa mala dostať najprv k ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú. Otázkou teda je, či budú národné plány podmienkou pre získanie vakcíny, kto ich bude schvaľovať a čo s krajinami, ktoré ich nestihnú pripraviť. Útechou nám môže byť aspoň to, že Slovensko plán očkovania má, je súčasťou v auguste prijatého pandemického plánu.

Európska komisia vytvorila platformu pre interoperabilitu aplikácií, ktoré sú používaná na trasovanie a sledovanie kontaktov a pohybu v členských krajinách. Interoperabilita je podmienkou efektívneho trasovania pri pohybe ľudí cez hranice v rámci EÚ.

K platforme sa pripojili tri z 22 členských krajín, ktoré majú takúto aplikáciu. Zvyšných 19 to má urobiť v novembri. Problémom je však účinnosť: aplikácie si stiahlo 50 miliónov Európanov, medzi krajinami sú však značné rozdiely. Bez masového používania sú aplikácie neúčinné a krajiny EÚ tak budú naďalej obmedzovať pohyb cez vnútorné hranice.

Presuňme sa na ekonomický front. Ministri euroskupiny nateraz vylúčili prípravu ďalšieho balíka na podporu ekonomiky. Hoci európske hospodárstvo čakajú ťažné mesiace, nie je to (zatiaľ) zlá správa. Dôležitejšie totiž je, aby sa dotiahli a využili tie podporné balíky, čo už boli schválené: 3,5 bilióna schválených národných fiškálnych stimulov, garančných schém a zvýhodnených pôžičiek, 540 miliárd v protikrízových úveroch Európskej investičnej banky, eurovalu (ESM) a mechanizme SURE, ako aj 750 miliárd z programu obnovy a odolnosti.