Dvojaká kvalita potravín existuje, no geografická diskriminácia nie, zistila štúdia Komisie

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Komisia testovala celkovo 128 rôznych potravinových výrobkov. Až 31 percent z nich malo rovnaký, či veľmi podobný obal, no rozdielne zloženie. Analytici tesovali napríklad nápoje od Coca Coly, pudingy a mrazenu pizzu Dr. Oetker, či pivo Corona.

Európska komisia zverejnila v pondelok výsledky testovacej kampane potravinárskych výrobkov, z ktorých vyplýva, že takmer tretina výrobkov na európskom trhu je identicky alebo podobne označená, avšak má iné zloženie.

Štúdia, ktorú malo na starosti Spoločné výskumné centrum (JRC), analyzovala takmer 1400 potravinárskych výrobkov v 19 krajinách EÚ vrátane Slovenska.

Geografický vzor neexistuje

Hlavným zistením štúdie je, že 31 percent skúmaných potravín malo naozaj rozdielne zloženie v rovnakom obale. Analytici ale nepreukázali konzistentný geografický vzor, čiže výskyt potravín dvojakej kvality iba v niektorých krajinách alebo oblastiach EÚ.

„Zistili sme, že nerovnaké zloženie nekopíruje žiadny definovaný geografický vzorec. Inými slovami nové členské krajiny nie sú systematicky diskriminované, ako to bolo povodne interpretované,“ hovorí Vladimír Šucha, riaditeľ centra pod Komisiou, ktoré štúdiu vykonalo.

Testovacia kampaň bola reakciou exekutívy EÚ na obavy viacerých členských krajín a ich obyvateľov spojené s otázkou potravín dvojakej kvality. Testované výrobky boli vybrané podľa návrhu členských štátov na základe sťažností zo strany združení na ochranu spotrebiteľov alebo zodpovedných orgánov.

Dnes publikujeme dlho očakávanú štúdiu o dvojitej kvalite potravín, ktorá mala veľkú politickú a mediálnu pozornosť v…

Geplaatst door Vladimir Sucha op Maandag 24 juni 2019

Testovanie sa týkalo celkom 128 produktov, u ktorých mali členské štáty podozrenie na problém dvojakej kvality. Odborníci si tak posvietili napríklad na nápoje od Coca Coly, konzervy Bonduelle, soyové výrobky Alpro, pivo Corona, či pudingy a a mrazenú pizzu od značky Dr. Oetrke. Podľa výsledkov sa 9 percent porovnávaných výrobkov líšilo v zložení, hoci predná časť ich balenia bola identická. Ďalších 22 percent výrobkov malo podobné balenie, ale iné zloženie.

Testovanie doposiaľ robili členské štáty podľa svojich pravidiel. Na základe novej metodiky budú teraz príslušné vnútroštátne orgány schopné vykonať analýzy jednotlivých prípadov, ktoré sú potrebné na určenie klamlivých praktík zakázaných podľa spotrebiteľského práva EÚ.

Nová legislatíva – nové nástroje

Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová zdôraznila, že na európskom jednotnom trhu nebudú žiadne dvojaké normy. „S novými pravidlami, ktoré trestajú dvojakú kvalitu a posilňujú právomoci spotrebiteľských orgánov, máme k dispozícii nástroje, ktoré nám pomôžu skoncovať s týmito praktikami. Európski spotrebitelia budú môcť s plnou dôverou nakupovať, s vedomím, že si kúpia to, čo aj uvidia,“ opísala v správe pre médiá.

Podľa eurokomisára Tibora Navracsicsa, ktorý je zodpovedný aj za Spoločné výskumné centrum, niektorí Európania majú pocit, že značkové potravinárske výrobky, ktoré kupujú, sú odlišné a možno horšie v porovnaní s tými, ktoré sú k dispozícii inde. Priznal, že výsledky testovacej kampane sú zmiešané. Nezistili sa žiadne dôkazy o rozdelení podľa kvality značkových potravín medzi východom a západom EÚ, avšak až tretina testovaných výrobkov vykázala iné zloženie, pričom ich označenie bolo identické alebo podobné.

Dvojaká kvalita produktov je urážkou pre spotrebiteľov v celej EÚ (VIDEO)

Slovenská pracovná sila prispieva k úspešným nemeckým výrobkom, slovenskí pracovníci by preto mali dostať v rámci hodnotového reťazca svoj spravodlivý podiel, hovorí vo videorozhovore nemecký sociálnodemokratický europoslanec Udo Bullman.

Testovanie v období november a december 2018 hodnotilo 1380 vzoriek 128 rôznych potravinárskych výrobkov z 19 členských štátov. Vo väčšine prípadov sa zloženie zhodovalo so spôsobom, akým boli produkty prezentované: 23 percent výrobkov malo identické balenie a identické zloženie a 27 percent výrobkov upozornilo na odlišné zloženie v rôznych krajinách EÚ s iným označením obalu.

Komisia v pondelok spustila tiež novú výzvu na predkladanie návrhov na posilnenie kapacít spotrebiteľských organizácií na testovanie výrobkov a identifikáciu potenciálne zavádzajúcich postupov. Na podporu výzvy vyčlenila sumu 1,26 milióna eur. Prihlášky treba zaslať do 6. novembra

Výsledok slovenského tlaku

Štúdia tiež ukázala, že neexistuje nejaký trvalý geografický vzor pri používaní rovnakého alebo podobného obalu pre výrobky s rôznym zložení. Komisia zároveň upozornila, že rozdiel v zložení potravín zistený v testovaných produktoch nemusí nevyhnutne znamenať aj rozdiel v kvalite produktu.

Slovenský rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upozornil, že do testovania sa nezapojilo Rakúsko, Nemecko ani Taliansko, čo sú krajiny, ktoré výrobky dvojakej kvality dovážajú aj na Slovensko alebo do Českej republiky.

„Doposiaľ ide o najväčšie európske testovanie na dvojakú kvalitu a žiaľ, potvrdilo sa, že tento problém existuje ešte v širšom meradle, ako sa pôvodne javilo. Keď som na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ v marci v roku 2017 predniesla výsledky našich prvých testov a odštartovala tak boj proti dvojakej kvalite v EÚ, čelila som pochybnostiam, či tento problém vôbec existuje,“ pripomenula ministerka Gabriela Matečná.

Kľúčom k odstráneniu dvojitej kvality potravín bude spoločná metodika

Dvojaká kvalita potravín bude v európskej legislatíve explicitne označená za nekalú obchodnú praktiku. Ako presne sa zadefinuje pre účely testovania je zatiaľ otázne.

Tlak, ktorý sa SR s ďalšími dotknutými členskými štátmi podarilo vyvinúť, Tvorba novej celoeurópskej legislatívy aj spoločného testovania je podľa nej výsledkom slovenského tlaku a ďalších dotknutých členských štátov. „Očakávam, že vďaka účinnej legislatíve, spoločným testom a tvrdým sankciám dvojakej kvalite čoskoro odzvoní,“ dodala ministerka.

„Legislatívne opatrenie na boj proti rôznej kvalite je už navrhnuté Európskou komisiou a teraz je na členských krajinách a Európskom parlamente aby ho schválili,“ upozorňuje Šucha.