Dvadsať rokov eura: Nedokonalý, ale úspešný príbeh

Ilustračná fotka [Pixabay]

Napriek čiernym predpovediam o rýchlom konci projektu jednotnej európskej meny sa euru podarilo ustáť aj turbuletné časy. Pomalé hospodárske zbližovanie členských krajín eurozóny ale ukazuje na krehkosť jej nedokončenej architektúry.

V týchto dňoch jednotná mena oslavuje svoju dvadsaťročnicu, počas ktorej dokázala, že je skutočným bojovníkom. Prežilo neisté začiatky, finančnú krízu z roku 2008 aj následnú dlhovú krízu, s ktorej následkami sa vyrovnáva dodnes.

V roku 2012 sa Isabelle Croizardová, menová expertka periodika La Tribune pýtala, či euro prežije rok 2012. Prežilo. Rovnako ako šesť ďalších, uplynulých rokov.

Pri príležitosti desiateho výročia eura v roku 2009, Croizardová vyzdvihla významnú úlohu, ktorú euro zohralo ako „štít voči finančnej kríze, ktorý štáty eurozóny uchránil pred devastujúcimi menovými otrasmi.“

Podľa Európskej centrálnej banky sú dvomi najväčšími devízami, ktoré euro prinieslo, stabilita a prosperita. Zatiaľ čo stabilitu dnes spochybňuje málokto, o prosperite sa v členských krajinách eurozóny vedú siahodlhé diskusie a nie vždy si ju uvedomujú aj ľudia.

Populárna mena

Za dvadsať rokov euro vyrástlo. V súčasnosti ho každý deň používa 340 miliónov Európanov v 19 krajinách. Napriek svojim kritikom je neuveriteľne populárne.

Podľa prieskumu Eurobarometra z októbra minulého roku až 74 percent respondentov označuje euro ako pozitívum pre Európu. Ide o najvyššiu úroveň od roku 2004. Súčasne 64 percent si myslí, že euro je pozitívom pre ich vlastnú krajinu, zatiaľ čo ako negatívum ho hodnotí 25 percent.

Podpora občanov eurozóny pre euro sa druhý rok po sebe drží na rekordnej úrovni

Väčšina Slovákov považuje spoločnú európsku menu za dobrú vec pre krajinu aj Európsku úniu. 

Mierne nižšiu úroveň Eurobarometer nameral vo Francúzsku, kde úroveň medziročne mierne klesla. Za pozitívum ho považuje 59 percent Francúzov. Práve vo Francúzsku a Taliansku euro niektorí obviňujú z ekonomických ťažkostí, ktoré skôr ale spôsobuje nedostatočná úroveň priemyselnej konkurencieschopnosti.

Najvyššiu podporu eura, v odpovedi, či je spoločná mena dobrá pre krajinu, Eurobarometer nameral v Írsku (85 percent) , Luxembursku (80 percent) a Rakúsku (76 percent).

Cenová stabilita

Napriek rozšírenej predstave obyvateľov, že zavedenie eura zdvihne ceny, spoločná mena  ochránila úspory domácností pred narastajúcou infláciou.

Ako poznamenala Európska centrálna banka (ECB), od zavedenia eura sa priemerná inflácia pohybovala na úrovni 1,7 percenta, zatiaľ čo inflácia v jednotlivých krajinách od sedemdesiatich rokov do prijatia spoločnej meny bola vyššia.

„Euro je logickým a nevyhnutným dôsledkom spoločného trhu. Zjednodušilo cestovanie, obchod aj transakcie v rámci eurozóny aj mimo nej,“ povedal prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo vyhlásení z 31. decembra minulého roku.

„Počas existencie eura, ECB splnila svoju hlavnú úlohu, ktorou bolo zachovanie cenovej stability. Takisto sme prispeli k blahobytu občanov eurozóny vytvorením bezpečných a inovatívnych bankoviek, podporou bezpečných platobných systémov, dozorom nad bankami a zabezpečením ich odolnosti a dohľadom nad finančnou stabilitou v eurozóne.

Bez integrácie by sme sa mali horšie

Otázkou, nad ktorou sa ekonómovia aj široká verejnosť často zamýšľajú, je, či euro podporilo a urýchlilo hospodársky rast alebo ho kvôli neslávne známym maastrichtských kritériám pribrzdilo. Čiastkovou odpoveďou v prospech podpory by mohlo byť, že už samotné odstránenie rizika konkurenčných devalvácií meny je nepopierateľným úspechom.

Bez povojnovej integrácie by hrubý domáci produkt (HDP) EÚ na osobu podľa ECB mohol byť až o pätinu nižší. Ako celok sa eurozóna v tomto ukazovateli nachádza na druhom mieste za Katarom.

Eurozóna by mohla mať vlastný rozpočet už v roku 2021

Rozpočet pre eurozónu by podľa francúzsko-nemeckého návrhu mal byť súčasťou rozpočtu EÚ. Jeho hlavnou funkciou bude podpora zbližovania národných ekonomík eurozóny. Slovensko návrh Paríža a Berlína privítalo. 

Napriek pozitívnej správe sa rozdiely v HDP medzi jednotlivými členmi eurozóny zvýšili. Najviac medzi Nemeckom a Francúzskom alebo Talianskom. Podľa Eurostatu si najvyššiu životnú úroveň – meranej v ukazovateli HDP ako štandard kúpnej sily na obyvateľa –  užívajú v Luxembursku. Nemecko sa umiestnilo na šiestom mieste, Francúzsko na jedenástom a Taliansko na dvanástom. Striktné rozpočtové pravidlá ako také ale neobstáli v úlohe zblížiť krajiny s rôznymi odvetvovými štruktúrami národného hospodárstva.

Podľa prezidenta Európskej komisie Jean-Claude Junckera euro občanom eurozóny prinieslo prosperitu a ochranu. Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani ale dodáva, že Únia sa musí viac snažiť o dobudovanie ekonomickej a monetárnej únie.

„Aby Európania mohli plne profitovať z pracovných miest, rastu a solidarity, ktoré by spoločná mena mala priniesť, musíme dobudovať hospodársku a menovú úniu cez skutočnú finančnú, fiškálnu a politickú úniu. Tá nám umožní lepšie chrániť našich občanov pred budúcimi krízami,“ povedal Tajani.

Neúplná únia

Najväčšia slabosť spoločnej meny tkvie v jej neúplnej konštrukcii a to i napriek tomu, že už dnes predstavuje revolúciu v spôsobe, akými sa štáty vzdali svojej monetárnej suverenity. V súčasnosti sa väčšina európskych lídrov zhoduje, že hospodárska a menová únia musí byť dobudovaná.

Na to je nutné nielen skompletizovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov, ale aj zavedenie skutočnej rozpočtovej solidarity. Inými slovami, eurozóna potrebuje svoj rozpočet. Samostatný rozpočet eurozóny dnes podporujú hlavne predseda Komisie Juncker a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Po dlhom otáľaní podporu vyslovila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Tradičným zástancom takéhoto rozpočtu sú ľavicové zoskupenia. Najmä francúzski socialisti a radikálni europoslanci.

Európsky nástroj na stabilizáciu investícií: Záchranné koleso v čase krízy?

Slovensko podporuje vytvorenie európskeho nástroja, ktorý má pomáhať krajinám eurozóny v časoch veľkých asymetrických šokov. K návrhu Európskej komisie má však svoje pripomienky. 

„Spoločná mena je nekompletná, pretože jej otcovia, ktorí sami čelili finančnej kríze, sa príliš dlho hádali o jej dospievaní bez toho, aby jej zaistili väčšiu autonómiu a vybavili ju rozpočtom schopným absorbovať následky hospodárskych šokov,“ píše sa v ich vyhlásení.

„Eurozónu stále nie je možné považovať za integrovaný priestor. Nie je možné o tom dokonca ani diskutovať za medzinárodným stolom. Preto by sme pri príležitosti jeho narodenín mali euru a obyvateľom eurozóny dať Európsky nástroj stabilizície investícií, ktorá už dávno mala byť realitou,“ pokračovalo vyhlásenie delegácie.

Európsky nástroj stabilizácie investícií podporuje správa z pera europoslankyne za francúzsku socialistickú stranu Pervenche Beresovej. Jeho hlavnou náplňou by mala byť finančná podpora členským štátom v ekonomických problémoch vo forme pôžičiek garantovaných unijným rozpočtom. Správa taktiež volá po zavedení európskej „podpory v nezamestnanosti“ pre štáty zasiahnuté asymetrickými šokmi.

Nedostatočne medzinárodná mena

V správe o stave Únie zo septembra minulého roku Jean-Claude Juncker poznamenal, že Únia musí spoločnej mene na medzinárodnej scéne zaistiť dôležitejšiu úlohu.

Euro je v súčasnosti druhou najpoužívanejšou menou na svete, s viac ako 60 krajinami s menami, ktoré sú na neho napojené. Vplyv meny na medzinárodných devízových trhoch však podľa štatistík Banky pre medzinárodné zúčtovanie z roku 2016 oslabil.

Zatiaľ čo eurozóna predstavuje 12 percent svetového HDP, euro bolo ako mena využité v 36 percentách svetových transakcií.

Euro tvorí 20 percent z celkových zásob medzinárodných menových rezerv v cudzích štátoch. Za dolárom zaostáva o takmer 40 percent. Žiadna iná mena pritom neprekračuje hranicu päť percent. Zahraničné banky, predovšetkým v rozvojových krajinách, majú po dlhovej kríze tendenciu diverzifikovať svoje devízové rezervy.

Komisia si je vedomá vyššieho potenciálu eura a na posilnenie jeho pozície ohlásila sériu opatrení a spustenie verejnej konzultácie.

Opatrenia majú za cieľ povzbudiť aktérov určitých strategických sektorov, ako napríklad energetiku, aby svoje podnikanie vykonávali v eurách. V súčasnosti je v tomto sektore 85 percent transakcií vykonávaných v dolároch.

Komisia bude taktiež posudzovať stanoviská zainteresovaných strán o posilnení pozície eura pri obchodovaní so surovinami, akými sú poľnohospodárske materiály, kovy a minerály, v dopravnom sektore alebo na finančných trhoch.