Eurofondy pomáhajú zavádzaniu participácie v slovenských samosprávach

Ilustračný obrázok. Na snímke novoročné prijatie predstaviteľov samosprávnych združení Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a SK8 u prezidentky SR Zuzany Čaputovej. [TASR/Pavol Zachar]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Otvorené regióny a mestá

Kraje aj mestá sa zapájajú do projektov participatívnej tvorby politík financovaných z európskych fondov, najmä z operačného programu Efektívna verejná správa. EURACTIV.sk zmapoval snahy o systematické zapájanie verejnosti na úrovni krajov a miest.

„Ak sa samosprávy rozhodnú pre využitie participačných nástrojov, mali by vedieť, že ide o nástroje, ktoré síce dokážu priniesť v dlhšom časovom období mnoho benefitov, no pre ich dosiahnutie musia mať víziu a musia byť ochotné využiť svoje kapacity,“ hovorí pre EURACTIV.sk Daniel Klimovský z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa odborne venuje územnej samospráve a lokálnej politike.

Klimovský tiež spolupracuje s Úradom splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, a to aj na národnom projekte  Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík (NP PARTI I) financovanom z operačného programu Efektívna verejná správa. Jeho praktickou časťou je aj viacero pilotných participatívnych projektov slovenských samospráv z uplynulých dvoch rokov.

Klimovský upozorňuje, že samosprávy musia byť pri participácii pripravené využiť svoje kapacity. Inými slovami, aj benefity uplatnenia participatívnych prístupov pri tvorbe verejných politík podľa neho „niečo stoja“.

„Nejde iba o bezprostredné finančné alebo materiálne náklady. Ako oveľa dôležitejšie sa javia náklady spojené s primeranou prípravou vlastných zamestnancov na akceptovanie participatívnych prístupov,“ hovorí Klimovský.

Slovensko zrejme nebude môcť investovať budúce eurofondy do ciest nižších tried

Ako Slovensko zainvestuje budúce eurofondy v doprave? Pre Európsku komisiu je prioritou  železničná infraštruktúra, slovenská vláda má na prvom mieste dostavbu diaľničného spojenia.

Medzi tuctom pilotných projektov v národnom projekte PARTI I sú dva realizované ministerstvami, o zvyšok sa postarali samosprávy – dve župy a osem miest či obcí so svojimi projektovými partnermi, väčšinou z mimovládneho sektora. Témy aj spôsoby participácie verejnosti boli cielene veľmi rôznorodé, aby splnili cieľ nazbierať čo najviac skúseností. Súčasťou projektu bola aj ďalšia analytická práca so získanými dátami a niekoľko súvisiacich publikácií. Momentálne je už rozbehnutá druhá fáza národného projektu.

Podľa Klimovského je dôležité, aby pri pokusoch o využitie participačných nástrojov bolo jasne a zrozumiteľne stanovené, čo je cieľom takejto aktivity, aby bolo možné vybrať správne nástroje. „Preto samosprávy musia mať nejakú víziu, musia mať pomerne konkrétnu predstavu o tom, čo sú ich ciele a ich zástupcovia by mali byť pripravení dovidieť za horizont svojho vlastného funkčného obdobia,“ vysvetľuje predpoklad úspechu.

Zelené vzdelávanie a sociálne služby

Do NP PARTI I sa zapojili dve župy: trenčianska a bratislavská. Trenčianska VUCka si pre pilotný projekt vybrala prípravu koncepcie kraja pre environmentálne vzdelávanie. „Ide o príklad inovatívneho správania zo strany regionálnej samosprávy, ktorá sa odhodlala ponúknuť vlastný prístup, pričom svoje skúsenosti už v priebehu realizácie pilotného projektu ponúkla aj ďalším samosprávam“, píše v projektovej publikácii „Participatívne procesy v praxi“ hodnotiteľ projektu Tomáš Jacko. Spoluprácu župy s projektovým partnerom, ktorým bolo združenia Špirála, označuje za vzorovú a plnú dôvery. Oceňuje aj osobný záujem župana Jaroslava Bašku o projekt, čo dobre vplývalo na zamestnancov úradu, ktorí na projekte pracovali.

Bratislavský kraj siahol po príležitosti participatívne vypracovať stratégiu služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny. Tento pilotný projekt je podľa hodnotiteľov Tomáša Maleca a Daniela Klimovského „výborným príkladom životaschopnosti regionálnej samosprávy v slovenských podmienkach.“ Aj tu bol podľa nich jedným z faktorov úspechu záujem politických predstaviteľov samosprávy.

V oboch projektoch zastupiteľstvá žúp výsledné dokumenty projektov schválili a v tomto roku sa ich obsah začal realizovať.

Participatívne rozpočty

Relatívne obľúbeným typom zapojenia verejnosti sú participatívne rozpočty. Zaviedli ich napríklad Trenčiansky a Trnavský kraj. „S jeho kvalitatívnymi kritériami hodnotenia sme ho použili ako prvá župa na Slovensku. Osvedčil sa nám, takže s ním počítame aj v budúcnosti,“ hovorí pre EURACTIV.sk o iniciatíve „Spolu tvoríme kraj“ s rozpočtom 250 tisíc eur v roku 2019 trnavský župan Jozef Viskupič.

Trenčiansky kraj dal v roku 2019 na participatívny rozpočet 160 tisíc eur. V aktuálnom roku ho situácia s pandémiou COVID-19 prinútila schému prerušiť, plánuje v nej ale pokračovať.

Z rovnakého dôvodu stojí aj stredoškolská verzia participatívneho rozpočtovania, v ktorej kraje rozdelia menšie sumy medzi stredné školy, ktoré majú v správe. O ich použití o na školské projekty rozhodujú sami študenti. Pred vypuknutím pandémie sa realizovala v trenčianskej, trnavskej a bratislavskej župe. Tiež išlo o jednu z pod-aktivít spomínaného národného projektu.

Strategické dokumenty krajov

Kraje čoraz viac otvárajú zainteresovanej verejnosti aj prípravu rôznych strategických dokumentov. Košická župa hovorí, že participáciu uplatňujú pri hlavných rozvojových dokumentoch a sektorových stratégiách. „V súčasnosti je na pripomienkovanie verejnosti otvorený Územný plán veľkého územného celku Košického kraja. Participatívne prvky sa uplatňujú pravidelne pri jeho preskúmaní,“ uviedla pre EURACTIV.sk hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.

Banskobystrická župa participatívny prístup používa pri viacerých už schválených alebo pripravovaných stratégiách. Medzi nimi je koncepcia rozvoja sociálnych služieb, stratégia práce s mládežou alebo stratégia cestovného ruchu. „Rátame s týmto prístupom aj do budúcna, pri príprave ďalších stratégií,“ uisťuje vedúca oddelenia komunikácia BBSK Lenka Štepáneková.

Nitriansky kraj momentálne čerpá zdroje od bývalého Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (dnes MIRRI) na projekt „nastavenie integrovaného participatívneho systému riadenia v NSK“. Trnavská župa zase predpokladá – ako súčasť projektu „Smart region TTSK“ z OP EVS – tvorbu viacerých strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja, kultúry, školstva alebo zdravotníctva s participatívnym prvkom.

Istú mieru participatívnosti predpokladá zo zákona aj tvorba Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajov aj obcí. Podobne aj tzv. Rady partnerstva, ktoré kraje vytvárajú a ktoré budú mať silné slovo pri použití budúcich eurofondov, rátajú s povinným zapojením odbornej verejnosti.

V novom programovom období budú o regionálnych eurofondoch rozhodovať samosprávy

Rozhodovanie o eurofondoch má byť jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k občanom. 

Obdobný princíp – rozvoj vedený komunitou – je vlastný aj programu rozvoja vidieka LEADER a v rámci neho fungujúcim Miestnym akčným skupinám. Tie si schvaľujú strategický dokument „Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou“, ktorá sa pripravuje za účasti miestnych aktérov z verejného, súkromného a neziskového sektora a schvaľuje sa zastupiteľstvami všetkých obcí, kde daná akčná skupina pôsobí.

Mestá: Široké tematické možnosti

Národný projekt PARTI I zapojil viacero miest a obcí – Svidník, Spišský Hrhov, Lenártov, Partizánske, Hlohovec, Nitra, Bratislava a Banská Bystrica. Vznikli z nich participatívne aktivity veľmi rôznorodého zamerania.

Nitra sa participatívne pozrela na potreby nevidiacich a slabozrakých osôb. Partnerom v projekte jej bola Únia nevidiacich a slabozrakých. „Realizácia projektu vo všetkých svojich fázach spĺňa požiadavky na vzorový projekt spolupráce medzi mimovládnym a sektorom a verejnou správou pri riešení dôležitého spoločenského problému“, píše hodnotiteľka Terezia Šabová.

Za dobrú prax hodnotitelia považovali aj projekt mesta Partizánske. V spolupráci s organizáciou Priatelia Zeme riešil problém nakladania s komunálnym odpadom v meste.  Hoci ide o bežnú aktivitu miestnej samosprávy, strategicky k nemu pristupuje len máloktorá.

Medzi pilotnými projektmi sa našla aj Bratislava. Hlavné mesto spolu s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), ktorý podľa hodnotiteľov v projekte dominoval, riešilo priestor dvoch susediacich námestí: námestie SNP a Kamenné námestie. Na postupoch SGI Alexandra Poláková Suchalová ocenila využitie viacerých inovatívnych metód, vrátane tzv. „pocitových máp“. Pri takomto zbere dát odpovedajú respondenti bez potreby identifikácie na dve jednoduché otázky: Kde sa v danom priestore cítite príjemne a prečo? Kde sa v danom priestore cítite nepríjemne a prečo? Táto metóda je pomerne jednoducho využiteľná aj zo strany iných obecných samospráv, píše hodnotiteľka.

Metropolitný inštitút Bratislavy momentálne pracuje na systematizovaní participatívnych procesov v hlavnom meste. Viac to tom v rozhovore pre EURACTIV.sk hovorí Milota Sidorová z Kancelárie participatívneho plánovania.

Urbanistka: Étos krajín nie je tak silný, ako mestská, denná realita ľudí

Proces a utužovanie spoločnosti sú pre mňa pri participácii dôležitejšie ako samotný výsledok, hovorí šéfka Kancelárie participatívneho plánovania MIB MILOTA SIDOROVÁ v rozhovore pre EURACTIV.sk. 

Vplyv korony a EHMK

Podobne ako v prípade participatívnych rozpočtov zasiahla súčasná pandémia napríklad aj do organizovania okrúhlych stolov a fokusových skupín k plánu udržateľnej mobility v Trenčíne. Mesto sa vynašlo a konzultácie prenieslo na stránku www.zapojsa.trencin.sk na báze otvorenej platformy Decidim. „Túto online participáciu používajú mestá v celej Európe a vznikla v Barcelone,“ vysvetľuje hovorkyňa Mestského úradu Erika Ságová.

Na budúci rok chce Trenčín spustiť participatívny rozpočet dokonca na základných školách. „Mesto považuje za dôležité začať s participáciou a participatívnym rozpočtom už pri deťoch na základných školách, aby sa participácia budovala od malička,“ dopĺňa Ságová.

Mesto Banská Bystrica avizuje, že chce opäť obsadiť pozíciu koordinátora pre participáciu na Mestskom úrade. Po participatívnom prístupe siahla Banská Bystrica podľa Dominiky Mojžišovej z kancelárie primátora napríklad pri komunitnom pláne sociálnych služieb alebo koncepcii školstva, ktorá sa ešte len tvorí. Dotácia primátora zase podporila vypracovanie Manuálu pre participatívne plánovanie.

Zaujímavým príkladom je Prešov, ktorý vsadil na participatívnu prípravu projektu na kandidatúru mesta na Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026 (PREŠOV EHMK 20206). Konzultácie prebiehajú cez stránku www.presov2026.eu. S tým súvisí aj príprava stratégie kultúry mesta na roky 2021-2031, kde Prešov podľa hovorcu mesta Vladimíra Tomeka tiež ráta s príspevkom verejnosti.

Podnet k participácii

Je dôležité odkiaľ vychádza v samosprávach iniciatíva k participatívnej tvorbe verejných politík? Daniel Klimovský odpovedá, že teória i prax ukazujú, že dobré výsledky sa dajú dosiahnuť bez ohľadu na to, či prvotný podnet vyšiel zdola, alebo išlo o iniciatívu zhora.

„V praxi sme zažili prípady, keď mimovládne organizácie odviedli skvelú prácu, no videli sme aj také organizácie, ktoré iba predstierali záujem o participatívne riešenia a sami prakticky bránili zapájaniu ďalších zainteresovaných strán, pretože sa snažili hájiť svoje partikulárne záujmy,“ popisuje skúsenosti.

Starosta Košece: Občania by mali mať možnosť znížiť si poplatok za odpad svojím správaním

Tí občania, ktorí separujú a predchádzajú tvorbe odpadov by nemali platiť rovnaký poplatok ako tí nezodpovední, tvrdí starosta Košece RADOMÍR BRTÁŇ. Nedávna novela odpadového zákona podľa neho rieši len to najhorúcejšie.

Aj v prípade politických reprezentantov samosprávy je podľa neho situácia rôzna. „Narazili sme na ľudí, ktorí mali úprimný záujem pohnúť vecami dopredu a nebáli sa využiť aj pre nich nekonvenčný participatívny prístup. No zároveň sme boli svedkami i toho, ako práve politickí reprezentanti, vedomí si svojho postavenia, doslova znemožňovali participatívnu tvorbu verejných politík a to nielen tým, že neakceptovali napríklad výsledky nejakých vopred schválených aktivít, ale aj tým, že limitovali zapájanie verejnosti do tvorby verejných politík ako také.“

Podobné je to podľa Klimovského u zamestnancov samospráv. Zároveň ale neplatí, že by zamestnanci samospráv apriórne odmietali participantovu tvorbu verejných politík.

„Ich nedôvera vyplýva skôr z toho, že participačné nástroje, napríklad participatívne rozpočtovanie, často nie sú legislatívne alebo metodicky ošetrené. Ich odpor potom prirodzene vychádza z toho, že si uvedomujú nebezpečenstvo vlastnej svojvôle pri konaní v mene samosprávy a obávajú sa možných následkov.“

Každý z aktérov má pri praticipatívnej tvorbe politík svoje úlohy i zodpovednosť. „Nedostatky či neochota na strane ktoréhokoľvek z nich sa prejavia deformáciou celého participatívneho procesu. A v konečnom dôsledku sa môže snaženie mnohých kvôli takejto deformácii rozplynúť vo forme nedotiahnutých alebo nepresvedčivých výsledkov,“ uzatvára Klimovský.

Klimovský sa téme participácie, špeciálne participatívnemu rozpočtovaniu, venuje aj v rámci svojho nového výskumného projektu „Inovácie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku,“ na ktorom sa podieľajú výskumníci zo štyroch slovenských univerzít.