Druhý grécky balík zatiaľ v nedohľadne

zdroj: flickr, autor: Blackmuse

Trhy očakávali, že sa dozvedia výšku a štruktúru druhého záchranného programu pre Grécko, keďže obavy z šírenia nákazy do Španielska a Talianska rastú. Neistota však ďalej stúpa vzhľadom na to, že Európska centrálna banka a národné ministerstvá financií zatiaľ nenašli spoločnú reč pokiaľ ide o rolu súkromného sektora v rámci programu pre Grécko.

Ministri financií diskutujú o dvoch možnostiach. Jednou z nich je predĺženie splatnosti dlhopisov súkromným sektorom a druhou spätný odkup gréckych obligácií a ich stiahnutie z trhu. Práve odkup sa včera vrátil späť do diskusií, hoci ho najprv zavrhli Nemci a Holanďania, ktorí už nechcú, aby ich daňoví poplatníci boli vystavení gréckemu suverénnemu dlhu. Avšak obe krajiny nakoniec uviedli, že prehodnotia svoju pozíciu.

Podľa prvotného francúzskeho návrhu malo dôjsť k predĺženiu splatnosti 70 % gréckych dlhopisov splatných do konca roka 2014. Hoci to vyvolalo tvrdý odpor sektora, podľa francúzskeho ministra financií Françoisa Baroina táto možnosť stále platí.

Šéfovia rezortov financií však veľa prezradiť nechceli. Komisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn uviedol, že nový grécky záchranný program dostane definitívnu podobu do septembra.

Nová šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardová tvrdí, že Grécko najprv musí urobiť viac na to, aby priškrtilo svoj rozpočet, až potom dôjde k zverejneniu druhej pomoci.

Šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker pripustil, že ešte koncom júla zrejme zvolá stretnutie ministrov financií. Ubezpečil však, že súkromný sektor sa na druhom balíku zúčastní a že detaily pomoci Grécku budú hotové už čoskoro.

Proti akejkoľvek účasti súkromného sektora je však Európska centrálna banka (ECB), pretože sa obáva, že ho ratingové agentúry budú hodnotiť ako bankrot. ECB chce postupne skončiť s nákupom gréckych dlhopisov s nízkym úrokom, aby udržala ekonomiku krajiny v chode. Okrem toho tento postup má len veľmi slabú podporu v rámci EÚ. Osobitne znepokojuje Nemecko, ktoré má v banke najväčší 27-percentný podiel.

Posilnenie dočasného eurovalu

Ministri sa zatiaľ vágne vyjadrujú aj pokiaľ ide o posilnenie dočasného eurovalu. „Ministri sú pripravení prijať ďalšie opatrenia, ktoré zlepšia systémovú kapacitu eurozóny vydržať riziko prenosu nákazy,“ uviedol Juncker po stretnutí. Zároveň dodal, že ministri by mali čoskoro dostať návrh na zlepšenie funkčnosti dočasného eurovalu – napríklad možnosť predlžovať splatnosť úverov a znižovať úrokové sadzby.

Návrhy na zdvojnásobenie kapacity 440-miliardového fondu zamietol nemecký minister financií. „Ide o zvyčajné dohady, ktoré nemajú nič spoločné s realitou,“ povedal Wolfgang Schäuble po stretnutí.

Grécko sa medzitým prepadlo hlbšie do recesie, keďže vládny deficit stúpol o tretinu, čím sa krajina opäť vzďaľuje od naplnenia cieľov dohodnutých s EÚ a MMF.

Snaha EÚ vyhnúť sa prenosu nákazy však možno prichádza neskoro vzhľadom na tlak trhov na Španielsko a Taliansko. Rizikové prirážky stúpli aj v prípade Belgicka.

Taliansko je pod drobnohľadom už od soboty, po Grécku má totiž druhý najvyšší dlh. Podľa odborníkov zrejme Nemecko už nebude ochotné pristúpiť na pomoc Rímu, keďže ekonomika krajiny je dvakrát taká veľká ako grécka, portugalská a írska dokopy.

EÚ je však pripravená na prípadnú pomoc v budúcnosti. Ministri včera podpísali zmluvu o trvalom eurovale –  Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM). Fond by mal mať maximálnu úverovú kapacitu okolo 700 miliárd eur a do platnosti vstúpi od 1. júla 2013.

Ďalšie kroky:

  • Koniec júla – možné mimoriadne stretnutie ministrov financií o Grécku.
  • September – Grécko dostane ďalšiu tranžu pomoci od EÚ a MMF.
  • 1. júl 2013 – Do platnosti vstúpi Európsky stabilizačný mechanizmus.