Eurofondy budú podmienené právnym štátom, rokovania pokročili

Ilustračný obrázok. Vlajky pred budovou Európskeho parlamentu v Štrasburgu. [Európsky parlament/Christian Creutz]

Európsky parlament a členské štáty sa predbežne dohodli na prepojení eurofondov s právnym štátom. Vyžadovalo si to 5 kôl rokovaní, europoslanci hovoria o historickom nástroji.

Výsledok nie je taký silný ako bol pôvodný návrh Európskej komisie zo roku 2018 ale neostal ani tak oslabený ako v kompromisnom návrhu nemeckého predsedníctva.

Dohodou inštitúcií, ktorá ešte podlieha formálnemu schváleniu aj v pléne Európskeho parlamentu aj Rady EÚ, by sa mala odstrániť jedna z veľkých prekážok, ktoré bránia odsúhlaseniu európskeho rozpočtu na najbližších 7 rokov. Všetky hlavné politické skupiny v Európskom parlamente si dohodu o mechanizme právneho štátu dali ako podmienku  pre schválenie nového finančného rámca.

Rada musí o sankcii hlasovať do jedného mesiaca

Výsledkom dohody je, že ak Európska komisia navrhne zastaviť platby z európskeho rozpočtu, keď vyhodnotí, že v členskom štáte dochádza k zlyhávaniu právneho štátu, Rada EÚ musí o tomto návrhu hlasovať najneskôr do jedného mesiaca.

Vyjednávači Európskeho parlamentu sa totiž obávali, že členské štáty budú toto potvrdenie sankcie odkladať na neurčito. Rada bude v tejto otázke hlasovať kvalifikovanou väčšinou.

Ochrana právneho štátu z európskej úrovne: Nedokončený proces

Prečo je zlyhávanie právneho štátu v jednej krajine problémom pre celú EÚ? Aké nástroje má Únia k dispozícii a aké sú ich limity? 

Vo výnimočných prípadoch môže štát, ktorého by sa sankcia mala týkať, požiadať, aby sa diskusia preniesla na rokovanie Európskej rady, teda na úroveň rokovania hláv štátov a vlád. Toto by malo udiať najneskôr do troch mesiacov.

Europoslancom sa ale nepodarilo presvedčiť členské štáty, aby zotrvali pri pôvodnom návrhu Komisie. Ten predpokladal, že sankcie sa uplatnia poloautomaticky – zastaviť by ich mohlo len ak sa v Rade nájde kvalifikovaná väčšina, štátov, ktorá by ich zablokovala (reverzná väčšina).

Typy porušení

Do kompromisného znenia sa ale dostal zoznam porušení princípov právneho štátu, ktorý by oprávňoval pozastaviť eurofondy.

Medzi nimi je ohrozenie nezávislosti súdnictva; neschopnosť predísť, napraviť a potrestať svojvoľné a nezákonné rozhodnutia verejných orgánov; obmedzenie prístupu k efektívnosť prostredníkov právnej nápravy; nevykonávanie rozsudkov; obmedzovanie vyšetrovania, stíhania a trestania porušení zákona.

Europoslancom sa podarilo rozšíriť mechanizmus zo situácie, kedy už problémy s právnym štátom priamo ovplyvňujú riadny finančný manažment zdrojov z európskeho rozpočtu aj na situácie, kedy ešte len existuje „vážne riziko”, ktoré by sa týkalo európskych peňazí.

„Tam, kde je právny štát systematicky podrývaný, a polícia, prokuratúra či súdy strácajú nezávislosť, vzniká aj riziko, že európske fondy budú vládou zneužité, lebo oligarchovia či skorumpovaní politici a úradníci si dokážu zabezpečiť beztrestnosť,” hovorí europoslanec Michal Šimečka (PS, Renew).

Kým v Maďarsku je zneužívanie európskych prostriedkov oligarchiou blízkou Viktorovi Orbánovi popísaný problém, napríklad Poľsko ním až tak netrpí.

„Celé roky sa EÚ len prizerala, ako v niektorých členských štátoch silnejú nedemokratické sily a moc si upevňujú skorumpovaní lídri – aj vďaka európskym dotáciám a fondom. Teraz máme konečne možnosť niečo s tým urobiť, a ochrániť nielen európske hodnoty, ale aj spoločné peniaze,” dodáva Šimečka.

Kompromis medzi Radou a Parlamentom hovorí aj o tom, že výročná správa Európskej komisie o stave právneho štátu v členských krajinách bude slúžiť ako referencia pre posudzovanie členského štátu pre účely návrhu na finančné sankcie.

Tie by sa ale nemali dotknúť konečných prijímateľov európskych fondov. Existujúce záväzky zo zazmluvnených projektov na seba bude musieť prebrať členský štát.

Ministerka Kolíková: Maďarsko zneužíva značku V4

Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú „šokovala“ iniciatíva Maďarska k vlastnej interpretácii právneho štátu, ktorú tamojšia ministerka prezentuje pod značkou V4, respektíve „strednej Európy“.

Reakcie

Fínsky europoslanec Petri Sarvamaa (EPP), jeden zo spravodajcov Európskeho parlamentu, označil kompromis za „historickú dohodu pre Európsku úniu. „Naša stratégie bola rozobrať návrh Rady kúsok po kúsku,” povedal.

Fakt, že sa v znení nariadenia zmenila formulácia „všeobecné nedostatky” v dodržiavaní princípov právneho štátu na „porušenia” podľa neho nič na podstate nemení.

Maďarsko a Poľsko hrozili, že ak rokovanie o tomto nariadení dopadnú k ich nespokojnosti, zablokujú národnú ratifikáciu 750 miliardového Plánu obnovy. Ten musí byť vo väčšine členských krajín ratifikovaný v národných parlamentoch.

„Maďarsko rešpektuje zmluvy a drží sa historickej dohody z júlovej Európskej rady,” napísala na Twitteri maďarská ministerka spravodlivosti Judit Várga. „Očakávame, že európske inštitúcie urobia to isté. Nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohoda na všetkom”. Júlová Európska rada priniesla kompromis medzi členskými štátmi ohľadne sedemročného rozpočtu Únie aj podobe Plánu obnovy EÚ.

Nie všetci sú z nového nástroja nadšení. Gerald Knaus z think-tanku European Stability Initiative (ESI) si myslí, že kompromis je premárnená príležitosť. „Nič sa nezmení. Kľúčovým mechanizmom na ochranu právneho štátu zostáva Súdny dvor EÚ”.

Spravodajca európskych Zelených v europarlamente Daniel Freund uznáva, že „mechanizmus nie ja taký silný, ako by si Európsky parlament predstavoval. Je ale omnoho silnejší ako to, čo pred pár týždňami predstavilo nemecké predsedníctvo”.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8