Dva pohľady na plán EÚ pre biodiverzitu: Ochranári ho vítajú, farmári budú žiadať viac peňazí

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Nová stratégia EÚ pre bodiverzitu do roku 2030 podľa ochranárov obsahuje prelomové návrhy na zlepšenie ochrany prírody. Farmári upozorňujú, že zvyšovanie výmery neprodukčných prvkov a ekologického poľnohospodárstva bude vyžadovať väčšiu finančnú podporu z agropolitiky EÚ.

„Vráťme prírodu do našich životov,“ hovorí podtitul novej Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2030, ktorú v stredu predstavila Európska komisia. Ako súčasť Európskej zelenej dohody má prispieť k lepšej ochrane prírody a zvrátiť degradáciu ekosystémov v Únii.

Za jeden z kľúčových činiteľov postupujúceho úbytku biologickej rozmanitosti stratégia označuje poľnohospodárstvo. Desaťročný plán obsahuje niekoľko návrhov na zmenu pravidiel, ktorými chce dosiahnuť, aby európski farmári na pôde hospodárili udržateľnejším spôsobom.

Portál EURACTIV.sk sa preto pýtal, čo si o stratégii myslia ochranári a poľnohospodári.

Čo navrhuje stratégia

Zhrňme si najskôr najambicióznejšie návrhy stratégie v oblasti agrosektora.

Eurokomisia chce do roku 2030 v Únii vyčleniť aspoň 25 percent agrárnej plochy na ekologické poľnohospodárstvo. EÚ má už dnes niekoľko predpisov, ktoré upravujú výrobu a predaj ekologických agroproduktov. Asi najdôležitejším je nariadenie z roku 2018. V skratke ale Komisia ekologické poľnohospodárstvo chápe ako metódu, ktorá vyrába potraviny výhradne s použitím prírodných látok a postupov.

Cieľom stratégie je tiež rozdrobiť veľké poľnohospodárske lány, ktoré biodiverzite nepomáhajú. To je problém obzvlášť v prípade Slovenska. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky je priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku najväčšia v celej EÚ.

Tri miliardy nových stromov a prísna ochrana pralesov: Eurokomisia predstavila novú stratégiu pre biodiverzitu

Nová desaťročná stratégia EÚ pre biodiverzitu obsahuje ambiciózne návrhy. Až tretinu európskej pôdy majú zaberať ekofarmy. Desať percent poľnohospodárskej plochy pôjde na neprodukčné prvky ako mokrade alebo úhorovanie. Používanie pesticídov sa zníži o polovicu.

Komisia preto navrhuje vyčleniť aspoň 10 percent agrárnej pôdy na krajinné neprodukčné prvky. Stratégia menuje napríklad trvalé pasienky, živé ploty, kvetinové záhony, mokrade, či úhorovanie. Okrem vytvárania lepších podmienok pre život zvierat a rastlín, majú pomôcť ukladať uhlík do pôdy a brániť pôdnej erózii a degradácii.

Tretím ambicióznym návrhom je obmedzenie používania chemických pesticídov a hnojív. Spotreba pesticídov sa v priebehu desiatich rokov má znížiť až o polovicu, v prípade hnojív v rovnakom období o 20 percent.

Tieto ciele by sa mali premietnuť tak do reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj do strategických plánov pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov, ktoré v súčasnosti spisujú všetky členské krajiny EÚ.

Dôležité bude uplatnenie v praxi

Medzinárodná organizácia Birdlife International v analýze stratégie tieto návrhy niekoľkokrát označuje za „prelomové“ z pohľadu ochrany prírody. Komisia podľa ochranárov predstavila veľa „ambicióznych krokov a cieľov na zmenu ničivých poľnohospodárskych postupov“.

Vymedzenie jasných výmer na ekologické poľnohospodárstvo a krajinné prvky víta aj Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife. Ak sa bude cieľ správne implementovať, môžu podľa neho výrazne zlepšiť stav biodiverzity v poľnohospodárskej krajine. „Pod správne implementovaný myslíme, že bude realizovaný na úrovni farmy a že bude obsahovať prvky, ktoré majú skutočne pozitívny význam z pohľadu biodiverzity,“ povedal pre portál EURACTIV.sk ornitológ.

Ornitológ: Vtáky na lánoch repky nemajú priestor pre život, agrodotáciami platíme za ničenie krajiny

Vstup do EÚ urýchlil úbytok vtákov v poľnohospodárskej krajine, hovorí český ornitológ ZDENĚK VERMOUZEK. Reforma únijnej agropolitiky by podľa neho mala určiť všetkým členským štátom záväzné limity pôdy a sumy peňazí na ochranu prírody.

Pozitívne hodnotí aj snahu znižovať množstvo chémie v prírode. „Je to dôležitý predpoklad pre vytvorenie priaznivých podmienok pre biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine a poskytovanie ekosystémových služieb ako napríklad opeľovanie,“ dodáva Gúgh.

Keďže ide zatiaľ len o strategický dokument, ktorý nie je právne záväzný pre členské krajiny, podľa ochranárov je dôležité, ako sa premietne do konkrétnych právnych predpisov. „Navrhovanej stratégii úplne chýbajú prevratné myšlienky a nástroje, ako tieto ciele dosiahnuť. Dnes už vieme, že existujúce rámce nefungujú, nemáme preto na čo ďalej čakať,“  hovorí pre britské noviny Guardian programový riaditeľ Greenpeace pre strednú a východnú Európu Robert Cyglicki.

V podobnom duchu sa nesú aj závery analýzy organizácie Birdlife. Stratégia podľa nej bude iba taká dobrá, ako bude úspešná jej aplikácia v praxi. „Je kľúčové, aby sa Komisia držala sľubu jej predsedníčky von der Leyen o ´nulovej tolerancii´ pre obchádzanie právnych noriem,“ píše sa v analýze.

Už dnes má Únia napríklad jedni z najprísnejších pravidiel na svete pre používanie pesticídov. Ukazuje sa však, že problém je s ich vymáhaním.

Dôležitá bude finančná motivácia

Na to, čo hovoria ochranári, bude mať nakoniec rozhodujúci vplyv aj tak postoj samotných farmárov.

Ján Baršváry, riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), napríklad priznáva, že zvýšenie výmery neprodukčných prvkov môže priniesť prospech aj im. „Krajinné prvky poskytujú zdroje, ktoré mnohé druhy zvierat a hmyzu (napríklad opeľovače) potrebujú na prežitie v životaschopných populáciách: rozmnožovanie, úkryt, potrava,“ uviedol pre EURACTIV.sk.

Krajinné prvky a pôda ležiaca úhorom dnes pokrývajú štyri percentá využívanej agrárnej pôdy na Slovensku. Ich výmera by sa teda na základe únijnej stratégie musela viac ako zdvojnásobiť. Keďže to pôjde na úkor produkčnej pôdy, ktorá vytvára zisk, farmári majú z tohto opatrenia „určité obavy“.

Ochrana a vytváranie nových krajinných prvkov je podľa Baršváryho totiž často v rozpore s hospodárskym cieľom farmárov. Tiež hovorí, že vyňatím pôdy z produkcie sa zníži jej hodnota. „Netreba zabúdať, že sú to podnikatelia, ktorí zamestnávajú ľudí a ktorí chcú vytvárať zisk a investovať do svojich fariem,“ hovorí člen najväčšej slovenskej agrosamosprávy.

Čo sa týka ekologického poľnohospodárstva, Slovensko je v jeho výmere nad európskym priemerom. Podľa štatistického úradu EÚ Eurostat, sa takto hospodári na 10 percentách poľnohospodárskej plochy, priemer EÚ je 7,5 percenta. Cieľovú hodnotu 25 percent nedosahuje ani jedna krajina, najbližšie je s 24 percentami Rakúsko. Veľké poľnohospodárske krajiny ako Poľsko, Holandsko, alebo Írsko nedosahujú ani štyri percentá.

Tak tvorba krajinných prvkov, ako aj ekofarmárčenie musí byť podľa Baršváryho finančne zaujímavé, inak to môže byť pre nich problém. Tvrdí, že to môže ohroziť aj konkurencieschopnosť európskych farmárov na svetových trhoch. „Plodiny pestované v systéme ekologického poľnohospodárstva majú omnoho menšie výnosy ako plodiny pestované konvenčne,“ vysvetľuje. „O nevyhnutnosti zaistenia potravinovej bezpečnosti sme sa presvedčili práve teraz, počas epidémie COVID-19,“ dodáva Baršváry.

Znižovanie pesticídov šité na mieru

Starosti slovenským farmárom môže spôsobiť aj navrhované zníženie používania pesticídov. Ak by sa totiž týkalo bežného pestovania, bez náhrady by to podľa Baršváryho mohlo spôsobiť vážny problém s produkciu cenovo dostupných potravín. Poukazuje hlavne na zvyšujúci sa tlak na ceny potravín zo strany tretích krajín, ktoré nemusia dodržiavať také prísne environmentálne a hygienické štandardy.

O obmedzovaní chemických pesticídov sa v EÚ hovorí už dlho a má byť aj súčasťou reformy agropolitiky EÚ. Slovenskí farmári ale upozorňujú na problémy plošných opatrení, keďže spotreba prípravkov na ochranu rastlín sa v každej krajine líši. Z ich pohľadu preto bude zásadné, ako sa bude cieľ 50-percentného zníženia uplatňovať.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré ich využíva najmenej. Podľa údajov Eurostatu sa na Slovensku ročne na jeden hektár predá vyše jedného kilogramu účinných látok, ktoré sú obsiahnuté v pesticídoch. Holandsko a Belgicko ich napríklad spotrebuje štvornásobne viac.

Predaj pesticídov na hektár využívanej poľnohospodárskej plochy v členských štátoch EÚ. Zdroj: Eurostat.

„Nie je nám teda jedno, či príde k plošnému zníženiu o 50 percent a krajiny Beneluxu budú mať naďalej takmer štyrikrát vyššiu spotrebu, alebo sa stanoví napríklad cieľová hodnota, ku ktorej sa budú musieť krajiny s vyššou spotrebou priblížiť a ostatní nebudú môcť spotrebu zvyšovať, Možností je niekoľko, preto je v súčasnosti nevyhnutné, aby bolo zástupcov slovenského agrorezortu v Bruseli počuť,“ približuje situáciu slovenských farmárov Baršváry.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia