EÚ sa pripravuje na rozhodujúci boj o finančnú reguláciu

Európsky parlament by mal v septembri menovať svojich hlavných spravodajcov o navrhovaných európskych pravidlách vzťahujúcich sa na hedžové fondy, private equity a kapitálovú primeranosť finančných inštitúcií.

Novozvolené zhromaždenie by malo hrať kľúčovú úlohu pri tvarovaní iniciatív Európskej komisie v tejto oblasti. Od začiatku júla je na čele výboru EP pre ekonomické záležitosti britská liberálka Sharon Bowles, čo uvítalo najmä londýnske finančné centrum City, lebo vidí nádej na miernejší postup voči finančnému sektoru.

Nová Komisia

Na pozadí tvorby novej legislatívy sa medzi členskými štátmi začal boj o prestížne posty. Francúzsko, ktoré je na čele krajín presadzujúcich prísnejšiu reguláciu finančného sektora, sa v Komisii snaží získať portfólio vnútorného trhu.

Paríž chce na toto miesto presadiť Michela Barniera. V súčasnosti post komisára pre vnútorný trh zastáva Ír Charlie McCreevy. Považujú ho za šampióna deregulácie finančného trhu. Barnier však ani zďaleka nemá pozíciu istú a okrem toho nie je jasné, či finančné služby ostanú v rámci portfólia vnútorného trhu alebo sa vytvorí špecifická jednotka.

Národná rivalita

Regulácia finančných trhov vplyvom krízy nabrala obrovskú politickú dimenziu, pretože z nej pramení základný prístup Európy voči ekonomike. Veľká Británia a Írsko podporujú model voľného trhu, kým Francúzsko a Nemecko presadzujú sociálnu trhovú ekonomiku. Vzájomné ideologické rozpory medzi obomi prístupmi teraz dosiahli vrchol a uprostred je práve regulácia sektora finančných služieb.

Paríž a Berlín (s podporou Talianska, Španielska a väčšiny „starých“ členských krajín) opakovane napádajú anglosaský liberálny prístup podporovaný väčšinou východoeurópskych členov EÚ. Podporou pre tento ideologický boj je nadchádzajúce súperenie o moc v procese schvaľovania nových regulácií. Francúzsko a Nemecko sa otvorene snažia sprísniť kontrolu najväčšieho finančného centra Európy – londýnskeho City, ale aj Paríža či Frankfurtu.

Útoky na hedžové fondy (väčšina z nich sídli v Londýne) a zvýšenie právomocí Európskej centrálnej banky v oblasti finančnej kontroly sú hlavnými pokusmi o podlomenie pozície britského City. Táto národná rivalita – či už ide o podozrenie alebo otvorené aktivity – otravuje legislatívny proces a môže negatívne ovplyvniť aj výsledok reformy, ktorá je považovaná za kľúčovú pre budúcnosť Európy a jej pozíciu v novom svetovom finančnom poriadku.