Eurofondy by mali slúžiť aj na financovanie štrukturálnych reforiem, tvrdí Raši

Na snímke podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši. [FOTO TASR/Jakub Kotian]

Slovensko podľa odpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho podporuje prepojenie medzi kohéznou politikou a reformami.

Eurofondová politika musí slúžiť nielen na riešenie aktuálnych problémov, ako budovanie infraštruktúry. Členské štáty z nej musia financovať aj reformy. Uviedol to podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši vo svojom vystúpení na ministerskej konferencii Priatelia kohézie v chorvátskom Dubrovníku.

Venoval sa v ňom prepojeniu kohéznej politiky a štrukturálnych reforiem po roku 2020. Médiá o tom v utorok informoval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Slovensko toto prepojenie, ktoré v legislatívnom balíčku pre budúcu politiku súdržnosti navrhla európska exekutíva, podporuje. Ako uviedol Raši, do budúcna, keď eurofondy skončia, je to jediná trvalo udržateľná možnosť pre krajiny, ktorých regióny dobiehajú tie najvyspelejšie v Európe.

Európska komisia v návrhu nariadení kohéznej politiky na roky 2021 až 2027 navrhuje užšie naviazanie čerpania eurofondov so špecifickými odpúčaniami Bruselu pre členské štáty v rámci Európskeho semestra. V poslednej správe o Slovensku tak európska exekutíva slovenskej vláde radí, kam by mala po roku 2020 prednostne smerovať európske dotácie.

Tematická koncentrácia a špecifické problémy nejdú dohromady

Rašimu sa nepozdáva, že Komisia v máji na jednej strane určila päť hlavných investičných priorít, kam by mali smerovať eurofondy a na druhej strane od členských krajín požaduje, aby sa zamerali na riešenie ich vlastných špecifických problémov. V prípade Slovenska napríklad do infraštruktúry. „Jedno však vylučuje druhé,“ dodal.

Zdôraznil, že Slovensko bude trvať na tom, aby eurofondy po roku 2020 smerovali do priorít, ktoré naozaj potrebuje. Patrí medzi ne výstavba diaľnic, ciest I. triedy a regionálnych ciest, modernizácia železníc, opatrenia v sociálnej politike, zdravotná starostlivosť či širokopásmové pripojenie. Jednou z hlavných priorít Slovenska sú tiež investície do najmenej rozvinutých okresov.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Podľa Rašiho príprava budúceho programového obdobia si vyžaduje silný územný rozmer. „Znamená to, že Európska komisia musí rešpektovať na mieru šité priority jednotlivých krajín,“ dodal.

Komisia predpokladá zníženie finančného krytia pre kohéznu politiku. Hlavnou otázkou je, či bude možné tieto ciele dosiahnuť zníženým rozpočtom a či štrukturálne reformy budú mať požadovaný vplyv. „Našou spoločnou úlohou je definovať politické usmernenia, ktoré umožnia účinné prepojenie nástrojov kohéznej politiky s vykonávaním štrukturálnych reforiem,“ povedal Raši.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press