Eurofondov bude menej, Slovensko ich využije na inovácie a životné prostredie

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Hlasy z regiónov: Kohézna politika Európskej únie v praxi

Slovensko sa na budúci rok musí dohodnúť s Európskou komisiou na investičných prioritách, ktoré budú môcť byť financované z fondov EÚ. V rokovaniach o budúcej kohéznej politike chcú byť počuť aj kraje.

Európska únia sa pripravuje na nové sedemročné programové obdobie po roku 2020. Momentálne tak už prebiehajú náročné rokovania o podobe jednotlivých politík EÚ. Z pohľadu Slovenska bude najdôležitejšie, koľko peňazí nakoniec pôjde do kohéznej politiky EÚ (politiky súdržnosti) .

V prebiehajúcom rozpočte EÚ je na financovanie politiky súdržnosti vyčlenených 351 miliárd eur, čo je s 32,5 percentami druhá najväčšia položka v spoločnej európskej pokladnici. V budúcom sedemročnom období ale Brusel plánuje vyčleniť na politiku, ktorej hlavným cieľom je znižovať rozdiely medzi regiónmi EÚ, menší balík peňazí. To bude znamenať aj skromnejší prísun eurofondov pre Slovensko.

Druhá najvyššia intenzita pomoci v EÚ

V súčasnom programovom období, ktoré sa skončí v roku 2020, má Slovensko z politiky súdržnosti k dispozícii vyše 15,3 miliardy eur. Podľa návrhu Komisie by mal slovenský eurofondový balík v nasledujúcich siedmich rokoch mať hodnotu 11,3 miliardy eur v stálych cenách, v bežných cenách je to 13,3 miliardy eur. Oproti súčasnému obdobiu tak pokles predstavuje 11 percent (21 percent v stálych cenách).

Z pohľadu Slovenska, ako niekoľkokrát zopakoval podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorý má na starosti riadenie eurofondov, je krátenie prijateľnejšie, ako sa očakávalo. Slovensko napriek tomu v spolupráci s ostatnými – prevažne novými – členskými krajinami v ďalších rokovaniach o budúcom dlhodobom rozpočte zabojuje, aby znižovanie rozpočtu kohéznej politiky bolo čo najmenšie.

Bez ohľadu na úroveň škrtov naďalej platí, že Slovensko aj v budúcom sedemročnom období zostane čistým príjemcom. To znamená, že z európskeho rozpočtu dostane viac peňazí, ako do neho odvedie.

„Národná obálka pre Slovensko bude síce menšia, avšak Slovensko ostáva čistým príjemcom a bude mať druhú najvyššiu intenzitu pomoci 310 eur na občana,“ pripomína Ľudmila Majláthová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Lepšie na tom bude iba Estónsko.

Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry. 

Daň za úspech

Okrem plošných škrtov v rozpočte politiky súdržnosti majú na níženie slovenskej národnej obálky vplyv aj nové kritériá pre prerozdeľovanie eurofondov. Menej peňazí sa očakávalo aj s ohľadom na výpadok britských príspevkov po brexite, či presmerovanie časti peňazí na nové priority ako ochrana hraníc či bezpečnosť.

Zníženie národnej alokácie je ale aj „daňou za úspech“, nakoľko Slovensko postupne ekonomicky dobieha európsky priemer.

Proti zoštíhľovaniu rozpočtu politiky súdržnosti sa však už pomerne ostro vyslovilo viacero členských krajín, ale aj Európsky parlament.

Podľa slovenského europoslanca Ivana Štefanca (KDH) je navrhované krátenie rozpočtu kohéznej politiky neprijateľné. „Na Slovensku a v ďalších novších krajinách Európskej únie priniesli projekty financované z eurofondov veľké pozitívne zmeny a to najmä v menej rozvinutých regiónoch,“ uviedol Štefanec.

Nie všetci europoslanci majú ale na budúcnosť eurofondov rovnaký názor. Podľa Richarda Sulíka (SaS) kohézna politika znesie „násobne vyššie úspory“ ako 10 percent. „Zameraním eurofondov len na infraštruktúrne projekty v európskom záujme a odstránením všadeprítomnej korupcie pri ich čerpaní sa dajú značné úspory dosiahnuť aj pri zachovaní europrojektov s pridanou hodnotou pre slovenských občanov“ vysvetľuje svoj postoj Sulík.

Nové priority: veda a výskum, aj životné prostredie

So začiatkom nového programového obdobia by sa podľa Európskej komisie po roku 2020 mali zmeniť aj hlavné investičné priority politiky súdržnosti.

„Prevažná väčšina investícií pôjde na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizácie priemyslu. Rovnako sa bude podporovať aj prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo a boj proti zmene klímy a plnenie Parížskej dohody,“ približuje zámery Komisie Majláthová.

Šarišský hrad vstáva z rozvalín, pomáhajú nezamestnaní

Na prácach na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedalo celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Medzi kľúčovými oblasťami zostáva aj výstavba dôležitej dopravnej infraštruktúry, teda oblasť, kde Slovensko využíva eurofondy najviac. Objem peňazí na výstavbu a modernizáciu ciest ale bude menší, ako bolo zvykom v predošlých rokoch.

Slovensko sa na vlastných investičných prioritách musí s Bruselom ešte dohodnúť. Komisia svoju víziu predstaví už vo februári v rámci svojej pravidelnej Správe o Slovensku. Tým sa odštartujú diskusie so slovenskou vládou, ktoré určia výslednú podobu budúcich operačných programov.

Poznatková ekonomika a životné prostredie

Prípravy na ďalšie programové obdobie musia podľa Majláthovej začať čo najskôr, aby Slovensko „malo dobre premyslené, čo naozaj potrebuje financovať zo zdrojov EÚ.“ Dôležité bude stavať na tom, čo sa už v minulosti osvedčilo, ale aj inšpirovať sa skúsenosťami z iných krajín.

„Nemusíme vymýšľať nové opatrenia, stačí ich prispôsobiť na naše podmienky,“ popisuje Majláthová.

Ako na otázku redakcie portálu EURACTIV.sk odpovedala Denisa Žiláková, generálna riaditeľka sekcie Centrálneho koordinačného orgánu, ktorý ma na starosti riadenie eurofondov, hodnotenie predošlého operačného programu ukázalo, že kohézna politika EÚ priniesla najväčšiu pridanú hodnotu pri podpore sociálnej inklúzie, budovaní poznatkovej ekonomiky a pri smerovaní k obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu.

Písali o nich v New York Times, európske granty chytili za správny koniec

Spišský Hrhov je príkladom úspešného spolunažívania väčšínového obyvateľstva s rómskou komunitou. Obec tiež ukazuje cestu, ako zmysluplne využívať eurofondy. 

Priority Slovenska do ďalšieho programového obdobia sa preto z veľkej časti zhodujú s tým, čo navrhuje Európska komisia.

„Na Slovensku by sa mala budúca podpora zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ sústrediť prioritne na oblasť inovácií a výskumu, digitalizácie a rozvoja nových technológií, vrátane nevyhnutného dobudovania digitálnej prepojiteľnosti (s minimálnou rýchlosťou 100 Mbit/s), či rozvoja zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie,“ približuje Žiláková.

Veľká časť investícií by mala smerovať aj do životného prostredia. Tu Žiláková vyzdvihuje zvyšovanie energetickej efektívnosti, lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov, opatrenia vedúce k lepšej kvalite ovzdušia, či  zvyšovanie biodiverzity.

Kraj je prvotným zdrojom informácií občanov

Nakoľko regióny v kohéznej politike hrajú ústrednú rolu, prirodzene chcú v diskusii o jej budúcnosti presadiť svoje vlastné predstavy.

Európska exekutíva v májovom návrhu podporuje individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju a presúvanie rozhodovania do regiónov. Otázne však je, ako na túto iniciatívu zareaguje štát.

Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka  „vysoko hodnotí“ snahu Komisie „byť bližšie k občanom“. Navrhované priority na úrovni EÚ podľa neho zohľadňujú aj potreby košického kraja.

Kultúrne centrá v Košiciach ročne navštívi 480-tisíc ľudí

Titul Európske hlavné mesto kultúry, spolufinancovaný z eurofondov, priniesol Košiciam nebývalý kultúrny rozvoj, omladil nefungujúce objekty, pritiahol do nich život.

„Aj preto vieme do týchto priorít včleniť väčšinu našich vlastných priorít,“ myslí si Trnka. Kraj sa pri čerpaní eurofondov chce zamerať na dobudovanie regionálnej infraštruktúry, včlenenie sociálne odkázaných do pracovného procesu, využívanie inovácií, podpory rodinného podnikania, ako aj na životné prostredie.

Dôležité podľa Trnku ale bude, aby pri určovaní priorít boli zohľadnené aj hlasy „zdola“. „To znamená, aby boli prioritne vypočuté požiadavky občanov nášho regiónu (…) nakoľko práve kraj je prvotným zdrojom informácií a dát potrebných na potlačenie regionálnych rozdielov“.

Dôležitá je flexibilita

Reformovaná politika súdržnosti po roku 2020 prinesie aj ďalšie zmeny. Mala by byť jednoduchšia a flexibilnejšia.

Aktuálne sedemročné rozpočtové obdobie ukázalo, že Únia cez svoj rozpočet často nie je schopná efektívne reagovať na problémy, ktorým aktuálne čelí. Členské štáty, vrátane Slovenska, preto chcú mať väčšiu slobodu pri rozhodovaní o tom, na čo sa využijú peniaze z fondov EÚ.

Eurokomisia toto volanie pretavila aj do jej rozpočtového návrhu. Krajiny tak napríklad budú môcť časť alokácie presúvať medzi jednotlivými operačnými programami podľa toho, kde ich najviac tlačí topánka.

Aj v tomto prípade však bude dôležité, ako sa k problému postaví štát. Podľa regiónov je súčasné riadenie eurofondov príliš centralizované. Práve to je podľa Trnku dôvod, prečo eurofondy nie sú až tak efektívne pri znižovaní regionálnych rozdielov. Tvrdí, že národná úroveň nevie flexibilne nastavovať riadenie eurofondov tak, aby boli šité na mieru každému regiónu a zároveň jednotne pre všetky regióny.

„Zástupcovia regiónov z celej Európy preto hovoria o tom, aby prešlo viac zodpovednosti a kompetencií pri rozhodovaní a riadení eurofondov z národnej úrovne na regionálne štruktúry,“ vysvetľuje košický župan.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia