ECB pripúšťa negatívne účinky jej menových stimulov na nemecké a španielske banky

Európska centrálna banka uviedla, že negatívne aspekty jej menových opatrení boli vo všeobecnosti kompenzované pozitívnymi účinkami expanzie ekonomiky, ktoré podporili jej stimuly. [European central bank / Flickr]

Obavy o ziskovosti bánk v eurozóne rastú. Európska centrálna banka informovala, že rozhodnutia v oblasti menovej politiky prijaté po finančnej kríze mali neutrálny vplyv na peňažné ústavy v eurozóne. Okrem nemeckých a španielskych bánk.

Európska centrálna banka (ECB) pripustila negatívny vplyv mimoriadnych opatrení prijatých v roku 2014, ktoré zahrňovali nízke či negatívne úrokové sadzby a program nákupu dlhopisov. Vyplýva to z jej výročnej správy za rok 2017, ktorú zverejnila v pondelok.

ECB v nej však tiež konštatuje, že „negatívne aspekty boli vo všeobecnosti doposiaľ kompenzované pozitívnymi účinkami, ktoré na ziskovosť bánk má stabilná a širokosiahla ekonomická expanzia“, tvrdí správa.

Rozdiely v eurozóne

Hoci dokument zdôrazňuje, že čistý vplyv opatrení menovej politiky na ziskovosť bol „obmedzený“, ECB zároveň poukázala na rôzne dopady v celej eurozóne.

V prípade talianskych bánk sa návratnosť aktív mierne zvýšila najmä vďaka zlepšeniu úverovej kvality.

Nemecké a španielske banky majú negatívny výsledok. V prípade Francúzska bol dopad celkovo neutrálny.

Európska centrálna banka musí zlepšiť dozor nad zlyhávajúcimi bankami

Európsky dvor audítorov skúmal úlohu Európskej centrálnej banky pri krízovom riadení najväčších európskych bánk. Kvôli nedostatku informácii zo strany ECB sú však jeho závery a pripomienky zatiaľ len predbežné.

Lepšia ekonomická situácia

ECB poznamenala, že s nízkymi úrokovými sadzbami sa znížili aj bankové maežňňrže, zatiaľ čo negatívna sadzba z jednodňových sterilizačných operácií ECB postihovala nadbytočnú likviditu v regióne.

Tieto účinky však boli vo veľkej miere neutralizované poklesom obstarávacích nákladov bánk, keďže úveroví klienti v dôsledku oživenia zlepšili svoje podmienky.

Zlepšená hospodárska situácia okrem toho poháňala aj objemy úverov a kapitálové zisky z rastu cien aktív, čím sa zlepšila aj situácia veriteľov..

Tento záver sa mierne líši od stanoviska ECB, ktoré sa objavilo v marcovej správe o jej činnostiach v oblasti dohľadu a regulácie.

ECB pripustila, že najväčším rizikom pre banky v eurozóne je prostredie s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami a s nimi spojené nepriaznivé vplyvy na ziskovosť bánk.

Ziskovosť je „najdôležitejšou výzvou pre banky v eurozóne“, uviedla pri tej príležitosti šéfka bankového dozoru ECB Danièle Nouyová.

Rôzne dôvody

ECB v podnelok svoju najnovšiu správu predstavila aj členom Európskeho parlamentu. svoju. Viceprezident ECB Vítor Constâncio pred europoslancami vysvetľoval, že nízke úrokové sadzby samy o sebe nevysvetľujú rozdiely v ziskovosti.

Ako príklad v tejto súvislosti uviedol Švédsko, ktoré nie je členom eurozóny a zároveň má negatívne úrokové sadzby. Návratnosť vlastného kapitálu švédskych bánk (12 percent) bola nad priemerom eurozóny (7 percent).

Constâncio pripomenul, že veľmi dôležitú úlohu v niektorých krajinách zohrávali aj nesplácané úvery, zatiaľ čo v iných členských štátoch, vrátane Nemecka, bola kľúčovým faktorom nákladová efektívnosť.

Napriek pozitívnym účinkom vlastných menových stimulov ECB pripustila, že pri pohľade na trhovú cenu niektorých bánk v eurozóne sa ich budúcnosť javí pochumúrne.

Transparency International: Bez zmien je eurozóna odsúdená na zánik

Súčasné fungovanie eurozóny je nelegitímne a Nemecko má veľký podiel na politizácii Európskej centrálnej banky, hovorí pre Euractiv.com LEO HOFFMANN-AXTHELM z Transparency International.

Hlavnými dôvodmi sú štrukturálne problémy, ktorým čelí finančný sektor, vrátane príchodu start-upov, ktoré ponúkajú finančné služby (fintech) či nadbytok pobočiek a úrovne objemov nesplácaných úverov, ktoré sú v niektorých krajinách stále vysoké.

Odporúčania ECB

ECB odporučila, aby bankové skupiny pokračovali v konsolidácii, digitalizácii svojich aktivít a cezhraničných fúziách a akvizíciách.

Pokiaľ ide o toxické úvery, ECB odporučila „platformu pre transakcie“ na urýchlenie vyčistenia týchto úverov, ktoré sa stále vyskytujú v súvahách bánk.

Európska komisia nedávno navrhla vytvoriť sekundárny trh na obchodovanie so zlými pôžičkami bánk.

Napriek obavám, ktoré vyplynuli z talianskeho bankového sektora alebo stavu veľkých hráčov, ako je Deutsche Bank, hovoril Constâncio o súčasnej situácii skôr pozitívne.

Europoslancom povedal, že pružnosť bánk v rámci eurozóny sa v posledných rokoch zlepšila. Banky v treťom štvrťroku roku 2017 zvýšili svoju solventnosť a dosiahli na úroveň 14,5 percenta podielu vlastného kapitálu (Tier 1) v porovnaní so 7 percentami v roku 2007.