Eurofondy po roku 2020: Ako je do prípravy dotačného obdobia zapojená občianska spoločnosť?

Ilustračný obrázok. [Štefan Bako/EURACTIV Slovensko]

Podľa Centrálneho koordinačného orgánu je slovenské nastavenie eurofondov „silno participatívne“. Ochranár Daniel Lešinský ale poukazuje na to, že zástupcovia tretieho sektora štátu ohľadom eurofondov radia zadarmo.

Slovenská vláda avizuje, že na ďalších sedem rokov chystá „zmenu paradigmy“ čerpania eurofondov. S prípravou nového programového obdobia, ktoré začne 1. januára 2021, štátu pomáhajú desiatky odborníkov z rôznych oblastí, vrátane mimovládneho sektora.

Jeho zapojenie do diskusií o budúcnosti eurofondov sa podľa ochranára Daniela Lešinského z Centra pre trvalu udržateľné alternatívy v posledných rokoch zlepšilo. Napriek tomu hovorí, že partnerský princíp, ktorým sa má riadiť príprava nového programového obdobia, potrebuje zmenu.

„V príprave, monitorovaní a zlepšovaní eurofondov potrebujeme zabezpečenie princípu partnerstva. To je to verejné oko, ktoré dohliada, že sa verejne financie využívajú vo verejnom záujme,“ uviedol na diskusii Partnerstvom k lepším eurofondom?, ktorý 22. novembra v Bratislave pripravil portál EURACTIV.sk

Pilier kohéznej politiky

Slovenská vláda v súčasnosti pripravuje prvý návrh Partnerskej dohody pre roky 2021 až 2027. Ide kľúčový dokument, ktorý určuje ako a kde Slovensko v nasledujúcich siedmich rokoch využije európske dotácie.

Každá členská krajina musí pri príprave nového dotačného obdobia dodržiavať takzvaný partnerský princíp, k čomu ju zaväzuje Európsky kódex správania pre partnerstvo. Ten – zjednodušene povedané – hovorí, že o eurofondoch by sa nemalo rozhodovať za zatvorenými dverami. Únijné štáty vyzýva, aby do tvorby eurofondovej stratégie okrem štátnych politikov a úradníkov prizvali aj odvetvové združenia, samosprávy, akademickú obec, či tretí sektor.

Na vláde vzniká nový orgán, ktorý má pomôcť s novou koncepciou eurofondov

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu navrhuje vytvoriť Radu vlády pre politiku súdržnosti na roky 2021 až 2027. Rašiho úrad sa chce vyhnúť chybám, ktoré spôsobili problémy s čerpaním eurofondov v súčasnom programovom období. 

„Partnerský princíp je pilierom Kohéznej politiky. Legislatíva požaduje, aby sa zapájali partneri do všetkých fáz – teda nie len do prípravy strategických dokumentov, ale aj pri implementácii eurofondov,“ vysvetľuje princíp Ľudmila Majláthová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Tak ako v roku 2013, aj teraz vláda na tento apel odpovedala zriadením špeciálnej pracovnej skupiny. Orgán združuje necelú stovku odborníkov na eurofondy, ktorí majú pomôcť s prípravou novej Partnerskej dohody. Od roku 2017, kedy pracovná skupina vznikla, sa odborníci stretli päťkrát.

Spísanie samotnej Partnerskej dohody má potom na starosti pracovná komisia zložená z užšieho tímu expertov.

Inštitúcia nezávislá od politikov

Ako zástupca mimovládneho sektora v obidvoch orgánoch „sedí“ ochranár Daniel Lešinský. Členom monitorovacích výborov, ktoré dohliadajú na kvalitu čerpania eurofondov, je už od roku 2007. V tom období zástupcovia tretieho sektora podľa neho ani nevedeli, že partnerský princíp existuje. „Občas nám emailom poslali nejaký materiál na spripomienkovanie a potom sme viac nepočuli, čo sa s tým deje,“ popisuje eurofondové začiatky.

Odvtedy, ako tvrdí, nastal v zapojení tretieho sektora „citeľný pokrok“. Ocenil hlavne zriadenie Úradu splnomocnenca pre občiansku spoločnosť, ktorý bol v tomto programovom období „silno nápomocný“

Napriek tomu hovorí, že princíp partnerstva treba „jednoznačne prerobiť“. „Princípom partnerstva by podľa mňa malo byť zdieľanie rozhodovania pri jednotlivých krokoch v implementácii alebo príprave. Tu sme ešte len na začiatku,“ vysvetľuje.

Lešinský poukazuje na to, že keď sú oslovení odborníci zapojení do monitorovania alebo programovania eurofondov, musia podpísať dohody o mlčanlivosti. To považuje „za úsmevné“. „Keď mám zastupovať tretí sektor, tak som v určitej schizofrénii, že čo môžem alebo nemôžem diskutovať,“ tvrdí Lešinský.

Druhým problémom je, že zapojenie do partnerstva nie je finančne ohodnotené. Stretnutí poradných orgánov sa reprezentanti mimovládok zúčastňujú na vlastné náklady a vo voľnom čase. Zo štatútu pracovnej skupiny pre politiku súdržnosti pritom vyplýva, že účasť členov na jej rokovaniach je povinná.

Podľa Lešinského ale peniaze na plnohodnotné zapojenie odborníkov sú v rámci technickej pomoci. Navrhuje, aby partnerstvo zastrešoval samostatný inštitút, ktorý bude nezávislý od politikov. „Aby to nebolo tak, že ste platený z ministerstva a keď začnete byť kritický, tak sa objavia problémy s preplácaním. Tak by to fungovať nemalo,“ hovorí predseda o.z. CEPTA.

Vysoko participatívne eurofondy

Na strane vlády proces prípravy partnerskej dohody koordinuje Centrálny koordinačný orgán (CKO) pri Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Jeho riaditeľka Denisa Žiláková hovorí, že nastavenie eurofondov na Slovensku je „vysoko participatívne“.

Ako príklad uvádza novelu zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov z roku 2017. Tá stanovila, že štát nemôže mať v monitorovacích výboroch hlasovaciu väčšinu. „V minulosti tam (v monitorovacom výbore) štátne orgány nominovali príspevkové, rozpočtové organizácie, čím sa vytratil princíp participatívnosti, pretože prehlasovali socioekonmických zástupcov a mimovládky,“ hovorí koordinátorka eurofondov na Slovensku.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Tvrdí, že CKO sa snaží vypočuť čo najširšiu paletu aktérov aj pri príprave nového programového obdobia. Od ich názorov sa mali odraziť aj príprava  dokumentov, s ktorými pôjde slovenská vláda do rozhovorov s Európskou komisiou. Tým hlavným je východiskový návrh priorít politiky súdržnosti. Materiál definuje hlavné oblasti, kam by po roku 2020 mali tiecť eurofondy. Vznikol aj na základe online prieskumu, v rámci ktorého CKO oslovil 326 odborníkov, medzi nimi aj 27 zástupcov tretieho sektora.

„Dohodli sme sa že Partnerskú dohodu nebudú písať úradníci od stola, ktorí často ani nemajú expertnú spôsobilosť a znalosť regiónov,“ opisuje zámer CKO Žiláková.

Správny koncept

Konečný text východiskových priorít spísali analytici Slovenskej akadémie vied. Podľa Richarda Filčáka, jedného zo spoluautorov, sa participatívny proces za ostatné roky zlepšil.

„Pred pätnástimi rokmi, nám jeden minister na náš návrh participatívneho procesu povedal, prečo ho s tým otravujeme a že on má päť ľudí, ktorých zatvorí do zasadačky a oni strategický dokument do týždňa vypracujú,“ uviedol Filčák.

Hovorí, že dôkazom je aj postupné zdokonaľovanie  textu Partnerskej dohody – aj vďaka odporúčaniam neziskového sektora. „Indikátorom kvality partnerského princípu je, či sa jej verzie zlepšujú. V tomto prípade určite áno: sú viac cielené, obsahujú niektoré veci, ktoré predtým neboli zvýraznené,“ myslí si vedúci Prognostického ústavu SAV.

Kam nasmerovať eurofondy po roku 2020? Eurokomisia sa do slovenských potrieb trafila

Podľa ochranára Daniela Lešinského by Slovensko peniaze z fondov EÚ malo využiť na riešenie problémov v oblastiach, v ktorých Komisia voči Slovensku vedie právne konanie. Za strategickú oblasť v rozvoji Slovenska považuje odpadové hospodárstvo. 

„Za veľmi správny koncept“ označil zapojenie vedcov do prípravy investičných priorít výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška. „Výstupy nie sú také sterilné, ako keď to robia nadnárodné korporácie,“ uviedol na diskusii Muška.

Stretnutí pracovných skupín a monitorovacích výborov sa pravidelne zúčastňujú aj zástupcovia Európskej komisie, ktorí okrem iného pozorujú zapojenie

Na rokovaniach monitorovacích výborov, čí sa vždy zúčastňujú aj zástupcovia Európskej komisie, ktorí okrem iného tiež sledujú, či sa do nich zapájajú všetci dôležití aktéri. Podľa Ľudmily Majláthovej z ich spätnej väzby vyplýva, že sa partnerstvo uplatňuje. „Určite je priestor na zlepšenie, ale podľa nás sa to funguje dobre,“ pridáva názor Komisie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press