Dokument z dielne ministerstva životného prostredia plánuje prioritne bojovať s odpadom, zabezpečiť čistejšie ovzdušie a ochrániť biotopy. Dokončený bol po vyše roku konzultácií s verejnosťou.
Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 je pripravená na rokovanie vlády. Jej finálna verzia bola zverejnená vo štvrtok (21. februára).
Znamená to, že jej tvorca, ministerstvo životného prostredia, ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Envirostratégia 2030 tak môže byť schválená na jednom z najbližších rokovaní vlády.
V dokumente zostala ambícia zrušiť označenie termínu minimálnej trvanlivosti na potravinách napriek tomu, že z iného výhľadového dokumentu vypadla v dôsledku nesúhlasu dvoch ministerstiev.
Za priority označuje Envirostratégia 2030 odpadové hospodárstvo, kvalitu ovzdušia a ochranu biotopov.
Zrušenie minimálnej trvanlivosti
V rámci predchádzania tvorbe potravinového odpadu otvára dokument opäť tému zrušenia označenia minimálnej trvanlivosti potravín. „Slovensko odstráni označenie potravín ´minimálna trvanlivosť do´ a zavedie jednotne iba ´spotrebujte do´,“ uvádza Envirostratégia 2030.
„Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu,“ spresňuje dokument.
Rovnaké formulácie obsahovala aj prvá zverejnená verzia Envirostratégie z novembra 2017.
Dátum minimálnej trvanlivosti uvádza, dokedy si potravina uchováva svoje špecifické vlastnosti ako chuť, farba či textúra. Aj po tomto dátume je však konzumovateľná bez škodlivých dopadov na zdravie. Termín najneskoršej spotreby („spotrebujte do“) je dátumom, po ktorom môže potravina ohroziť zdravie.
„Označovanie ´minimálna trvanlivosť´ zvyšuje produkciu potravinového odpadu a vo väčšine európskych krajín je preto zrušené,“ tvrdí dokument pripravený na rokovanie vlády.
Vypustenie z plánu pre odpad
Záväzok zrušiť označenie minimálnej trvanlivosti a podobná argumentácia boli pritom vypustené z iného dokumentu – Plán predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025. Ten bol tento mesiac tiež pripravený na rokovanie vlády, hoci neskôr bol stiahnutý.
Proti návrhu envirorezortu sa v tomto materiáli postavili dve ministerstvá. Rezort pôdohospodárstva argumentoval kvalitou potravín, rezort zdravotníctva verejným zdravím. Ministerstvo pôdohospodárstva tiež uviedlo, že plošné zrušenie označenia minimálnej trvanlivosti neumožňuje európska legislatíva, čo je pravda. Envirorezort obom ministerstvám ustúpil a opatrenie odstránil.
V Envirostratégii 2030 však ani jeden rezort nežiadal odstránenie tohto opatrenia.
V Envirostratégii 2030 zostal zachovaný aj cieľ zakázať reštauráciám a supermarketom vyhadzovanie konzumovateľných potravín. „Budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite nezávadné potraviny,“ uvádza. Darovanie potravín je pre supermarkety povinné napríklad vo Francúzsku a Česku, na Slovensku je dnes je len možnosťou.
Odpady, ovzdušie, biodiverzita
Za svoje priority označuje dokument odpady, ovzdušie a biodiverzitu.
Recyklácia komunálneho odpadu, ktorá v roku 2017 dosiahla na Slovensku 29 percent, sa má do roku 2030 vyšplhať na 60 percent. To je v súlade s najnovšou európskou legislatívou. Menej ambicióznejší je naopak dokument v skládkovaní. Pre rok 2035 stanovuje cieľ 25 percent komunálneho odpadu, európske pravidlá však Slovensko zaväzujú k 10 percentám.
Na Slovensku zomiera predčasne v dôsledku znečisteného ovzdušia päťtisíc ľudí. „Kvalita ovzdušia v roku 2030 sa zlepší a nebude mať výrazne negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie,“ plánuje Envirostratégia 2030.
Za týmto účelom počíta s „environmentálne prijateľnejšími alternatívami“ vo vykurovaní domácností a v doprave. „Zváži sa zelená fiškálna reforma… Budú sa odstraňovať environmentálne škodlivé dotácie a regulácie, medzi ktoré patrí napríklad dotovanie ťažby a spaľovania domáceho hnedého uhlia,“ dodáva materiál.
V rámci ochrany biodiverzity sa „prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany“.
Najviac pripomienkovali lesníci
„Základnou víziou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva,“ píše sa v úvode dokumentu.
Ochrana životného prostredia a udržateľná spotreba majú byť súčasťou všeobecného povedomia občanov aj tvorcov politík. „Pomocou predchádzania a prispôsobenia sa zmene klímy budú jej následky na Slovensku čo možno najmiernejšie,“ vytyčuje si Envirostratégia 2030.
Od novembra 2017 prešiel dokument viacerými typmi konzultácií s dotknutými stranami a verejnosťou. V medzirezortnom pripomienkovom konaní prišlo k nemu 444 pripomienok, z toho 344 zásadných. Najviac pripomienok – 76 predložilo Národné lesnícke centrum.
Envirorezort akceptoval celkovo 368 pripomienok, odmietol 76.
Kľúčové bude uplatňovanie stratégie. Ochranár Mikuláš Huba vo vlaňajšom komentári pre EURACTIV.sk upozornil, že „v šuflíku“ zostala stále platná Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR schválená vládou v roku 2001.