EÚ: Kľúčom do Iránu sú banky

Mohammed Javad Zarif, Federica Mogheriniová

Európska únia a Irán sa dohodli na širokom prehĺbení spolupráce. Najpočetnejšia delegácia EÚ za posledných 10 rokov so siedmimi komisármi, pod vedením Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federici Mogheriniovej, sa stretla v Teheráne s iránskymi partnermi.

Na spoločnej tlačovej konferencii sa Mogheriniová s iránskym ministrom zahraničných vecí Mohammadom Javadom Zarifom primárne venovali otázke bankového sektoru.

Staré sankcie a „nový začiatok“

Stretnutie sa uskutočnilo v atmosfére utíchajúcej eufórie po podpise historickej jadrovej dohody v júli minulého roku, súčasťou ktorej bolo aj uvoľnenie sankcií voči Iránu. EÚ úplne zrušila ekonomické sankcie v januári, čo viedlo k mohutnému záujmu o vstup na iránsky trh. USA, ako ďalšia strana dohody, však naďalej blokuje prístup Iránu do svojho finančného systému ako súčasť platných sankcií za porušovanie ľudských práv a prepojenie s terorizmom.

Washington tiež pokutuje banky, ktoré realizujú transakcie s iránskymi osobami, či inštitúciami, na ktoré sa vzťahujú tieto sankcie. Za posledných päť rokov veľké európske banky ako BNP Paribas, Commerzbank, či Crédit Agricole takto podľa Financial Times zaplatili pokuty vo výške až 15 miliárd dolárov. Následná rezervovanosť bánk obmedzuje tok investícií do Iránu, čo v Teheráne, ale aj u potenciálnych investorov vyvoláva napätie.

Aktuálne bilaterálne rokovanie medzi EÚ a Iránom preto minister Zarif spoločne s Mogheriniovou označili za „nový začiatok“ spolupráce, s cieľom zlepšenia obchodného prostredia v druhej najväčšej krajine blízkeho východu.

„Irán a EÚ budú vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby uľahčili spoluprácu bánk s Iránom“ uviedol Zarif. „Je veľmi dôležité, aby druhá strana, a to predovšetkým Spojené štáty, plnila svoje záväzky, nielen na papieri, ale aby v praxi odstraňovala prekážky, najmä v bankovom sektore.“

„Hlavným posolstvom je, že Európania majú rovnaký záujem vyriešiť tento problém ako Iránci,“ ubezpečila Federica Mogherini. „Máme záujem stať sa primárnym obchodným partnerom, na čo tu musia byť prítomné aj naše banky.“

Prvé kroky

Mogheriniová vyvíja v tejto otázke tlak na Obamovu administratívu už niekoľko mesiacov. S ministrom zahraničných vecí Spojených štátov Johnom Kerrym diskutovala na stretnutí G7 v Hirošime. Na problém upozornila aj na nedávnom summite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone.

Bankový sektor reaguje postupne. Niektoré, najmä stredne veľké európske banky, ako belgická KBC, nemecká DZ Bank, či rakúska Erste Bank v posledných mesiacoch začali vykonávať transakcie ich domácich klientov pri obchodovaní s Iránom.

KBC, ktorá pôsobí aj na Slovensku a v Českej republike (ČSOB) pre Financial Times uviedla, že „podporuje osvedčených klientov v obchodovaní s Iránom, pričom zároveň rešpektuje všetky sankcie zo strany EÚ a USA“. Veľké európske banky sa však podobných aktivít zatiaľ stránia, najmä zo strachu z prípadných pokút od USA.

Na ťahu je preto podľa Zarifa Washington. „Všetko, čo od USA požadujeme, je aby nestálo v ceste, a aby ubezpečilo medzinárodné banky, že nebudú opätovne pokutované za obchodovanie s Iránom.“

Ľudské práva a testy rakiet na vedľajšej koľaji

Napriek januárovému zrušeniu ekonomických sankcií, EÚ, podobne ako USA, naďalej uplatňuje voči Iránu sankcie za porušovanie ľudských práv. Téma ale zostala počas návštevy eurokomisárov na okraji. Vysoká predstaviteľka Únie upozornila najmä na vysoký počet popráv, ktorých počet v Iráne v roku 2015 presiahol 1000.

Nedávny iránsky test balistických rakiet so sloganmi za zničenie Izraela, ktorý kritizoval najmä americký prezident, Mogheriniová označila za „znepokojujúci krok“. Za porušenie jadrovej dohody z minulého roka to však nepovažuje.