Eurofondy na ryby majú veľa háčikov, operačný program prichádza o milióny eur

Ilustračný obrázok. [(AP Photo/Dmitry Lovetsky)]

Operačný progarm Rybné hospodárstvo má veľký problém s čerpaním eurofondov. Agrorezort problém vidí v nezáujme a malom počte žiadateľov o eurofondy. Zástupcovia rybárov a chovateľov rýb sa sťažujú na neúnosnú administratívnu záťaž.

„Čo takto dať si dnes na obed rybu,“ nabáda svojich fanúšikov facebooková stránka Slovenské ryby. Tá je súčasťou reklamnej kampane ministerstva pôdohospodárstva financovanej z eurofondov.

Hlavný zámer národnej kampane „na podporu sladkovodnej akvakultúry a jej produktov“ v hodnote viac ako 830-tisíc eur je jasný: zvýšiť spotrebu sladkovodných rýb odchovaných v domácich vodách. Priemerný Slovák ročne skonzumuje približne osem kg rýb ročne, čo je jedno z najnižších čísel v EÚ.

Zvýšený dopyt po rybích produktoch má pomôcť podnikateľom v rybnikárstve a nepriamo tiež zvýšiť ich záujem o eurofondové výzvy.

Peniaze z fondov EÚ na ryby sa totiž čerpajú extrémne pomaly, kvôli čomu už Slovensko v rámci Operačného programu Rybné hospodárstvo (OP RH) minulý rok nenávratne prišlo o prvé milióny eur.

Agrorezort tvrdí, že Slovensko ako vnútrozemská krajina nemá v sektore veľa záujemcov o európske dotácie. Združenia, ktoré reprezentujú potenciálnych žiadateľov, ale tvrdia, že záujem o eurofondy je, no podmienky čerpania „sú odtrhnuté od reality“.

Prepadnuté tri milióny

Operačný program Rybné hospodárstvo je s rozpočtom bezmála 21 miliónov eur suverénne najmenším z desiatich operačných programov v súčasnom programovom období. Zároveň ide o program s najpomalším čerpaním. V prvej polovici sedemročného rozpočtového obdobia sa podarilo vyčerpať  vyše 1,1 milióna eur, čo je však iba 6,8 percenta pridelenej finančnej alokácie. Zazmluvnené projekty majú hodnotu takmer 1,9 milióna eur.

Z údajov informačného systému ITMS, ktorý na jednom mieste zhŕňa dáta o eurofondových projektoch, navyše vyplýva, že veľká časť peňazí smeruje na technickú pomoc, čiže mzdy zamestnancov ministerstva a orgánu auditu, či informačné aktivity. Najnákladnejší projekt je práve reklamná kampaň „Slovenské ryby“.

Keďže Slovensko v OP RH neplní ciele, ku ktorým sa Únii zaviazalo, v minulom roku už prišlo o prvé peniaze (takzvaný decomitment). Pravidlo N+3 totiž dáva členským krajinám na využitie eurofondov tri roky. OP RH sumu pridelenú pre rok 2015 nevyčerpal a tak sa jeho alokácia nenávratne znížila o 2,8 milióna eur.

Ak sa situácia výrazne nezlepší, program na konci roku príde o ďalšie peniaze. Podľa Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý koordinuje fondy EÚ na Slovensku, sa ale agrorezortu v auguste podarilo zazmluvniť projekty vo výške jedného milióna eur. U Rašiho preto veria, že prepadnutie ďalších peňazí „bude minimalizované“.

(NE)záujem o eurofondy?

Podľa šéfky rezortu pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS) pomalé čerpanie súvisí hlavne s nízkym počtom žiadateľov, ktorí sa venujú rybnému hospodárstvu.

„V minulom programovom období, keď sa stavali technické veci pri rybníkoch, vtedy to išlo. Dnes, keď sú zarybňovanie a iné, povedala by som ekologickejšie, spôsoby hospodárenia v rybnom hospodárstve, naši žiadatelia nemajú vôbec záujem,“ uviedla Matečná v lete pre tlačovú agentúru TASR.

V prvej polovici programového obdobia Slovensko vyčerpalo štvrtinu eurofondov

Najnižšie čerpanie je v cezhraničných programoch, regionálnom operačnom programe a programe určenom pre vedu a výskum. 

Z tohto vyjadrenia nie je jasné, čo sú „ekologickejšie spôsoby hospodárenia“ a ani to, či súvisia s požiadavkami Európskej komisie. Ministerstvo pôdohospodárstva na tieto otázky portálu EURACTIV.sk neodpovedalo a nevedeli na to odpovedať ani oslovené združenia zastupujúce podnikateľov v sektore.

To, že sa podnikatelia nehrnú do boja o eurofondy na ryby, však potvrdzujú aj čísla. ITMS pre OP RH od začiatku programového obdobia eviduje len 48 žiadostí o nenávratný finančný príspevok, pričom 17 z nich podali štátne orgány. Celkovo je v realizácii 25 projektov.

Peniaze z operačného programu sú určené predovšetkým malým a stredným podnikateľom. Tie majú hlavne podporiť produkciu v sektore akvakultúry, zlepšiť zber údajov a monitoring.

Boj s trhom aj počasím

Združenia zastupujúce rybárov a chovateľov rýb s argumentami ministerky nesúhlasia. Tvrdia, že ich členovia o európske dotácie záujem majú, keďže sektor je podkapitalizovaný a hlavne malé podniky bojujú s nedostatkom financií. Sami však priznávajú, že dopyt postupne upadá. Od eurofondov ich však, ako tvrdia, neodrádzajú ekologické nároky.

Hlavné dôvody sa v ich odpovediach opakujú: komplikovaná administratíva, zložitosť riadiacej dokumentácie, zdĺhavý proces hodnotenia projektov a nakoniec náročné verejné obstarávanie.

„Fakt je ten, že v minulom programovom období bolo možné čerpať podstatne jednoduchšie ako je tomu dnes,“ myslí si Ján Gulas zo Slovenského rybárskeho zväzu.

Ďalším problémom je, že aj keď sa záujemca prelúska celým procesom, nemá istotu, že nebude musieť finančné prostriedky nakoniec vrátiť. Zodpovednosť za chyby v projektovej dokumentácii nesie vždy žiadateľ. „Pritom žiadateľ podal projekt v dobrej viere, že bol bezchybne vypracovaný a následné kontroly nezistili žiadne nedostatky,“ vysvetľuje hovorkyňa slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Ťažkopádnosť eurofondov je podľa Jána Gulasa ťažko zlučiteľná s rybárskym sektorom, ktorý okrem trhu musí reagovať aj na počasie.

„V rybárstve je potrebná flexibilita, chovatelia, či podniky sa potrebujú prispôsobovať aktuálnym podmienkam zmeny klímy, ako aj zmenám na trhu. Tie sa častokrát musia riešiť okamžite a nie zdĺhavým procesom bez možného zdarného konca,“ popisuje Ján Gulas.

Administratívna záťaž najviac trápi aj chovateľov rýb. Milan Mazáň zo Združenia chovateľov rýb na Slovensku poukazuje aj na neprehľadnosť príručky, ktorá má žiadateľom pomôcť zorientovať sa v spleti eurofondových pravidiel. Kým v programovom období 2007 až 2013 mala 56 strán, v tom súčasnom má príručka 87 strán plus zoznam 19 príloh. „Pôvodná verzia pred schválením bola ešte rozsiahlejšia,“ dodáva Mazáň.

Neskorý štart

Úrad vicepremiéra upozorňuje aj na to, že časť žiadateľov cez fondy EÚ investovala do svojich prevádzok už v prechádzajúcom období. A pretože väčšinou ide o malé rodinné podniky, nemajú dostatok prostriedkov na spolufinancovanie projektov.

„Taktiež majú obmedzené možnosti získania úverov z bánk, lebo im chýba majetok, ktorým by mohli ručiť,“ dopĺňa príčiny problémov úrad vicepremiéra.

Jeho slová za chovateľov rýba potvrdzuje aj Mazáň. „Riešime existenčné problémy, zhoršujúce sa hydrologické pomery (úbytok vody, extrémne teploty, stále častejšie zákaly vôd spôsobené najmä eróziou pôdy), rybožravé predátory, nedostatok kvalifikovaných zamestnancov,“ vymenúva Milan Mazáň.

Ďalším dôvodom pomalého čerpania, na ktorý poukazujú všetky zainteresované strany, je neskorý štart operačného programu. Konkrétne OP RH bol zo strany európskych úradníkov schválený medzi poslednými. Komisia tak mohla začať preplácať žiadosti o platbu až v marci 2017.

„Čo však nebránilo riadiacemu orgánu vyhlasovať výzvy aj pred týmto termínom,“ tvrdí ÚPVII. Ministerstvo vyhlásilo úvodné dopytovo orientované výzvy pre oblasť akvakultúry až v máji 2017. Prvý projekt podľa ITMS schválilo v októbri 2017 – takmer štyri roky po štarte programového obdobia.

Čo všetko musí splniť Slovensko, aby mohlo čerpať eurofondy po roku 2020?

Čerpanie európskych dotácií v novom programovom období nie je samozrejmosť. Štáty EÚ musia najskôr splniť základné podmienky, ktoré majú zvýšiť účinnosť eurofondov. Ministerstvá tak majú 18 mesiacov na vypracovanie dlhodobých investičných plánov a prípravu úradníkov. 

Kroky k zjednodušeniu

Ministerstvo pôdohospodárstva podľa Matečnej za ostatné roky vyvinulo „veľké úsilie, aj komunikačné“ smerom k potenciálnym prijímateľom. Tvrdí, že počet žiadateľov sa nezvýšil ani po „zjednodušení celého procesu“. Tlačové oddelenie agrorezortu na otázky ohľadom prijatých opatrení neodpovedalo.

Viac svetla do snahy rezortu ponúkajú zápisnice z Monitorovacieho výboru operačného programu, či výročná správa o vykonávaní OP RH.

Riadiaci orgán v správe tvrdí, že intenzívnejšie komunikuje so žiadateľmi „či už priamou formou prostredníctvom telefonátov“. Ďalej pripomína, že rozšíril rozsah možných oprávnených žiadateľov, zmenil bodovacie kritériá, zvýšil limity pre poskytovaný príspevok a prepracoval – po šiestykrát – aj príručku pre žiadateľov.

Slovensko má opäť suverénne najväčšiu mieru nezrovnalostí pri čerpaní eurofondov

Podľa správy OLAF sa pochybenia alebo podvody v čerpaní eurofondov a poľnohospodárskych dotácií v posledných piatich rokoch týkali takmer dvadsiatich percent peňazí vyplatených z európskeho rozpočtu.

Ďalšie zmeny prijal Centrálny koordinačný orgán plošne pre všetky operačné programy. Za zásadnné opatrenie považuje elektronizáciu predkladania žiadostí či vykonávania odborného hodnotenia hodnotiteľmi „z domu“. Zároveň „dôkladne monitoruje“ OP RH, aby nedošlo k ďalšiemu prepadu peňazí. „CKO odporučilo Riadiacemu orgánu pre OP RH  súbor opatrení, ktorého súčasťou je aj plnenie Akčného plánu implementácie OP RH pre rok 2019,“ dodáva tlačové oddelenie ÚPVII.

Zástupcovia oslovených združení ale opatrenia zatiaľ považujú za nedostatočné a aočakávajú, že v nich ministerstvo bude pokračovať. „Napriek tejto aj ďalším skutočnostiam nedošlo k výraznejšiemu posunu v zjednodušení riadiacej dokumentácie, keď to porovnáme s predchádzajúcim programovacím obdobím,“ konštatuje v odpovedi pre EURACTIV.sk hovorkyňa SPPK.

Ján Gulas dúfa, že ministerstvo bude pokračovať v medializácii zvýšenia spotreby rýb na Slovensku, pretože v podpore lokálnych chovateľov a predajcov vidí „veľkú medzeru“. „Každá kampaň má určite zmysel, dôležité je však správne ju načasovať a správne určiť cieľovú skupinu, ako aj správne určiť médium, ktorým sa kampaň bude propagovať,“ dodáva.

Práve nastavenie cieľov súčasnej kampane Slovenské ryby, minulý rok spochybnila Nadácia Zastavme korupciu. Na plnenie kampane sa úradníkov agrorezortu pýtali aj členovia Monitorovacieho výboru. Tí ale tvrdia, že kampaň budú môcť spracovať až po jej ukončení.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press