Ekonomickým diskusiám v EÚ budú dominovať fond obnovy a nové dane

Nemecký minister financií Olaf Scholz. [EPA-EFE/Philipp Guelland]

V ekonomickej oblasti bude Únia v druhej polovici roku 2020 diskutovať hlavne o fonde obnovy a téme nových európskych daní. Nemecké predsedníctvo EÚ má obidve oblasti medzi svojimi prioritami, a nové zdroje sú navyše potrebné pre financovanie záchranného balíku.

Obnova

Našou „hlavnou úlohou“ bude implementovať balík obnovy, napísal nemecký minister financií Olaf Scholz v dopise svojim európskym kolegom na začiatku nemeckého predsedníctva.

Scholz zároveň uviedol, že v priebehu druhej polovici roku sa jeho krajina zameria na dosiahnutie „efektívneho minimálneho zdanenia nadnárodných firiem“, dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

Čo sa týka záchranného balíku v objeme 750 miliárd euro, nazvaného „Next Generation EU“, a biliónového Viacročného finančného rámca (VFR), na ktorých sa lídri EÚ dohodli v júli, Rada a Parlament sa musí do konca roku zhodnúť na všetkých detailoch. Až potom budú môcť peniaze od 1. januára 2021 prúdiť do členských krajín.

Veľkou výzvou sú rokovania o technických záležitostiach a získaní súhlasu od europoslancov a aj členských štátov vo väčšine rozpočtových nariadení. V nasledujúcich týždňoch bude potrebné prijať medziinštitucionálnu dohodu s Komisiou, rozhodnutie o vlastných zdrojoch, nariadenie o záchrannom balíku a tiež sektorovú legislatívu nutnú pre implementáciu viacročného finančného rámca.

Čo sa týka rozhodnutia v otázke vlastných zdrojov, ktoré Únii umožní požičať si na trhoch spomínaných 750 miliárd eur, musia ho ratifikovať všetky členské krajiny a ich parlamenty.

Aké zmeny v pláne obnovy priniesla dohoda lídrov na summite EÚ

Menej prísny mechanizmis podmieňovania čerpania európskych peňazí rešpektovaním zásad právneho štátu a menej peňazí na eurofondy a agrodotácie, aj to sú zmeny v pláne 750-miliardovom záchrannom rozpočte, na ktorom sa dohodli lídri 27 členských štátov. 

Členské státy budú mať prístup k „nástroju na podporu oživenia a odolnosti“, čo je hlavný pilier nástroja „Next Generation EU“, až po predložení národných investičných a reformných plánov. Až potom môžu čerpať financie. Prvé návrhy týchto plánov majú vzniknúť na jeseň ako súčasť národných rozpočtových plánov pre rok 2021, ktoré štáty pravidelne predkladajú Európskej komisii.

Prípravu slovenského reformného plánu má na Slovensku na starosti Ministerstvo financií, ktoré vychádza zo vstupov jednotlivých rezortov. Z poverenia premiéra Igora Matoviča sú do neho zapojené aj dve vedúce osobnosti Permanentného krízového štábu Peter Škodný a Robert Mistrík. Zatiaľ ale nie je jasné, kto má v procese prípravy plánu hlavné slovo, ako v rozhovore pre Denník E potvrdil aj viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.

„Ak tomu dobre rozumiem, tak je to niečo medzi úradom vlády a ministerstvom financií, teda nejakí ľudia z okruhu Permanentného krízového štábu, plus analytici z IFP a ÚHP a k tomu širší okruh expertov (…) ale nepoznám jednoznačnú odpoveď na otázku, kto tomu šéfuje. Chýba mi niekto, kto chytí tú zástavu a ide,“ uviedol v rozhovore Ódor.

Dôležitou témou bude aj Partnerská dohoda, ktorú do konca roka musí vláda vypracovať a predložiť na schválenie Európskej komisii, aby Slovensko mohlo čerpať eurofondy v novom programovom období 2021 až 2027. Prípravu zastrešuje Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Na úrovni EÚ sa bude tiež hovoriť o možnej revízii Paktu stability a rastu, vrátane reaktivácie fiškálnych pravidiel pozastavených na konci apríla v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19.

Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v júli zdôraznil, že diskusia o budúcnosti Paktu a stability a rastu bude obzvlášť dôležitá. Práve tento nástroj totiž podľa neho bude „v nasledujúcich rokoch pravdepodobne východzím bodom pre ekonomickú legislatívu EÚ“.

Dane

Kým Európa vymýšľa, ako svoj nový plán obnovy zafinancuje, Európsky parlament je dlhodobo najväčším zástancom zavedení nových vlastných zdrojov, ktoré by potrebné peniaze poskytli.

Súčasťou júlovej dohody premiérov a prezidentov je aj poverenie pre Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy nových vlastných zdrojov.

Medzi prvými dokončenými návrhmi má byť daň z jednorazových plastov, či rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami. Medzi novinky by patrili digitálna daň alebo daň z finančných transakcií, čo je ďalšia z priorít nemeckého predsedníctva.

Dohoda dvadsaťsedmičky o nových daniach ale ešte stále nie je samozrejmosťou. Dôležitú úlohu zohrá ďalší kľúčový bod súvisiaci s plánom obnovy – podmieňovanie čerpania záchranných peňazí dodržiavaním zásad právneho štátu.

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

„Niekoľko krajín totiž nevie zaručiť jednomyseľné schválenie rozhodnutia o vlastných zdrojoch v Rade pred tým, ako europarlament udelí súhlas (takzvaný consent procedure) s VFR vrátane mechanizmu ochrany právneho štátu,“ píše sa v dokumente, v ktorom ministerstvo zahraničia informovalo vládu o priebehu a výsledkoch summitu.

Revízia rozhodnutia o vlastných zdrojoch bude navyše podliehať ratifikácii v zákonodarných orgánoch členských štátov. V prípade Slovenska podľa rezortu diplomacie súhlas parlamentu nebude potrebný. „V prípade Slovenskej republiky na základe doterajšej praxe a stanovísk, a v súlade s Ústavou SR, nie je potrebné predmetné rozhodnutie k vlastným zdrojom ratifikovať v NR SR,“ stojí v dokumente.

Ďalšie daňové otázky

Európsky parlament si chce zároveň posvietiť na daňové úniky, takzvané rozdrobovanie základov dane a presun ziskov v rámci EÚ. Nový stály podvýbor, ktorý sa týmito témami bude zaoberať, začne fungovať v septembri.

Európska komisia podnikla prvé kroky ešte pred letnou pauzou a snaží sa posilniť únijný daňový režim. Exekutíva 15. júla predstavila akčný plán pre boj proti daňovým únikom a pre zjednodušenie daňových režimov.

„Férové a efektívne zdanenie bude ešte dôležitejšie v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, kedy sa EÚ a celý svet budú snažiť vyrovnať s dopadmi koronakrízy,“ píše sa v dokumente.

Balíček predpokladá sériu návrhov v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch, ktoré sa budú týkať DPH alebo spolupráce v daňových záležitostiach.

V poslednom štvrťroku tohoto roku by mal tiež vzniknúť nelegislatívny text o zdanení podnikov.

Nemecko plánuje dať tejto agende prioritu. Berlín sa zároveň chce vrátiť k dvom „nesmrteľným“ návrhom: spoločnej korporátnej konsolidovanej dani a dani z finančných transakcií.

Ďalšie iniciatívy

Implementácia záchranného balíku a preskúmanie európskeho daňového systému budú kľúčovými témami neformálneho zasadnutia ministrov financií krajín EÚ (Ecofin) 11. a 12. septembra v Berlíne. Ukazuje to návrh programu, do ktorého mal možnosť nahliadnuť bruselský portál EURACTIV.com.

Rokovanie ale začne zhodnotením krízovej dekády poučení z nej a tiež diskusiou o potenciáli pre ďalšiu integráciu.

Ministri financií tiež prerokujú dopad digitálnych služieb na finančné trhy.

V tomto kontexte Komisia v treťom štvrťroku predloží akčný plán týkajúci sa digitalizácie finančných služieb (FinTech), vrátane stratégie integrovaného trhu platobných služieb EÚ. Okrem toho únijná exekutíva predstaví tiež svoj dlhoočakávaný návrh na reguláciu kryptomien, vrátane kontroverznej digitálnej meny spoločnosti Facebook nazvanej „Libra“.