Župan Droba v Bukurešti obhajoval eurofondy: Pomáhajú nám aj v boji proti extrémizmu

Predseda Bratislavského samosrpávneho kraja reční počas panelovej diskusie na 8. ročníku európskeho summitu miest a regiónov v Bukurešti. [Zdroj: Európsky výbor regiónov.]

Kým šéf SaS Richard Sulík volá po väčších škrtoch v eurofondoch, bratislavský župan Juraj Droba na Európskom summite regiónov obhajoval politiku súdržnosti EÚ ako jeden z hlavných nástrojov v boji proti extrémizmu a euroskepticizmu.

„Kohéznu politiku považujem za jeden z najdôležitejších pilierov, vďaka ktorému ľudia vidia, že Európska únia má zmysel,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS) na Európskom summite regiónov v Bukurešti. Bratislavský župan vystúpil ako jeden z rečníkov v paneli, ktorý sa venoval budúcnosti politiky súdržnosti EÚ (kohézna politika), teda eurofondom po roku 2020.

V hlavnom meste Rumunska niekoľkokrát zaznelo, že znižovanie eurofondov, ktoré na roky 2021 až 2027 avizuje Európska komisia, posilní extrémistické, populistické a antieurópske strany.

Politikou súdržnosti proti extrémizmu

Na otázku, akým najväčším výzvam čelí Európska únia v súčasnosti, šéf bratislavského vyššieho územného celku (VÚC) odpovedal „rast extrémizmu a sily, ktorých hlavným cieľom je dezintegrácia Európskej únie“. Droba následne dodal, že obidva fenomény sú na vzostupe tak v štátoch na východe aj západe EÚ, pričom „sú poháňané krajinou, ktorá sa nachádza na východ od Ukrajiny a ktorá dokonca sponzoruje politické sily v západnej Európe.“

Za jednu z  najlepších odpovedí na tieto výzvy považuje politiku súdržnosti EÚ, pretože „dáva nám politikom do rúk dobrý nástroj na poukazovanie, čo všetko EÚ robí v mestách, na dedinách a v komunitách“.

Neskôr pre portál EURACTIV.sk potvrdil, že bratislavská župa bude bojovať proti škrtom európskych fondoch, ktoré zasiahnu aj Slovensko. „Neviem si napríklad predstaviť, z čoho iného by sme zaplatili niektoré veľké infraštruktúrne projekty,“ priznal Droba.

Od libertariána k centristovi

Bratislavský župan sa tak v názore na eurofondy výrazne odkláňa od šéfa liberálov Richarda Sulíka. Sulík v minulosti viackrát kritizoval európske dotácie, hlavne preto, že na Slovensko podľa neho prinášajú korupciu. Ako jediný slovenský europoslanec dokonca privítal aj znižovanie eurofondov pre Slovensko po roku 2020.

Európska komisia v rámci reformy kohéznej politiky po roku 2020 navrhuje znížiť Slovensku eurofondy zo súčasných 15,3 miliardy eur, na bezmála 12 miliárd eur čo je oproti súčasnému programovému obdobiu o 10 percent menej (v bežných cenách, 22 percent v stálych cenách, ktoré zohľadňujú infláciu). Podľa Sulíka by ale škrty mali byť ešte väčšie.

„Vzhľadom na provízie a korupciu, ktoré čerpanie eurofondov na Slovensku sprevádzajú, vnímam 10-percentný pokles ako pozitívnu správu,“ napísal krátko po zverejnení návrhu pre portál EURACTIV.sk.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Droba hovorí, že pred nástupom do čela bratislavskej samosprávy so Sulíkom zdieľal názory na eurofondy. „Bol som tiež jeden z tých, ktorí kázali absolútnu finančnú zodpovednosť, a nízke dane a čo najmenšie prerozdelenie,“ uviedol počas summitu pre portál EURACTIV.sk. Z „presvedčeného ekonomického liberála“ sa podľa jeho vlastných slov stal „centrista ktorý verí, že časť peňazí musí byť vyzbieraná cez dane a iné poplatky, aby sa mohli financovať veľké infraštruktúrne projekty, ktoré pomáhajú súdržnosti Európy.“

„V SaS máme našťastie dostatok slobody na názory, ktoré sa odlišujú od názorov predsedníctva a predsedu,“ dodáva Droba.

Juraj Droba je šéfom Bratislavského samosprávneho kraja od konca roku 2017, keď vo funkcii nahradil Pavla Freša.

Solidarita a žlté vesty

Viacerí účastníci Summitu upozorňovali na to, že osekávanie rozpočtu pre politiku súdržnosti bude vodou na mlyn euroskeptických strán a populistov v celej Únii. Mnohí z nich zdôrazňovali, že fondy EÚ predstavujú hlavný nástroj solidarity medzi členskými štátmi.

Podľa člena Výboru európskych regiónov z holandskej provincie Flevoland Michiela Rijsbermana ľudia v niektorých regiónoch na západe EÚ necítia, že sa ich život zlepšuje, hoci takisto platia do rozpočtu EÚ. Politika by preto podľa neho mala prispievať k solidarite, ktorú ľudia dnes necítia „a potom si na seba obliekajú žlté vesty“. „To je ale v skutočnosti opak solidarity,“ dodal

Holandsko patrí medzi krajiny najväčších čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu. To znamená, že z neho vyčerpá menej peňazí, ak do neho odvedie.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Ako príklad úspechu európskej politiky súdržnosti uviedol Bratislavu, ktorá podľa jeho slov od roku 1991, kedy mesto navštívil prvýkrát, „prešla obrovskou zmenou“. „Na Bratislave je naozaj dobre vidieť, ako EÚ pomáha mestám a regiónom,“ dodal holandský regionálny politik.

V Grécku má nedostatok solidarity vplyv na to, ako ľudia vnímajú demokraciu. Mladí ľudia po kríze na zlú životnú situáciu podľa guvernérky regiónu Attica Reny Douroovej zareagovali voľbou extrémistických strán. V gréckom zákonodarnom orgáne má zastúpenie krajne pravicová strana Zlatý úsvit, ktorú médiá označujú za neonacistickú, či fašistickú.

„Je strašne ťažké vysvetľovať mladým ľuďom, ktorých rodičia sú dlhé roky bez práce, aby sa nezdravili neonacistickými pozdravmi,“ uviedla grécka politička s tým, že to je dôvod, prečo treba bojovať za zmiernenie eurofondových škrtov.

Kontrola verzus zjednodušovanie

O podobe budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj konkrétnych pravidlách čerpania eurofondov v súčasnosti už prebiehajú rokovania medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

Jednou z hlavných požiadaviek štátov EÚ naďalej zostáva zjednodušenie komplikovaných pravidiel čerpania fondov EÚ. Ako na diskusii zopakovala eurokomisárka zodpovedná za regionálnu politiku Corina Cretuová, Komisia chce do budúcnosti žiadateľom o európske dotácie uľahčiť život. Dodáva však, že je potrebné zachovať dohľad EÚ nad riadnym využitím európskych dotácií.

„Keď o tom hovorím s europoslancami v regionálnom výbore Európskeho parlamentu, počúvam iba o zjednodušovaní. Keď sa ale zúčastním výboru pre kontrolu rozpočtu, počuť len volanie po kontrole,“ vysvetlila Cretuová a dodala, že Komisia sa v tomto ohľade v návrhu snažila spraviť kompromis.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Viacero členských štátov, vrátane Slovenska, volá tiež po väčšej slobode v určovaní toho, na čo využijú európske peniaze. Silnejšie slovo v rozhodovaní o eurofondoch ale súčasne požadujú aj zástupcovia slovenských regiónov. Dnes sa o celej alokácii rozhoduje na národnej úrovni, konkrétne na ministerstvách zodpovedných za jednotlivé operačné programy.

Cretuová povedala, že európska exekutíva podporuje silnejšie právomoci regiónov, pričom necháva na štátoch, akú mieru decentralizácie rozhodovania zvolia.

Ako zmerať, či je kraj bohatý?

Podobný názor na riadenie fondov EÚ má aj Juraj Droba, podľa ktorého by malo byť založené na „systéme bŕzd a protiváh“. Pre bratislavský VÚC, ako hovorí, je dôležité zaistiť čo najväčšiu flexibilitu, jedným dychom ale dodáva, že podporuje aj kontrolu zo strany Komisie.

„Na jednej strane chcem mať čo najväčšie právomoci – spolu so zastupiteľstvom a kolegami na úrade – rozhodovať o vlastnom regióne. Na strane druhej, chceme byť dobre kontrolovaní, aby sme mali istotu, že sú naše kroky správne,“ dodal pre EURACTIV.sk župan.

O opodstatnenosti dohľadu z Bruselu sa podľa vlastných slov presvedčil pri rokovaniach s Jaspers, čo je spoločná iniciatíva Komisie a Európskej investičnej banky, ktorá členským štátom poskytuje poradenstvo ohľadom čerpania eurofondov. „Keď by niektorý z regiónov našiel spôsob, ako obchádzať pravidlá alebo financovať veci, ktoré nie sú úplne v súlade s bruselskými pravidlami, som za to, aby sa to zastavilo,“ vysvetľuje svoj postoj Droba.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Bratislavský VÚC zastupuje združenie SK8, teda osem slovenských samosprávnych krajov v diskusiách o budúcnosti eurofondov na európskej úrovni.

Bratislavský župan sa vo svojom príhovore pristavil aj pri spôsobe, akým sa dnes určuje miera rozvinutosti európskych regiónov. Na základe toho sa totiž dnes určuje, koľko peňazí môže región čerpať z európskeho rozpočtu. Rozhodujúcim ukazovateľom dnes je Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa.

Na základe neho sa Bratislava tradične objavuje v prvej desiatke rebríčka najbohatších regiónov EÚ, čo je podľa Drobu „absurdné, keďže je za nami aj Viedeň“. VÚC pod jeho vedením preto bude požadovať, aby sa pri prerozdeľovaní eurofondového koláča v budúcnosti prihliadalo aj na socioekonomické a infraštruktúrne parametre. Vhodným ukazovateľom má byť Social progress index (Index sociálneho rozvoja). V ňom je Bratislava na 180. priečke, čo Droba považuje za „viac zodpovedá“ situácii Bratislavy.