EÚ sa bojí, že nebude mať prístup k vzácnym nerastom

Pred rokom zverejnila Komisia predbežný zoznam dvadsiatich nerastných surovín, ktoré sú považované za potenciálne kritické pre európsku ekonomiku. Teraz bol rozšírený o ďalších devätnásť surovín.

Prvú skupinu nerastných materiálov – kobalt, lítium a kovy vzácnych zemín – preskúmala skupina expertov na prvom stretnutí v novembri. Podľa informácií EurActivu bolo cieľom testovať metodiku navrhnutú Komisiou.

„Daná surovina môže byť napríklad používaná na 40% v automobilovom sektore a na 30% v leteckom“, povedal pre EurActiv nemenovaný európsky predstaviteľ. „Tak môžeme použiť tieto percentá, aby sme agregovali hospodársku dôležitosť týchto nerastných surovín pre sektory, ktoré ich používajú.“

„Hospodárska dôležitosť bude určená buď na základe zamestnanosti, alebo pridanej hodnoty sektora.“

Európske priemyselné podniky, najmú z hi-tech sektorov ako telekomunikácie, letecký a vesmírny priemysel, a pod. čelia tvrdej súťaži o prírodné suroviny zo strany niektorých rýchlo rastúcich krajín, poukázala minulý rok Komisia. Preto pripravila návrh stratégie pre nerastné suroviny.

Hi-tech materiály sú stále viac základom inovatívnych „zelených technológií“, spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie a znižovaním množstva skleníkových plynov, tvrdí európska exekutíva. Preto by sa mala Európa snažiť zabezpečiť si ich stabilné zdroje.

Medzi „potenciálne kritickými“ surovinami pre hi-tech sektor sú nióbium, platina a titán, píše sa v predbežnom hodnotení EK (pozri prílohu k iniciatíve EK pre nerastné suroviny).

Konečná podoba stratégie bude známa budúci rok. V máji 2009 sa ministri priemyslu EÚ dohodli, že jej cieľom je znížiť spotrebu nerastných surovín a zlepšiť efektívnosť a recyklovanie.

Tri druhy rizika

Expertná skupina vytvorená Komisiou zatiaľ definovala tri skupiny rizika:

  • Dovozné riziko: nerastné suroviny sú dovážané z politicky nestabilných regiónov, alebo z krajiny, kde nefunguje trhová ekonomika. „Je to relatívne jednoduché urobiť, keďže Svetová banka zostavila indexy vládnutia, ktoré merajú politickú a ekonomickú stabilitu krajín na indexoch“, vysvetlil predstaviteľ EÚ.
  • Riziko produkcie v EÚ, potenciálnymi problémami ako prístup k pôde. „Ak sme napríklad v krajine, kde je veľmi vysoká hustota obyvateľstva, kde je veľmi vysoká urbanizácia, potom je prirodzené že prístupnosť bude slabá.“
  • Environmentálne riziko, založené na indikátoroch ako znečistenie pôdy či povetria, kde sú vplyvy využívania nerastných surovín merané z environmentálneho hľadiska. „V porovnaní s inými štúdiami je toto inovatívne. Práve sme začali s analýzou životného cyklu na hodnotenie environmentálnych vplyvov každej nerastnej suroviny z pohľadu ťažby, použitia, spracovania, recyklovania atď. na znečistenie vzduchu či pôdy, ako aj emisie skleníkových plynov.“

Tieto tri typy indikátorov sú následne agregované aby sa vyhodnotilo riziko. Tu sa však veci „trochu komplikujú“, tvrdí zdroj z prostredia Komisie.

„Agregovanie importného rizika verzus rizika domácej produkcie je relatívne jednoduchá, pretože musíte iba zvážiť relatívnu dôležitosť dovozu a domácej produkcie každej nerastnej suroviny. No pri agregovaní environmentálneho a iných rizík sme museli vziať 50%. Uznávam, že je to subjektívne, no v tomto momente nemôžeme robiť nič viac.“

Pri hodnotení rizík je kľúčovým faktorom to, či možno nerastnú surovinu jednoducho nahradiť inou. „Ak môže byť plne nahradená inou nerastnou surovinou, v tom prípade je samozrejme jednoduché vyhnúť sa riziku.“

Znepokojenie vyvoláva Čína

Európske obavy vyvolávajú najmä kovy vzácnych zemín, ktoré sa používajú v širokom spektre nástrojov a spotrebných tovarov – napríklad v batériách elektromobilov.

Najväčšie riziko hrozí pravdepodobne pri neodýniu, ktorého sa očakáva nedostatok. Neodýmium je kľúčovým komponentom pre výrobu magnetov používaných v motoroch hybridných áut, ale aj v generátoroch veterných turbín.

Problémom je, že 95% svetovej produkcie a 60% spotreby kontroluje Čína. „Už sme identifikovali ťažkosti v prístupe, pričom Čína je samozrejme jednou z krajín, kde sme ťažkosti v prístupe identifikovali“, tvrdí zdroj.

Niektoré kovy vzácnych zemín možno nájsť aj v Európe, dodáva predstaviteľ. Geologické informácie sú podľa neho v tomto „relatívne presné“. „Je teda veľmi dôležité to vedieť, pretože ak zistíme, že sú kovy vzácnych zemín kritické, a že existuje dovozné riziko z Číny, potom je prvé odporúčanie samozrejmé: pokúsme sa nájsť tieto nerasty v Európe, ak je to možné.“

Ich ložiská sa však môžu nachádzať blízko zastavaných mestských oblastí, čo komplikuje ťažbu. Okrem toho nie je zatiaľ dostupná celková geologická mapa Európy, takže predpovede sú zložitejšie.

V septembri čínske médiá informovali, že Peking začne uvaľovať kvóty na vývoz kovov vzácnych zemín a iných exotických kovov, v ktorých je hlavným globálnym dodávateľom. Odvoláva sa na environmentálne dôvody.

Spojené štáty a Európska únia predložili 23. júna vo WTO sťažnosť v ktorej Peking obvinili, že uprednostňuje svoje oceliarstvo, chemický a iný priemysel tým, že obmedzuje prístup k deviatim typom kľúčových nerastných surovín.

Medzi globálnych dodávateľov vzácnych nerastov patria aj Spojené štáty. Aj tie sa však stali závislé na čínskych importoch, dôvodom sú nižšie produkčné ceny, informovala federálna geologická agentúra USA.

Ďalšie kroky

  • máj 2010: Komisia by mala predložiť správu o kritiky dôležitých nerastných surovinách
  • jún 2010: Správa by mala byť prijatá počas Španielskeho predsedníctva