Eurofondy po roku 2020: Slovensko chce väčšiu slobodu pri smerovaní dotácií

Na snímke podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (vpravo) a eurokomisárka Corina Cretu počas brífingu po rokovaní ministrov Vyšehradskej skupiny, Bulharska, Rumunska, Slovinska a Chorvátska (V4+4). [FOTO TASR - Dano Veselský]

Slovensko chce v spolupráci s ostatnými kohéznymi krajinami vybojovať aj čo najväčšie spolufinancovanie zo strany EÚ pri eurofondových projektoch, či zjednodušenie pravidiel čerpania dotácií.

Krajiny Vyšehradskej skupiny spolu s Chorvátskom a Bulharskom budú v rokovaniach o politike súdržnosti po roku 2020 žiadať väčšiu slobodu pre členské štáty pri rozhodovaní o využití európskych finančných prostriedkov. Dôležité z ich pohľadu bude aj zaistiť zjednodušienie pravidiel čerpania eurofondov a zachovanie súčasnej miery spolufinancovania zo strany Únie.

Po rokovaniach šéfov rezortov zodpovedných za eurofondy z krajín Vyšehradskej štvorky, a Bulharska a Chorvátska to uviedol podpredseda vlády pre pre investície a informatizáciu Richard Raši.

Výsledkom rokovaní je aj spoločná deklarácia, ktorá má byť „základom pre rokovania s Európskou komisiou o budúcnosti pravidiel na čerpanie eurofondov.“ „Ukazuje našu jednotnosť a silu, s ktorou budeme aj v budúcnosti presadzovať spoločné ciele,“ vyjadril nádej Raši.

Ak má byť kohézna politika zachovaná, treba prispievať viac

„Vďaka eurofondom na Slovensku vzniklo 90-tisíc pracovných miest, hrubý domáci produkt  na obyvateľa stúpol z 55 percent priemeru EÚ na 77 percent a realizovalo sa 80 percent všetkých verejných investícií,“ vymenoval Raši úspechy nenávratnej finančnej pomoci EÚ na spoločnej tlačovej besede s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Cretuovou.

Podľa návrhu Komisia by mal slovenský eurofondový balík v nasledujúcich siedmich rokoch mať hodnotu 11,3 miliardy eur v stálych cenách, v bežných cenách je to 13,3 miliardy eur.

Oproti súčasnému obdobiu tak pokles predstavuje 11 percent (21 percent v stálych cenách). Slovensko ale naďalej bude do európskeho rozpočtu odvádzať menej peňazí, ako z neho môže čerpať.

Hoci ide o zníženie oproti súčasnému programovaciemu obdobiu, nie je tak výrazné, ako sa pred vydaním oficiálneho návrhu európskej exekutívy očakávalo. Škrty v národnej obálke Slovenska zároveň nie sú tak veľké ako v ostatných krajinách Vyšehradskej skupiny.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Eurokomisárka Cretuová pripomenula, že Slovensko bude mať po Estónsku druhú najvyššiu mieru podpory na občana – 310 eur. Priemer EÚ je 106 eur na jedného obyvateľa.

Ako pripomína Raši, zníženie národnej alokácie je „daňou za úspech“, nakoľko Slovensko postupne ekonomicky dobieha európsky priemer.

Menej peňazí sa očakávalo aj s ohľadom na výpadok britských príspevkov po brexite, či presmerovanie časti peňazí na nové priority ako ochrana hraníc či bezpečnosť.

To je dôvod, prečo je Slovensko podľa Rašiho pripravené prispievať do európskej pokladnice väčšou sumou peňazí. Príspevky členských krajín v rámci aktuálneho Viacročného finančného rámca sú na úrovni jedného percenta HDP. „Preto viacero krajín, vrátane Slovenska, avizovalo, že bude môcť prispievať 1,2 až 1,3 percenta HDP, ak tieto peniaze pôjdu na podporu kohéznej politiky,“ dodal podpredseda vlády.

Chceme väčšiu slobodu

Jednou z priorít deklarácie krajín V4, Chorvátska a Bulharska je zabezpečenie väčšej flexibility v eurofondoch po roku 2020. Inými slovami, chcú mať väčšiu slobodu pri rozhodovaní o tom, na čo sa využijú peniaze z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Väčšiu pružnosť v máji navrhla aj Európska komisia. Bez jej formálneho súhlasu budú môcť štáty medzi prioritami presúvať 5 percent ich alokácie. Návrh Komisie zároveň umožňuje presun finančných prostriedkov medzi regiónmi na úrovni 15 percent.

Richard Raši nechcel hovoriť, ako si čísla predstavuje Slovensko, podstatná je podľa neho tematická flexibilita.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Väčšia voľnosť členských štátov pri rozhodovaní o eurofondoch by podľa podpredsedu vlády pomohla zabrániť prepadu peňazí v prípadoch, akým boli pochybné výzvy na dlhodobý strategický výskum. Na tie upozornili rektori slovenských univerzít ešte v čase, kedy ministerstvu školstva šéfoval Peter Plavčan (SNS).

Európska komisia minulý rok v rámci Operačného programu výskum a inovácie pozastavila výzvy v hodnote 600 miliónov eur. Slovensko podľa Rašiho už teraz vie, že časť eurofondov určených na vedu a výskum sa nestihne dočerpať.

„V takomto prípade by nám pomohlo, keby sme mali možnosť presunúť tieto prostriedky na program, ktorý ma pripravených žiadateľov, a tým by sme ich nestratili,“ popisuje Raši.

 

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Podmienky spolufinancovania by sa nemali meniť

Pre kohézne krajiny je prirodzene dôležité, aby v reformovanej politike súdržnosti EÚ bola zachovaná čo najväčšia miera spolufinancovani zo strany EÚ. Európska exekutíva v máji navrhla, aby sa súčasný 85- percentý príspevok Únie znížil na 70 percent.

Za rozhodnutím Komisie je podľa Cretuovej fakt, že EÚ prežíva dobré hospodárske časy. Navrhovaná miera spolufinancovania je rovnaká, ako v rokoch 2007 až 2013. Zvýšenie európskych príspevkov prišlo až v súvislosti s finančnou krízou.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Podľa Rašiho by ale pokles európskeho spolufinancovania bolo pre Slovensko problém. Môže sa totiž stať, že prijímatelia podpory nebudú schopní zvýšiť financovanie projektov z vlastných zdrojov.

V bežných eurofondových projektoch dnes štát dopláca desať percent a zvyšných päť percent prijímateľ podpory.

„Pre nás by bolo ideálne, keby miera podpory zo strany Únie zostala nezmenená,“ vysvetľuje Richard Raši.

Dočerpávať by sa malo tri roky po konci programového obdobia

Eurokomisárka Cretuová zároveň vyjadrila nádej, že dohoda o európskom rozpočte po roku 2020 vznikne ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Tie sú na programe 23 až 26. mája. Komisia má tak na dohodu s členskými štátmi zhruba 200 dní.

Rokovania o rozpočte EÚ tradične patria medzi najťažšie a najzdĺhavejšie. Dohoda o súčasnom finančnom rámci sa rodila 27 mesiacov. Prieťahy v rozhovoroch vtedy spôsobili, že niektoré operačné programy, ktoré určujú investičné priority, mohli spustiť projektové výzvy až rok po oficiálnom štarte programového obdobia.

Vďaka pravidlu n+2, ktoré umožňuje vyplácanie eurofondových projektov dva roky po konci rozpočtového obdobia, niektoré krajiny novom na začiatku programového obdobia dočerpávali peniaze z tohto predošlého.

V období 2014 až 2020 platí pravidlo n+3. To znamená, že spolufinancované projekty musia byť hotové do roku 2023. Komisia ale v májovom návrhu počíta s návratom k dvojročnej dodatočnej lehote, čo krajiny V4 odmietajú. Požiadavka na zachovanie pravidla n+3 je súčasťou utorkovej spoločnej deklarácie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia