Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Tlačová konferencia po zasadnutí Združenia samosprávnych krajov SK8. [FOTO TASR/ František Iván]

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch.

Európska komisia na konci mája zverejnila dlhoočakávaný návrh politiky súdržnosti pre roky 2021 až 2027. Jednotlivé členské štáty postupne pripravujú svoje pozičné dokumenty pre rokovania o výslednej podobe nasledujúceho programového obdobia.

Takzvaná kohézna politika EÚ má prostredníctvom eurofondov (presnejšie Európske štrukturálne a investičné fondy, EŠIF) predovšetkým vyrovnávať regionálne rozdiely. Regióny v nej preto hrajú ústrednú úlohu a prirodzene chcú, aby v diskusiách o jej budúcnosti boli zohľadnené ich potreby.

Slovenské samosprávne kraje vo všeobecnosti hodnotia návrh Komisie pozitívne aj napriek škrtom. Dúfajú, že k riešeniu problémov s čerpaním európskych dotácií prispeje aj aktívna politika štátu.

Solídna štartovacia čiara

Podľa májového návrhu európskej exekutívy by Slovensko v nasledujúcom sedemročnom období mohlo počítať s 13,3 miliardami eur, čo je oproti súčasnosti zhruba o 10 percent menej (v bežných cenách). Na programové obdobie 2014 až 2020 bolo Slovensku zo zdrojov EÚ pridelených 15,3 miliardy eur.

Škrty súvisia s celoplošným znížením rozpočtu pre kohéznu politiku, novými kritériami pre prerozdeľovanie eurofondov, ako aj skutočnosťou, že Slovensko postupne ekonomicky dobieha priemer EÚ.

Slovenské kraje napriek tomu nepovažujú návrh Bruselu za zlý. Ako uviedli pre portál EURACTIV.sk, považujú ho za dobrý odrazový mostík pre ďalšie rokovania o modernizácii politiky súdržnosti.

Privítali, že politika, ktorá má vyrovnávať rozdiely medzi európskymi regiónmi, aj navzdory škrtom zostáva hlavným pilierom európskou rozpočtu.

„Oceňujeme, že napriek odchodu Veľkej Británie z Európskej únie nedochádza k radikálnemu zníženiu celkového objemu prostriedkov, ktoré pôjdu na pomoc menej rozvinutým regiónom EÚ,“ tvrdí hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Matej Bučko.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Kohézna politika EÚ rozoznáva tri kategórie regiónov. Až na Bratislavu, ktorá sa radí medzi „rozvinutejšie“ európske regióny, patria všetky slovenské kraje medzi takzvané „menej rozvinuté“ regióny.

Z návrhu nariadení Komisie vyplýva, že práve do kategórie menej rozvinutých regiónov by malo smerovať až 75 percent finančných prostriedkov z EŠIF. Rovnako sa preto na návrh nariadení pozerá aj prešovská župa (PSK), ktorá spadá do tejto kategórie.

Ako uviedla, Dáša Jeleňová z kancelárie predsedu PSK, Milana Majerského, Komisia zohľadnila názory regiónov a miest, ktoré zazneli na stretnutiach k budúcnosti politiky súdržnosti. „Návrh obsahuje niekoľko významných zmien, ale zároveň nejde o reformu kohéznej politiky. Sme radi, že podpora menej rozvinutým regiónom ostáva nosnou oblasťou pre obdobie 2021 až 2027,“ upresnila stanovisko PSK Jeleňová.

Pre bratislavskú samosprávu (BSK) je naproti tomu dôležité, že finančnú podporu z európskych štrukturálnych fondov budú môcť naďalej čerpať aj viac vyspelé regióny, čo pred zverejnením návrhu nariadení nebolo isté. Bratislavský kraj tradične patrí medzi najbohatšie regióny celej Únie. Jeho HDP v prepočte na obyvateľa je na úrovni 184 percent únijného priemeru.

„Dôležité je, že napriek určitým škrtom sa nenaplnili najpesimistickejšie scenáre, ktoré hovorili výhradne len o financovaní menej rozvinutých regiónov po roku 2020,“ napísalo v stanovisku pre redakciu portálu EURACTIV.sk tlačové oddelenie BSK. Najzápadnejší VÚC celkovo považuje návrh Komisie za „solídnu štartovaciu čiaru do ďalších rokovaní“.

Zjednodušenie čerpania

Župy jednotne vítajú aj návrh na zjednodušenie prístupu k európskym dotáciám. Prijímatelia finančnej podpory by tak po roku 2020 už nemuseli zápasiť s tak komplikovaným systémom vykazovania nákladov či množstvu auditov a kontrol čerpania spoločných európskych peňazí.

„Vítame predovšetkým posilnenie princípu jednotného auditu, ktorý by mal prispieť k posilneniu právnej istoty zo strany žiadateľov,“ približuje BSK.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Náročnosť čerpania ale nezávisí len od európskych predpisov. K odbyrokratizovaniu a zjednodušeniu administratívnych procesov musí prispieť aj štát.

Úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície minulý rok vypracoval Akčný plán na zjednodušenie implementácie EŠIF. V medzirezortnom pripomienkovom konaní je aj zákon, ktorý má zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania.

„Pevne veríme, že k zjednodušeniu prispejú aj predstavitelia vládnej moci, ktorým sa podarí v rámci negociácie vyjednať výhodnejšie podmienky spolufinancovania zo strany žiadateľov,“ upozorňuje predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Nižšia miera spolufinancovania

Čo sa krajom nepáči, je práve navrhované zvýšenie miery spoluúčasti štátu či kraja pri financovaní projektov podporených z európskych dotácií. V súčasnosti je miera spolufinancovania zo strany EÚ na úrovni 85 percent. V prípade Bratislavy, ako rozvinutejšieho regiónu, je maximálna miera spolufinancovania 50 percent. Kraje s takýmto krokom nesúhlasia, nakoľko by to mohlo znamenať ďalšiu záťaž pre ich rozpočty.

„So znížením spolufinancovania BSK nesúhlasí, pretože pre žiadateľov v území to môže predstavovať zásadnú prekážku pri realizácii projektu,“ uviedlo tlačové oddelenie BSK. „V tejto súvislosti však bude rozhodujúca aj pozícia štátu, ako bude nastavené národné spolufinancovanie“.

Regióny poznajú svoje silné a slabé stránky. Pozná ich aj Bratislava a Brusel?

Menej rozvinutým slovenským regiónom by pomohlo, keby sa komunikácia štátu s nimi zlepšila. Zmeniť by sa mal aj systém prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni tak, aby lepšie zohľadňoval potreby ľudí z periférie, tvrdia v Prešovskom samosprávnom kraji.

Podľa návrhu Komisie by sa od roku 2020 miera spolufinancovania mala znížiť vo všetkých kategóriách regiónov. Pre kohézny fond a menej rozvinuté regióny by mala byť na úrovni 70 percent, pre prechodné regióny na úrovni 50 percent a rozvinutejšie regióny môžu počítať s 40 percentnou spoluúčasťou EÚ.

Eurofondové projekty tak po roku 2020 budú potrebovať väčšie zapojenie štátu alebo žiadateľov. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho by Slovensko tento výpadok mohlo vyriešiť lepším využívaním možností kofinancovania zo strany Európskej investičnej banky.

Väčšia flexibilita

V súvislosti s reformou kohéznej politiky sa často spomína slovo flexibilita. Aktuálne sedemročná rozpočtové obdobie ukázalo, že práve kvôli vopred nastaveným investičným prioritám Únia nie je schopná efektívne reagovať na problémy, ktorým aktuálne čelí. Členské štáty, vrátane Slovenska, preto požadujú väčší manévrovací priestor pri narábaní s európskymi financiami.

Európska komisia sa toto volanie snažila vo svojom májovom návrhu zohľadniť. Členské štáty by podľa neho mali mať voľnejšie ruky pri rozhodovaní, kam nasmerujú peniaze z ich alokácie. Počas implementácie by tak aj bez formálneho súhlasu Európskej komisie mohli medzi prioritami presúvať  5 percent peňazí určených na danú prioritu. Zároveň by mal byť umožnený presun 5 percent alokácie medzi akýmikoľvek fondmi v spoločnom alebo priamom riadení.

Slovenské kraje túto iniciatívu európskej exekutíve privítali. Podľa Bratislavského samosprávneho kraja poskytuje návrh Komisie dostatok flexibility na zameranie zdrojov na problémy, ktoré sú v regióne najakútnejšie.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Aj v tomto prípade ale bude dôležité, ako sa k problému postaví štát. „Z pohľadu regiónu bude dôležité, ako sa na vnútroštátnej úrovni nastavia procesy viacúrovňového riadenia a aké postavenie budú regióny mať pri rozhodovaní,“ upozorňuje na problém riadenia eurofondov bratislavská župa.

Pre BSK je tiež dôležité, že návrh Bruselu rozširuje možnosti presunu peňazí medzi jednotlivými kategóriami regiónov. V súčasnosti môže Slovensko z menej rozvinutých regiónov presunúť do bratislavskej samosprávy tri percentá finančných prostriedkov.

„V súčasnom programovom období BSK vďaka tejto flexibilite dokázal výrazne navýšiť alokáciu pre svoje územie pre financovanie kľúčových oblastí,“ upresnilo pre EURACTIV.sk tlačové oddelenie BSK.

Návrh Komisie by v budúcom období umožnil presúvať prostriedky medzi regiónmi až do úrovne 15 percent. Bratislava by tak paradoxne v ďalšom programovom období mohol počítať s väčším eurofondovým balíkom ako dnes.