EÚ ponúka Grécku peniaze na reformu inštitúcií

zdroj: flickr, autor: photographerglen

Lídri členských krajín včera v Bruseli podporili návrh, s ktorým začiatkom týždňa prišiel predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Grécko, ktoré je na pokraji bankrotu, by podľa neho malo dostať lepšie podmienky, ktoré by mu umožnili rýchlejšie čerpať peniaze z európskych fondov. Z dotácií by Atény mali financovať reformu verejnej správy.

Podľa diplomatického zdroja to, čo EÚ teraz chystá pripomína pomoc krajine tretieho sveta. Grécky parlament 28. júna čaká dôležité hlasovanie, ktoré rozhodne o tom, či Grécko dostane od EÚ a MMF ďalšiu splátku z vlaňajšieho záchranného balíčka. Osud súboru úporných opatrení, ktoré majú štátnej pokladni priniesť 28 miliárd eur je stále neistý. Opozícia Antonisa Samarasa stále trvá na tom, že vládny návrh nepodporí.

Podľa Barrosa európski štátnici na včerajšom rokovaní riešili ako Grécku pomôcť priamo na mieste. Predseda Komisie začiatkom týždňa vyhlásil, že by bolo vhodné, aby došlo k uvoľneniu prostriedkov zo štrukturálnych fondov, na ktoré má Grécko v súčasnom programovacom období nárok. Atény však v súčasnosti nemajú peniaze na to, aby dokázali podľa pravidiel EÚ spolufinancovať európske projekty.

Barroso včera na tlačovej konferencii uviedol, že by peniaze z fondov kohéznej politiky mal Grécko použiť najmä na zavedenie nových informačných systémoch na úradoch poverených správou a výberom daní. Zo 675 miliárd eur, na ktoré majú Atény v súčasnom finančnom rámci nárok, krajina môže podľa šéfa exekutívy ešte vyčerpať 420 miliárd.

„Dnes sme riešili, ako s pomocou týchto prostriedkov maximalizovať okamžitý vplyv na hospodársky rast Grécka,“ uviedol Barroso. Podľa nemenovaného zdroja Komisia chce, po sérií zlých správ Grécku vyslať konečne jednu pozitívnu.

Podľa Barrosa Komisia Grécku zmierni pravidlá spolufinancovania. Krajiny pri financovaní projektov musia bežne pokryť 50 % výdavkov, v prípade Atén pôjde o 25 %. „Požiadal som členké štáty, aby v spolupráci s Komisiou pripravili všetku technickú podporu, ktorá umožní čo najrýchlejšie uvoľnenie týchto prostriedkov,“ dodal predseda Komisie.

Slovenská premiérka Iveta Radičová si včera večer netrúfla odhadnúť, či aj napriek tomu budú Gréci schopní tieto prostriedky čerpať. „Možno ako my, ja neviem,“ podotkla.

Ako s rozvojovou krajinou

„Viete, čo to je? To je rekonštrukcia štátu, čo je niečo, čo sa deje v krajinách tretieho sveta,“ uviedol včera večer nemenovaný diplomat. Barrosova iniciatíva podľa neho radu vlád prekvapila.

Súčasťou návrhu Komisie je i výzva členským štátom, aby do Atén vyslali svojich expertov a pomohli Grékom s reformou verejnej správy. Medzi diplomatmi však voči Grécku panuje nedôvera. V zákulisí sa však hovorí o tom, že sa zo svojich problémov len tak sami od seba nedostanú .

Grécka vláda sa snaží očistiť povesť krajiny, ktorá v minulosti falšovala informácie o miere zadlžovania, ale veľmi sa jej to nedarí. Nedávno vyšlo najavo, že si podmienky úsporného plánu prispôsobila tak, aby sa jej to podarilo presadiť v parlamente. Aj slovenská premiérka opakovane poukázala na to, že sa Gréci do eurozóny dostali podvodom.

Vláda Jorgosa Papandreoua sa snaží medzi poslancami nájsť podporu pre nový balíček úsporných opatrení, ktorý má byť súčasťou druhého záchranného programu, o ktorom teraz EÚ rokuje s MMF.

Agentúra Reuters priniesla správu, že experti sa včera s gréckou vládou dohodli na reformách, ktoré počítajú so znížením hranice zdaniteľných príjmov z 12 tisíc eur ročne na 8 tisíc, zvýšením dane z vykurovacieho oleja a zavedením minimálneho zdanenia samostatne zárobkovo činných osôb, o ktorých sa v Grécku vie, že sa už tradične plateniu daní vyhýbajú.